1. slávnosť veľkonočná

Piesne: 37, 123, 126, 164

Text: Ž 118, 14-24; Mk 16, 1-8

Modlitba: Všemohúci veľký Bože, milosrdný Otče náš nebeský, ktorý si na tretí deň mocne vzkriesil svojho Syna nášho Pána Ježiša Krista, ďakujeme Ti srdečne za vyslobodenie z otroctva smrti a hriechu. Radujeme sa a oslavujeme s plesaním pravicu Hospodinovu, ktorá dokázala silu. Otvorené brány večnosti umocňujú našu túžbu po prameni života v živom a oslávenom Pánovi. Jeho moc a láska je nám záštitou proti každému strachu a malovernosti, nádejou proti smútku a slabosti, aby sme premáhali pokušenia a mali už v tomto živote istotu večného života, ktorého prejavom je už tu chvála a oslava Otca, Syna i Ducha Svätého na veky vekov. Amen.

Aj keď mnohí z nás prežívame jarné obdobie už veľa rokov a desiaty ráz sme videli vychádzať snežienky a cítili vôňu fialiek a tešili sa z krásy krókusov či rozkvitnutých stromov, vždy nanovo nás krása jarnej prírody prekvapí a poteší, akoby sme to videli prvýkrát. Po zime, kedy bola okolo nás hlavne šedá a občas aj biela farba, kedy všetko spalo a bolo zdanlivo mŕtve, nás totiž každá farba, každý život nanovo nadchne. A my s vďakou oslavujeme Pána Boha za krásu sveta okolo nás, za to, že na nás pamätá, za to, že nám vždy nanovo dáva aj takto pocítiť svoju moc a lásku. Zároveň však vieme – a to nám pripomína Veľká noc – že tú svoju lásku i moc dokázal Hospodin omnoho väčším spôsobom práve v Ježišovi Kristovi. Začítajme sa do slov žalmistu a premýšľajme, čo jeho slová hovoria o Mesiášovi i nad tým, čo znamenajú pre nás:

Čo je človek, že naň pamätáš? A čo syn človečí, že sa ho ujímaš? O niečo menším si ho urobil od božských bytostí, slávou a dôstojnosťou si ho ovenčil. Urobil si ho pánom nad dielom svojich rúk, položil si mu všetko pod nohy.                                                                                           Ž 8, 5-7

