3. pôstna večiereň

Piesne: 102, 97, 412
Text: Mk 14, 3-9

Modlitba: Otče náš nebeský, so zármutkom poznávame, že kríž Tvojho Syna Ježiša Krista je svetu pohoršením a bláznovstvom. Pre nás je však jedinou nádejou a potešením vo všetkých okolnostiach života. Dávaj nám, prosíme, stále poznávať slovo Kristovho kríža, ním sa vzdelávať a potešovať. Premieňaj nás svojou mocou, aby sme tu žili tu životom Tvojich detí, kým Ťa raz uvidíme tvárou v tvár v Tvojom kráľovstve, kde Ťa budeme chváliť už naveky.                                                                                                                                                               Amen.

Na Hospodinov pokyn prišiel z Judska do Bételu Boží muž, práve keď Járobeám stál pri oltári, aby kadil. Na Hospodinov pokyn zvolal proti oltáru: Oltár, oltár! Takto vraví Hospodin: Ajhľa, narodí sa syn domu Dávidovmu menom Joziáš, a ten bude obetovať na tebe kňazov z výšin, ktorí na tebe kadievali. Aj ľudské kosti bude páliť na tebe. Dal aj znamenie v ten deň: Toto bude znamením, že hovoril Hospodin: Ajhľa, oltár sa roztrhne a vysype sa popol, ktorý je na ňom. Keď kráľ počul reč Božieho muža, ktorý volal proti bételskému oltáru, Járobeám vystrel ruku od oltára a povedal: Chyťte ho! Vtedy mu zmeravela ruka, ktorú vystrel proti nemu, takže ju nemohol pritiahnuť späť k sebe. Oltár sa však roztrhol a popol z neho sa rozsypal podľa znamenia, ktoré dal Boží muž na pokyn Hospodinov. Nato sa kráľ ozval a povedal Božiemu mužovi: Upros Hospodina, svojho Boha, pomodli sa za mňa, aby som si mohol ruku pritiahnuť späť k sebe. Boží muž uprosil Hospodina, a tak si kráľ pritiahol ruku späť k sebe. Bola ako predtým. Potom kráľ prehovoril k Božiemu mužovi: Poď so mnou domov, občerstvi sa a ja ti dám dar. Ale Boží muž povedal kráľovi: Keby si mi dal aj polovicu svojho domu, nepôjdem s tebou, nebudem jesť chlieb a nenapijem sa vody na tomto mieste. Lebo takýto príkaz som dostal v slove Hospodinovom: Nejedz chlieb, nepi vodu, ani sa nevráť cestou, ktorou si prišiel. Odišiel teda inou cestou a nevrátil sa tou, ktorou prišiel do Bételu.                                                                                                                                                1 Kr 13, 1-10
Milí bratia a sestry,
keď som si prečítala toto pokračovanie príbehu Járobeáma, napadli mi slová zo 103 Žalmu: Hospodin milosrdný je a ľútostivý, zhovievavý a bohatý je v milosti. (Ž 103,8) Na prvý pohľad je tento príbeh o posolstve Božieho muža príbehom Božieho súdu, ale v skutočnosti je to príbeh Božej nekonečnej milosti. Járobeám bol Hospodinom vyvolený stať sa pokračovateľom Dávidovskej tradície vernosti a lásky k Nemu, ale nechal sa zviesť ctižiadosťou a pocitom vlastnej dôležitosti. Napriek tomu neprichádza radikálne Božie riešenie, súd a odsúdenie, ale namiesto toho prichádza varovanie a s varovaním nová šanca.
Hospodin poslal k tomuto nevernému kráľovi svojho posla práve vo chvíli jeho uctievania, obety inému bohu. Posolstvo nebolo priaznivé – ako by aj mohlo byť, keď kráľ zišiel zo správnej cesty, z cesty za Bohom Izraela. Kráľ bol varovaný, že jedného dňa to, čomu sa klania, čo uctieva, čomu verí bude zničené, zbúrané, znesvätené. Že tí kňazi, ktorých si on povolal, aby uctievali to, čo si on sám vymyslel budú zabití a všetko do čoho vložil svoju nádej bude zničené. A ono sa to naozaj o cca 300 rokov aj udialo. Teraz to však bolo „len“ prorocké slovo, slovo varujúce pred tým, čo sa stane, ak sa kráľ nepokorí pred jediným, pravým Bohom, Hospodinom. Ak sa nepokorí. Presne tak ako to platilo o slove proroka Jonáša a osude Ninive. Aj tam zneli vážne slová súdu, ale po nich nasledovalo pokánie, ktoré začal ich kráľ. A Ninive bolo zachránené.
