Veľký piatok

Veľký piatok – pašiové služby Božie

Spolu s Ním ukrižovali dvoch lotrov, jedného sprava, druhého zľava. A naplnilo sa
Písmo, ktoré hovorí: A počítali Ho medzi zločincov.                   Mk 15, 27-28

Milí bratia a milé sestry,
pred časom sme mali webinár na tému: Sprevádzanie umierajúcich. Prednášajúci
hovoril o dvoch typoch medicíny. Jedna je zameraná na liečbu, a človeku, ktorý je
nevyliečiteľne chorý, hovorí: nevieme pre vás už nič urobiť. Druhá je zameraná
trochu inak a aj pre ľudí, ktorí zomierajú, ponúka starostlivosť, pomoc a ak nie
zlepšenie stavu, tak aspoň zlepšenie podmienok. V posledných rokoch sa čoraz viac
hovorí o paliatívnej starostlivosti, ktorej hlavým cieľom je zabezpečiť dôstojné
umieranie človeka, či už v kruhu najbližšej rodiny, či v nemocnici. Ale vždy so
súcitom, s láskou, s ochotou slúžiť. Bol to veľmi pekný seminár.
Na Veľký piatok cez svedectvo Pašií sledujeme smrť, zomieranie Pána Ježiša Krista,
Božieho Syna. Aká iná bola Jeho smrť! Žiadne dôstojné zomieranie, pomoc či
starostlivosť. Bol potupený, zbičovaný, opľutý, nahý, zavesený na kríži. Zomieral
smrťou, ktorá v tej dobe patrila k najukrutnejším a bola určená len tým najhorším
z najhorších. A v akej spoločnosti zomieral! Medzi dvomi lotrami, vrahmi. Poslednú
spoločnosť pred smrťou Mu robili dvaja kriminálnici – odsúdení najpravdepodobnejšie za jednu či viacej vrážd. Jeden z nich sa Mu ešte aj vysmieval. Žiadna tichá, pokojná smrť, porozumenie, ľudská blízkosť… Dokonca prišiel aj o blízkosť, prítomnosť svojho Otca:           Ježiš zvolal silným hlasom: Eloi, Eloi, lama sabachtaní? to je v preklade: Bože môj, Bože môj,      prečo si ma opustil? (Mk 15, 34) Tým, ako zomieral, bol Ježiš Kristus započítaný medzi zločincov. Ježiš – nevinný Boží Syn, ktorý chodil, dobre robil a liečil všetkých diablom posadnutých, pretože Boh bol s ním. (Sk 10,38) Ten Ježiš, ktorý s láskou prijímal hriešnikov, zomrel medzi lotrami. Počítaný bol medzi zločincov. Prežil ten najhroznejší možný údel! Zomrel opustený, prekliaty a v nesmiernych bolestiach.
Ale… V tom Ježišovom zomieraní medzi lotrami je, bratia a sestry, kus dobrej zvesti
– evanjelia – pre nás. Opakuje sa tu to nádherné posolstvo Vianoc o Bohu, ktorý sa
znížil k človeku, ktorý opustil svoju slávu a narodil sa v biede maštale. Ten istý Boží
Syn, ktorého sme vítali ležiaceho v jasličkách, teraz visí na dreve kríža. To nie je
náhodný falošný tón po nádherne znejúcom Glória – po slávospeve anjelov uprostred
betlehemských strání. Naopak, to, že Ježiš končí svoj život v spoločnosti ľudských
vyvrheľov, sú takpovediac posledné takty anjelského chválospevu z Betlehema.
V najnovšom preklade znie: Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom,
ktorých on miluje. (Lk 2, 14) Pán Boh miluje ľudí. Jasličky v chudobnej maštaľke i
drevo kríža – nástroj Ježišovej popravy – vypovedajú o tom istom: Pán Boh má v
ľuďoch zaľúbenie! Pán Boh má nás, ľudí, rád!