Bratia a sestry,

keď kedysi dávno Dávid sledoval Božie stvorenie, nádheru hviezd a vesmíru, žasol nad jednou vecou. Ako to, že Boh, ktorý tak dokonale a slávne stvoril nekonečný vesmír a prekrásny svet okolo nás, má záujem o človeka? O tú malú, slabú a biednu bytosť, ktorá nie vždy zapadá do krásy stvorenia a mnohokrát akoby mala nadanie to dobré a pekné skôr ničiť ako budovať. A predsa, Ten veľký a slávny Boh na človeka pamätá. Predsa sa ho ujíma, podľa Roháčkovho prekladu – navštevuje ho. Tento Boží záujem o svoj život zažil Dávid na vlastnej koži mnohokrát, ale dokonalým dôkazom toho Božieho záujmu o človeka je až Ježiš Kristus, Boží Syn. Práve na Neho stiahol autor listu Židom (Žid 2, 6-9) slová kráľa Dávida z prečítaného Žalmu. Pozrime sa teda spolu na to, ako sa tieto slová v Pánovom živote naplnili.                      To prvé, čo Žalmista hovorí a pisateľ listu Židom potvrdzuje, je, že Pán Ježiš bol umenšení:        O niečo menším si ho urobil od božských bytostí. (Ž 8,6) Ale vidíme, že Ježiš, ktorého Boh načas urobil menším, ako sú anjeli, pretože pretrpel smrť… (Žid 2, 9) Tento príbeh, samozrejme, nezačína na Zelený štvrtok, keď Pán Ježiš nastúpil cestu k smrti, ale začal už na Vianoce, začal Jeho narodením. My častokrát vnímame Vianoce ako niečo romantické a milučké, ale v skutočnosti na nich nič romantické nebolo. Aspoň nie na tých prvých. Nielen pre to, že sa Pán Ježiš narodil v chudobe, že už pri narodení bol neprijatý, vyčlenený. Nie. Apoštol Pavel nám to veľmi pekne vysvetľuje v liste Filipským:  … ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobný sa stal ľuďom, a keď sa zjavil ako človek, ponížil sa. (Fil 2, 7-8) On sa umenšil už len tým, že sa narodil. Že sa stal človekom – tým biednym, malým stvorením. Už v tej chvíli zobral na seba naše obmedzenia a slabosti ľudského tela. Vzdal sa hodností, umenšil sa a ponížil. Veľmi pekne to vyjadruje aj pieseň č. 37 z ES: „Aká veľká vec to, Pane, že si nás tak miloval? Prišiel si k nám ponížene, naším bratom si sa stal.“                                              A narodením to neskončilo. Prorok Izaiáš predpovedal: Vyrástol pred nami ako výhonok a ako koreň z vyprahnutej zeme. Nemal postavu ani dôstojnosť, aby sme ho obdivovali, ani výzor, aby sme po ňom túžili. (Iz 53,2) Filmové obrazy Krista, ako priam nadpozemskej bytosti, vždy dokonale upravenej a zásadne v bielo-modrom rúchu, sú úplne mimo reality, ktorú náš Pán žil. Nemal postavy ani dôstojnosti – hovorí prorok. Nebol rodený vodca, ktorý mal okolo seba poradcov pre image a získaval si ľudí krásnymi rečami. Bol obyčajným človekom, ktorý zarábal prácou vlastných rúk, sám o sebe vyznával, že častokrát nemal, kde by hlavu sklonil a ktorý vymŕval klasy na poli ako ten najchudobnejší z najchudobnejších. Ľudia za Ním síce išli, ale z nesprávnych pohnútok a keď im nedal, čo chceli, odmietli Ho. Obviňovali Ho, očierňovali, nechápali, sklamávali.                                                                                                                  Vrcholom toho boli udalosti Veľkej noci. Vrtkavá ľudská priazeň Ho chvíľku oslavovala, ale potom odsúdila na smrť. Priatelia, tí, ktorých považoval za najbližších, Ho zradili, opustili a zapreli. Davy, ktoré za Ním chodili, aby ich uzdravil, aby ich oslobodil, aby ich nasýtil, sa na Veľký piatok zahrali na rímsky dav a prizerali sa Jeho krutému zomieraniu. V tej chvíli Jeho poníženie, umenšenie dosiahlo vrchol. A prečo? Pre nás!  Ale on bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti. On znášal trest za náš pokoj, jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia. (Iz 53,5) Lebo pre milosť Božiu musel okúsiť smrť za všetkých. (Žid 2,9b)                    Tým sa však Kristov príbeh neskončil. Vďaka Bohu za to. V liste Židom čítame: Ale vidíme, že Ježiš, ktorého Boh načas urobil menším, ako sú anjeli, pretože pretrpel smrť, bol ovenčený slávou a cťou. (Žid 2,9a) Pán Ježiš bol načas umenšený a načas ponížený, ale potom sa všetko zmenilo. Ako píše prorok: Preto mu dám podiel s veľkými a s mocnými sa bude deliť o korisť, pretože obetoval svoj život na smrť a počítaný bol s priestupníkmi, hoci on zniesol hriechy mnohých a zastúpil priestupníkov. (Iz 53, 12) a svedčí Pavel: Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil a dal Mu meno nad každé meno, aby v Ježišovom mene pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi aj na zemi, aj pod zemou, a každý jazyk aby na slávu Boha Otca vyznával, že Ježiš Kristus je Pán. (Fil 2, 9-11) Tak to hovorí aj Dávid:  … slávou a dôstojnosťou si ho ovenčil. Urobil si ho pánom nad dielom svojich rúk, položil si mu všetko pod nohy. Po všetkom ponížení, utrpení, bezmocnosti a smrti bol náš Pán a Spasiteľ povýšený. Bol vzkriesený z mŕtvych, stal sa víťazom nad hriechom, smrťou i satanom a všetučko, všetko Mu bolo položené pod nohy. On už viac nie je ten ponížený služobník, ako Ho videli Izaiáš a ako Ho videli diváci na Golgote. Nie! On je oslávený, živý a slávny Pán Pánov a Kráľ kráľov. On má posledné slovo nad týmto svetom, nad životom každého jedného človeka. Jemu bola daná všetka moc na nebi i na zemi. Pretože zvíťazil. Svojou láskou, svojou pokorou i poslušnosťou voči Otcovi zvíťazil a raz navždy premohol tých, ktorí nás chceli odtrhnúť od nášho nebeského Otca. Preto Mu patrí všetka česť a sláva.