Járobeám sa však pokoriť nechystal. On bol predsa kráľ! On mal moc, právo, možnosti. Vystrel teda ruku, ukázal na Božieho muža a zakričal: chyťte ho, teda zabite ho, umlčte ho, tu v mojom kráľovstve mi nebude nik kázať! A vtedy sa stali dve veci. Jeho vystretá ruka zmeravela a oltár, na ktorom kráľ obetoval cudzím bohom sa roztrhol. Dvojnásobné potvrdenie moci Hospodina! Dvojnásobné potvrdenie, že aj na mieste kde „vládne“ kráľov boh má posledné slovo vždy Hospodin mocností. Járobeám sa asi aj zľakol. Veď sa mu stalo čosi zlé, nemohol vystrieť ruku, bol postihnutý. Preto prosil Božieho muža: Upros Hospodina, svojho Boha, pomodli sa za mňa! Ale práve tu vidíme zásadný problém. Prosí o modlitbu, o príhovor, ale nie svojho Boha. Napriek znameniu ktoré videl, napriek tomu, že sa ho dotkla Božia ruka sa jeho srdce neobrátilo, nepokorilo pred Hospodinom. Chce len, aby bol uzdravený. Nič viac od Neho nechce a už vôbec sa pred Ním, ako Pánom nemieni kajať či pokoriť. Hospodin mu nakoniec to uzdravenie dal. Dal mu ten najmenší kúsok svojej milosti, len ten kúsoček, o ktorý kráľ stál. Nechcel milosrdenstvo, zľutovanie, odpustenie a novú šancu. Nechcel tie najväčšie Božie dary a tak s Ním Pán „pretŕha“ všetky spojivá. Dal to najavo, keď ten Boží muž odmieta vďačnosť a pohostenie od kráľa. Je to akoby gesto, ku ktorému Pán vyzval svojich učeníkov tam, kde ich neprijmú: Ak by vás niekde neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim. (Mk 6,11)
Aj v tejto dobe má množstvo ľudí, často tých vysoko postavených, pocit, že v tomto svete, v tom ich svete už Hospodin mocností nemá miesto, nemá slovo. Slúžia, slúžime svojim vlastným bohom, pri svojich vlastných oltároch a nie sú, nie sme ochotní počuť čisté a pravé Božie slovo. Ak nás niečo pritlačí, ak príde problém, ťažkosť, tak vtedy aj chceme volať k Bohu, aj prídeme do kostola, aj dáme milodar, len aby nám bolo pomôžené. Pred časom tak prišli dvaja úplne neznámi ľudia, s prosbou o otvorenie kostola, lebo im niekto poradil, že keď sa tam pomodlia, veci sa pohnú k lepšiemu. Ale čo potom, keď sa veci naozaj zmenia, keď ťažkosti prejdú? Odovzdáme sa Trojjedinému Bohu? Prijmeme Jeho milosť, ktorú nám ponúka v Kristovom kríži? Necháme sa Jeho mocou znovuzrodiť a zmeníme svoje životy? Keď sme tu mali prvú vlnu korony, rozprávala som sa s niektorými ľuďmi, aký dopad to malo na ľudí, ako veľmi sa zmenili, ako si nezištne pomáhajú, ako šijú rúška, ako pochopili, že sa dá žiť aj bez obchodných centier a objavili nanovo prírodu. Bratranec, ktorý má prevádzky v OC sa bál, že tam ľudia už nebudú chodiť, lebo sa im zmenili priority. Figu borovú. Nič sa nezmenilo. Na pár sekúnd, vo chvíli prvého zľaknutia sa ľudia na chvíľočku zastavili, ale potom … ?                      Čistá katastrofa. Sme horší ako predtým. Toľko nenávisti, arogancie a zla som už dávno nevidela. Nie, že by ma to prekvapovalo – sme plní hriechu a Božie slovo nám jasne svedčí, aké je srdce človeka. Zmena nenastala a nenastane, kým sa nepokoríme pred Hospodinom, kým neopustíme „svoje oltáre“, kým nevyznáme svoje biedy a neprijmeme Božie milosrdenstvo. Járobeám dostal šancu, veď Hospodin milosrdný je a ľútostivý, zhovievavý a bohatý je v milosti, ale nevyužil ju. Využijeme ju my? Božia milosť je nesmierna, dokázaná na kríži Božieho Syna, ktorý dobrovoľne niesol naše nemoci a bol ranený pre naše neprávosti. Nezahoďme ju. Nevyberme si „len“ uzdravenie, len malý kúsok Božej pomoci. Dovoľme Mu, aby nás znovuzrodil, lebo len tak nájdeme záchranu – nielen pred koronou, ale pre večný život.                                                                                                                                                            Amen.

