Smrtná nedeľa

Piesne, texty, modlitby: Pašie

Vtedy mnohí zo Židov, ktorí prišli k Márii a videli, čo učinil, uverili v Neho, ale niektorí
z nich odišli k farizejom a rozpovedali im, čo Ježiš urobil. Preto veľkňazi a farizeji
zvolali radu a vraveli: Čo robiť? Lebo ten človek činí mnohé znamenia. Ak Ho necháme
tak, všetci uveria v Neho; prídu Rimania a vezmú nám toto miesto, aj národ. Ale jeden
z nich, Kaifáš, ktorý bol toho roku veľkňazom, im povedal: Vy nič neviete, ani neuvážite,
že lepšie bude pre vás, keď jeden človek umrie za ľud, a nezahynie celý národ. To však
nepovedal sám od seba, ale – ako veľkňaz toho roku – prorokoval, že Ježiš má umrieť za
národ, a nielen za národ, ale aj aby zhromaždil rozptýlené deti Božie. Od toho dňa boli
rozhodnutí, že Ho zabijú. Preto Ježiš nechodil už verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ
do kraja blízko púšte, do mesta nazývaného Efrajim, a pobudol tam s učeníkmi.
                                                                                                                                 J 11,45-54

Bratia a sestry,
je Smrtná nedeľa a na službách Božích vtedy vždy čítame Pašie. V nich najprv
starozmluvné texty, ktoré hovoria o hriechu ľudstva a potom novozmluvné výpovede,
ktoré nám pripomínajú odpúšťajúcu Božiu milosť. Pašie Smrtnej nedele nám tak
ukazujú, že človek zajatý v moci hriechu je odsúdený a len človek schovaný v Božích
rukách a očistený krvou Božieho Baránka bude zachránený. Z celých pašií tak dnes na
nás dýcha smrť i život. Tento zvláštny protiklad sa objavuje aj v 11. kapitole evanjelia
podľa Jána. Na jej začiatku evanjelista rozpráva o tom, ako Pán Ježiš vzkriesil Lazára
a v jej závere sa dozvedáme o rozsudku, ktorý bol nad Ním vynesený. Aj tu vidíme
stáť seba smrť a život. Pán Ježiš daroval život a ten istý Pán Ježiš bol vydaný smrti.
Čo sa vlastne stalo? Po vzkriesení Lazára niektorí Židia odišli k farizejom a povedali im,
čo sa stalo. Božie slovo nehovorí, či im o tom rozprávali iba vecne, či pridali ohováračné
slovo, alebo či dokonca vyznali, že sa dokázal ako Boží Syn. Čítame iba: rozpovedali
im, čo Ježiš urobil. To stačilo. Bola to posledná kvapka, ktorá spôsobila, že pohár
trpezlivosti pretiekol a synedrium zasadlo. Paradoxne však neriešilo otázku, či Ježiš je,
alebo nie je Boží Syn – zasľúbený Mesiáš, ale otázku, čo sa stane, ak bude vo svojej
činnosti pokračovať. Izrael žil pod nadvládou Ríma a ten mu dával určitú, hlavne
náboženskú slobodu, vďaka ktorej Izrael ako jeden z mála kútov Rímskej ríše mohol
uctievať vlastného Boha a nebol povinný klaňať sa cisárovi. To všetko však bolo veľmi
krehké. Akákoľvek zámienka stačila, aby Rimania prišli, vzali im chrám i náboženskú
slobodu. A to nikto nechcel. Preto Kaifáš prišiel s riešením, ktoré by zabilo dve muchy
jednou ranou – zbavilo by farizejov „nepríjemného“ Ježiša a zachránilo by vzťahy s
Rímom. Tým riešením bola Ježišova smrť. A tak vyniesli rozsudok smrti.