Akých ľudí má Pán Boh rád? V komže to má Hospodin zaľúbenie? Väčšina ľudí by
povedala: v tých dobrých, slušných … Ale Božie slovo nám svedčí, že je to inak.                          On má zaľúbenie, On miluje hriešnikov, ľudí zlých, dokonca aj vrahov – lotrov. Veď
tomu, ktorý visel na kríži pri Ňom, Pán Ježiš hovorí: Dnes budeš so mnou v raji! (L 23,43)
Na mieste zvanom Golgota, Lebka, kde skončilo množstvo životov, uprostred bolesti,
výsmechu a zloby ľudí, sa najvýraznejšie ukázalo, ako veľmi nás má Boh rád. Tam,
kde ľudstvo odmietlo svojho Mesiáša, Záchrancu, kde tí najmúdrejší, najvzdelanejší,
najpovolanejší zabili Božieho Syna, tam lotor a vrah vstúpil do raja ako prvý. Tam
naozaj platilo, že budú poslední prvými a prví poslednými (Mt 20, 16).
Tento deň nazývame Veľkým pre smrť Božieho Syna z lásky k nám. No Veľký piatok
sa v skutočnosti pre nás stane naozaj Veľkým jedine vtedy, keď ako onen lotor
vyznáme, že Ježiš trpel nespravodlivo, že zomrel pre naše viny, našu zbabelosť, našu
nedostatočnosť, pre to, že sme zanedbali konať dobro. Zomrel pre naše hriechy:
jednotlivcov i spoločenstva cirkvi. Tento piatok bude pre nás Veľký až po tom, keď
ako lotor na kríži v pokore a v dôvere Ježiša požiadame: Pane Ježiši, rozpomeň sa na
mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva (L 23, 42).
Smrť Pána Ježiša, Jeho kríž je centrom našej kresťanskej správy, dobrej správy
o Božej láske k nám. Evanjelium nám Ho predstavuje predovšetkým ako Božieho
Baránka a zároveň aj ako Dobrého pastiera, ktorý kladie život za ovce. Ježiš bol
počítaný medzi zločincov, aby nás Boh nemusel odsúdiť ako zločincov. Našim ušiam
to neznie príjemne. Vidí nás Pán Boh naozaj ako zločincov zasluhujúcich si trest
smrti? – Áno, lebo odplata za hriech je smrť (R 6, 23). Práve preto bol Pán Ježiš
počítaný medzi zločincov, aby nás Pán Boh nemusel ako zločincov odsúdiť. Chceme
takéto evanjelium? Evanjelium o spáse hriešnika, alebo chceme za každú cenu vidieť
seba ako milých, poslušných ľudí, zbožných veriacich, ktorí to všetko v konečnom
dôsledku ani nepotrebujú?
Aj dvanásti učeníci mali úplne iné predstavy o svojom Majstrovi; boli z toho, čo sa
dialo, zmätení a sklamaní. Veď sa nestal kráľom, ktorý býva v paláci, panovníkom,
ktorý premôže a vyženie nepriateľov Božieho ľudu – Rimanov. Len jeden učeník – ten
lotrovský učeník – ktorý visel po Ježišovom boku na kríži – sklamaný nebol. On
naplno prežil to nádherné posolstvo, evanjelium, kde sa aj z vraha môže stať biblický
svätý (t. j. človek oddelený pre Boha, patriaci Bohu).
Chráňme sa pohŕdať evanjeliom. Chráňme sa nemať zaľúbenie v Ježišovom kríži, kde
sa z lotra stáva učeník, z vraha omilostené Božie dieťa, z posledného prvý. Chráňme
sa budovať, či zachovávať deliaci múr, ktorý Kristus svojou smrťou odstránil (Ef 2, 14)                 a ktorý zachovávame vždy, keď odíduc z kostola, možno dokonca po prijatí
Večere Pánovej, pokračujeme v starom spôsobe života, vo svojich hnevoch v
rodinách, susedstve, keď si navzájom neprajeme, závidíme, nenávidíme a ohovárame
sa. Nie, pred Bohom nie sme lepší než onen lotor, nemáme právo obracať sa k nemu
pyšne a pohŕdavo chrbtom. Veď či Ježiš nezomieral aj za nás? Či nie sme aj my tí,
ktorých hriechy, ako sa to spieva v jednej starej piesni, držali Krista na kríži?