Ôsmy Žalm sa končí slovami: Ó Hospodine, Pane náš, aké je slávne Tvoje meno na celej zemi! Po tom, ako sa Dávid nestíhal čudovať, že Bohu na človeku záleží, chváli a vyvyšuje Božie meno na celej zemi. O čo viac to máme robiť my, ktorí sme spoznali v Ježišovi svojho Záchrancu a Pána. Preto dnes oslavujeme, chválime a velebíme Jeho, vyvýšeného Krista, Všemohúceho Pána za to, čo urobil pre nás. Za to, že sa kvôli nám ponížil i za to, že bol pre nás oslávený. Radujeme sa, pretože Jeho víťazstvo je aj naším víťazstvom. Vo všetkom, čo prežívame, čím sme, čo sa okolo nás deje, môžeme byť zakotvení v Ňom. Lebo On vstal z mŕtvych, žije a má posledné slovo aj v našom živote, aj v tomto svete. Nie sme sami, nie sme opustení, ale smieme každý deň prežívať uistenie, že na nás, mňa, teba, Trojjediný Boh pamätá, každého z nás pozná po mene a každého z nás sa ujíma, navštevuje nás. V tom je naša nádej, náš pokoj, naša istota. Pán Ježiš vstal a žije. Nech nás táto istota každý deň nesie a posilňuje.

Amen.

Oznamy:

  • Na 1. slávnosť Veľkonočnú budú služby Božie o 10.00 hod. na TA3 a na 2.slávnosť veľkonočnú v televízii Lux o 10.00 hod.
  • Stretnutia v našom zbore fungujú stále na https://meet.jit.si/cz_ecav_lp. Ženská skupinka bude v sobotu o 18.30 hod. Stretnutie rodinného spoločenstva bude v nedeľu o 17.00 hod. Biblická hodina bude vo štvrtok o 18.30 hod. – pokračujeme v 1. liste Petrovom, v tretej kapitole.
  • Každý deň môžete nájsť na internete video zamyslenie od známych i menej známych farárov našej cirkvi – https://www.youtube.com/c/ECAVsvami
  • Vždy v stredu večer je na Rádiu Regina evanjelická pobožnosť – aj túto stredu o 17.30 hod.
  • Milodary 3/2021:Pri 20. výročí úmrtia brata Dušana Slabeja venuje Branislav Slabej s rodinou na cirkevné ciele 30,- €.Július Vrlík pri výročí smrti rodičov obetuje: 50,-€ na zborové ciele. Pri 3.výročí smrti Jaroslava Kochola obetuje rodina: 50,-€ na zb. ciele, ses. Z.Vyšná obetuje 30,-€ na zborové ciele, rod. Sedláčková:30,-€; rodina Trnková z Vavrišova z vďaky za milosť Veľkej noci: 50,-€, bohuznáma sestra pri životnom jubileu: 100,-€, rod. Mikušová 50,-€; br. Ilavský 50,-€; s. Švehlová 50,-€; br. Murtin 100,-€; s. Žipajová 15,-€; ses. Hochmalová 30,-€; br. Zapalač 50,-€ ;s. Mikušová 35,-€; s. Gondoľová 15,-€ ;br. Ondra T.  30,-€                                                                                                                                                  Sám Pán nech podľa svojho zasľúbenia odplatí všetkým, ktorí dávajú z ochotného srdca.