Nad kým však bol ten rozsudok v skutočnosti vynesený? Boli veci naozaj také, ako sa
javili? Bola to katastrofa pre Ježiša Krista a Jeho dielo? Určite nie. Pánova smrť na kríži
totiž nebola prehrou, ale víťazstvom. Pán Ježiš na kríži nie je fiasko, ale úspešné finále
Jeho diela. Na tretí deň vstal z hrobu a tak ako On žije, žijú všetci tí, ktorí veria v Neho.
Smrť je zlomená, nemá viac moci ani nad Ježišom, ani nad Jeho nasledovníkmi. Ortieľ
smrti, vyrieknutý farizejmi na zasadnutí synedria bol teda zrušený, ale nad kýmsi bol
predsa len ten rozsudok vynesený. Nad kým? Nad tými, ktorí ten rozsudok nad Kristom vyniesli. Nad tými, ktorí ostali bez Krista, radšej sa spoľahli na seba a svoju spravodlivosť.         A to nie sú len farizeji spred 2000 rokov? To sú všetci tí, ktorí Ježiša Krista odmietajú tak. Dnešná nedeľa, smrtná, hovorí o rozsudku smrti. Nie je to však len ten jeden, konkrétny rozsudok, ktorý zaznel v Jeruzaleme kedysi dávno. Nie, ten rozsudok je akoby vynášaný znovu a znovu a mnohokrát ho vynášame sami nad sebou. Kedy?
1. V prvom rade vtedy, keď sa vzdávame Ježiša Krista. Možno si teraz poviete: Ja som
sa Ho predsa nikdy nevzdal… Naozaj? Vzdať sa Ježiša Krista neznamená len verejne
povedať: Nepotrebujem Ho! Ježiša Krista sa vzdávame vždy vtedy, keď s Ním v mysli
a srdci nerátame. Vzdávame sa Ho vždy vtedy, keď nás pritlačia starosti, zmocní sa
nás beznádej, rozmýšľame čo robiť, hľadáme riešenia a napadá nám kadečo, len nie
oprieť sa o Ježiša Krista. To je to isté, ako keď by sme spadli do vody a vedľa nás by
plávalo záchranné lano, ale my by sme skúšali nové a nové techniky plávania, či sa
azda neudržíme na hladine. Ak vedľa nás leží lano, ale my sa ho nechytíme, tak sa
vzdávame záchrany. Rovnako sa vzdávame Ježiša Krista, ak Ho necháme „stáť“ pred
bránami nášho srdca a nepočítame s Ním ako s možným Záchrancom. Náš postoj sa
tu len málo líši od postoja židovských farizejov. Ježiš predsa prišiel hľadať a zachrániť
tých, ktorí by zahynuli. Táto ponuka bola aj pre nich, aj oni mohli prísť k Ježišovi a
skrze Jeho zvesť, lásku a obeť mohli byť zachránení. Oni sa Ho však vzdali. Vedome
rozhodli o Jeho ukrižovaní a Jeho blízkosť im nebola nijako vzácna. Práve naopak –
vadila im. Svojím rozsudkom povedali jasné „nie!“ Kristovmu pozvaniu, ktoré znelo aj
im, nielen tým biednym na uliciach, colníkom či neviestkam. Oni Ho však prijali, preto
podľa slov samotného Pána Ježiša predbehli všetkých „spravodlivých“ na ceste do
kráľovstva nebeského.
2. Rozsudok smrti vynášame aj vtedy, keď povyšujeme svoje záujmy nad Pána Ježiša
Krista. To sú chvíle, keď je nám milšie naše pohodlie, naše dobro, naše blaho, keď si
strážime súkromie, čas, majetok alebo srdce. Ak sme pozývaní k počúvaniu Božieho
slova, ale nám je prednejší náš spánok a naše pohodlie, kladieme na prvé miesto seba.