Vďaka, že Ježiš je ten istý, včera i dnes i naveky (Žid 13, 8), že On sa aj za nás
obetoval. Dvere do raja sú kvôli tejto Kristovej obeti aj nám opäť otvorené. No vždy
tu budú aj dvaja lotri – z ktorých jeden sa rúha a druhý v pokání modlí. Je na nás,                bratia a sestry, či dokážeme ako ten druhý lotor v pokore prosiť: Pane Ježiši,
rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.
My všetci sme dnes pozvaní nasledovať ukrižovaného Syna Božieho. Čo to znamená?
Znamená to zmenu smeru, myslenia. Nasledovať Ježiša znamená meniť spôsob
vnímania Boha, blížnych aj seba. Takáto zmena vnímania je pekne viditeľná aj z
rozhovoru neveriaceho človeka s mužom, ktorý nedlho predtým odovzdal svoj život
Ježišovi: „Tak ty si sa obrátil ku Kristovi?“ – pýta sa neveriaci. „Áno“ – pokorne odvetí
novoobrátený. „Tak to musíš o Ňom vedieť veľa vecí. Povedz mi, v ktorej krajine sa
narodil?“ „Neviem.“ „Koľko kázní povedal?“ „To tiež neviem.“ „Koľko mal rokov, keď
zomrel?“ „Ani to neviem.“ „Teda… vieš toho pramálo, aby si mohol tvrdiť, že si sa
obrátil ku Kristovi!“ „Máš pravdu. Hanbím sa, že o Ňom viem tak málo. Avšak čo
viem, je toto: Pred tromi rokmi som bol opilec. Mal som plno dlhov. Moja rodina sa
rozpadala. Moja žena aj deti sa každý večer báli chvíle, keď dôjdem domov. Ale keď
ma Kristus prijal, dal mi silu prestať piť. Už nemám nijaké dlžoby. Naša rodina je
šťastná. Moja žena a deti sa nemôžu dočkať, keď večer prídem domov. To všetko
pre mňa vykonal Kristus. A to je to, čo o Ňom viem.“ Skutočne poznať Krista
znamená byť týmto poznaním premenený – ako píše apoštol Pavel: Spolu s Kristom
som ukrižovaný a nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus. (Gal 2, 19b-20)
Paliatívna medicína sa dnes zo všetkých síl snaží uľahčiť zomieranie človeka, a to je
veľmi dobre. Ale Pán Ježiš, ktorý bol pri svojom zomieraní počítaný medzi zločincov,
a kajúci lotor na kríži nás učia, že dôležitejšie než to, ako budeme zomierať, je kam
po smrti pôjdeme. Dnes si pripomíname Kristovu obeť. Ak ju vierou prijímame, sú
dvere do raja otvorené aj pre nás. Našou úlohou je veriť tomu a pozývať aj ďalších,
aby verili, že Kristus nám otvára dvere do Božej blízkosti. Nápis na Pánovom kríži bol
vo viacerých rečiach (L 23, 38). To znamená, že spása, ktorú nám, ľuďom, Kristus
svojou obeťou získal, patrí celému svetu. Zvestovať ju je aj našou úlohou. Prosme o
múdrosť a moc Ducha Svätého, aby sme ju dokázali napĺňať.
Kiež je prosba: Pane Ježiši, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva, aj
našou modlitbou a Kristova za nás sa obetujúca láska aj našou základnou istotou.
Amen.
Oznamy:
 Služby Božie na Zelený štvrtok budú na YouTube ECAV s vami o 17.00 hod.
Káže brat biskup VD Peter Mihoč.
 Služby Božie na Veľký piatok budú v na Rádiu Slovensko o 9.05 hod. a na
Jednotke o 10.30 hod.
 Na 1. slávnosť Veľkonočnú budú služby Božie o 10.00 hod. na TA3
 Rozpis ďalších služieb Božích počas Veľkonočných sviatkov je na stránke
ECAV, na stránke zboru i vo výveskách.
 Ak by mal niekto záujem o prislúženie sviatosti Večere Pánovej, či už
v domácnosti alebo v kostole, prosím ohláste sa na farskom úrade.