Modlitba v čase vypuknutých nákazlivých nemocí, cholery, moru a iných (1922): Hospodine, Bože spravodlivý a horlivý, ktorý hriešne a nekajúce pokolenie ľudské spravodlivo tresceš, aj nás si navštívil ťažkou ranou pre naše viny. Preto hynieme od Tvojho hnevu a prchlivosťou Tvojou sme predesení. Vidíme strašnú chorobu a náhlu smrť, počujeme stonanie a krik, plač a kvílenie. Ó, milosrdný a ľútostivý Otče náš, Tvoje je veľké milosrdenstvo, že aj v tomto, tak veľkom nebezpečenstve, kde tak mnohí okolo nás hynú, nám predsa zhovievaš a nás zachovávaš. Teraz teda, kľakajúc na kolená, sa do Tvojej milostivej ochrany naďalej odovzdávame. Odpusť nám Pane, odpusť naše prestúpenia a neodplácaj nám podľa našich hriechov, ale radšej nás od tejto rany, od náhlej smrti zachovaj. Rozpomeň sa na svoje milosrdenstvo i na rany svojho Syna milovaného a povedz anjelovi zhubcovi: dosť je, už prestaň! Posilňuj nás Duchom svojím svätým, aby sme sa zbytočne nebáli ani diabla, ani smrti všetkým uloženej, ale radšej aby sme sa do Tvojej ruky presvätej odovzdali. Zmiluj sa nielen nad nami a nad našimi chorými, ale nad všetkými nakazenými i nad tými, ktorí im k zdraviu dopomáhajú a udeľuj všetkým hojné požehnanie pre a skrze Ježiša Krista, Pána a Spasiteľa nášho.                                                                                                                                        Amen.

Oznamy:
• Stretnutia v našom zbore fungujú stále na https://meet.jit.si/cz_ecav_lp. Biblická hodina bude v stredu o 18.30 hod. – pokračujeme v 1. liste Petrovom, v tretej kapitole.
• Každý deň môžete nájsť na internete video zamyslenie od známych i menej známych farárov našej cirkvi – https://www.youtube.com/c/ECAVsvami
• Vždy v stredu večer je na Rádiu Regina evanjelická pobožnosť – aj túto stredu o 17.30 hod.
• Prosím, pýtajte sa, najmä starších bratov a sestier, či nepotrebujú pomoc so sčítaním sa. Ak by ktokoľvek pomoc potreboval, môže sa pokojne obrátiť na farský úrad. Alebo možno pomoc s odvozom na očkovanie, príp. k lekárovi a pod….
• Chceli by sme Vás povzbudiť k jednej aktivite. Blíži sa čas Veľkej noci, kedy sme si zvykli posielať pozdravy. Skúsme tak urobiť aj tento rok, ale nie len sms a nielen najbližšej rodine. Vyberte si 3-4 bratov/sestry zo zboru a pošlite im veľkonočný pozdrav. Najmä tým starším, či osamelým. Myslím, že to bude pre mnohých povzbudením.
• Na konvente, ktorý sme mali koncom roka sme schválili výšku cirkevného príspevku na tento rok 12,-€. Prosím, aby sme sa navzájom informovali.