Ak tvrdíme, že nemáme čas na chrám, Božie slovo či modlitbu, pretože máme veľa
práce, musíme ísť na tréning, veľa sa učiť, upratovať alebo sa stretnúť s priateľmi,
opäť sme povýšili seba nad Božie veci. Samozrejme, teraz nie je reč o každom jednom
pozvaní. Veď niekedy sa naozaj môže stať, že pozvanie príde nevhod, že nám dátum
alebo čas nevyhovuje. Tu nie je reč o tých, ktorí neprídu na ženskú skupinku, pretože
boli na mužskej. Tu je reč o tých, ktorí principiálne považujú Božie veci za nehodné
pozornosti a času, za nepodstatné pre život. Je tu reč o tých, ktorí si myslia, že počuť
Božie slovo je nadbytočné, že modliť sa je strata času, keď oni za ten čas môžu urobiť
toľko iných a dôležitejších vecí. A len keď im zostane kúsok času, možno prídu a budú
počúvať Boží hlas. To o nich možno povedať, že nad sebou vyriekli rozsudok, pretože
povyšovaním seba a svojich záujmov sa vlastne vzdávajú Pána Boha, Božieho Syna a
Božích darov. Ako kedysi farizeji.
Farizeji po vzkriesení Lazara rozhodli o smrti Ježiša Krista, pretože sa spoliehali na
svoju dobrotu pred Bohom, na svoje náboženské pozadie i poznanie a tiež preto, že
dali prednosť svojim túžbam a záujmom pred tým, čo im Pán ponúkol. Vzdali sa Krista,
Pomazaného a tak vyriekli rozsudok smrti sami nad sebou. Ten Koho odmietli, zabili nakoniec vstal z mŕtvych a žije dodnes, ale oni bez Neho zahynuli. To isté platí aj o nás.
Aj my bez Krista zahynieme. Vzdať sa Ho, vzdávať sa Ho, klásť na prvé miesto seba
a svoje záujmy, to je cesta do večnej smrti. Vyberme a vyberajme si každý deň tú
správnu cestu, vyberme si nový život s Kristom, ktorý žije večne. Premýšľajme nad
tým, kde v našom živote stojí Pán Ježiš a kým je pre nás, aby sme v ten posledný deň
smeli z Jeho úst počuť to úžasné pozvanie: vojdi v radosť svojho Pána.                                                                                                                                                                                   Amen

Oznamy:
• Služby Božie na smrtnú nedeľu budú aj na YouTube ECAV s vami o 10.00 hod.
z Martina – káže brat biskup Ján Hroboň.
• Stretnutia v našom zbore fungujú stále na https://meet.jit.si/cz_ecav_lp. Biblická
hodina bude vo štvrtok o 18.30 hod. – pokračujeme v 1. liste Petrovom, v 4. kapitole.
• V dobrých časoch by sme tento týždeň mali v Liptovskom Mikuláši konferenciu
Misie na Níle. Keďže to nie je možné, pozývam Vás už túto sobotu na stránku
Misie na Níle – https://misiananile.sk/ – kde nájdete aj „konferenciu MN“, video
s pozdravmi, piesňami, informáciami, modlitbami za prácu našej misie. Samotné
video trvá cca 2 hodiny a uvidíte tam známe i menej známe tváre Misie na Níle.
• Vždy v stredu večer je na Rádiu Regina evanjelická pobožnosť – aj túto stredu o
17.30 hod.
• Na konvente, ktorý sme mali koncom roka, sme schválili výšku cirkevného
príspevku na tento rok 12,- €. Prosím, aby sme sa navzájom informovali.
• Prosím Vás o pomoc pre našu nemocnicu: ak máte doma posteľné obliečky,
uteráky, utierky bez ktorých sa viete zaobísť, veľmi radi ich prijmú. Ak sú to už
staršie, možno trochu poškodené veci, môžete ich postrihať na štvorce, ktoré
takisto využijú. Ak by ste niečo z toho chceli darovať, dajte vedieť na faru alebo
sestre kantorke Ondrovej, prídeme pre to. Srdečná vďaka.