1. nedeľa po Veľkej noci

Piesne: 213, 129, 143

Text: 1. list Petra 1, 3-9;  Ján 20, 24-29

Modlitba: Večne požehnaný Pane náš Bože, nebeský Otče, ďakujeme Ti za to, že si vzkriesil svojho Syna, nášho Pána a skrze Neho si nás vytrhol z otroctva hriechu a smrti. Daroval si nám nádej večnosti, istotu odpustenia hriechov a pokoj, ktorý prevyšuje každý rozum. Posilňuješ nás a učíš chodiť v novote života a bojovať dobrý boj viery. Prosíme o silu Svätého Ducha, keď nás ohrozuje naša vlastná malovernosť, aby sme z Tvojej milosti víťazili nad zlom a raz dosiahli  korunu večnosti, na  Tvoju chválu a slávu.                                     Amen.

 Potom sa Ježiš zase zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto: Boli tam pospolu Šimon Peter a Tomáš, prímenom Dvojča, Natanael z Kány Galilejskej, synovia Zebedeovi a dvaja iní z Jeho učeníkov. Šimon Peter im povedal: Idem loviť ryby. Hovoria mu: Ideme aj my s tebou. I vybrali sa a vstúpili na loď, ale v tú noc nič nechytili. Už na úsvite stál Ježiš na brehu, ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. Riekol im teda Ježiš: Deti, či máte niečo zjesť? Odpovedali Mu: Nemáme. A On im riekol: Spusťte sieť napravo od lode a nájdete. Spustili teda, a ani ju nevládali vytiahnuť pre množstvo rýb. Tu povedal Petrovi učeník, ktorého Ježiš miloval: To je Pán! Keď Šimon Peter počul, že je to Pán, prehodil si plášť – bol totiž nahý – a hodil sa do mora. Ostatní učeníci prišli však na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi na dvesto lakťov, a ťahali sieť s rybami. Keď vystúpili na zem, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. Ježiš im kázal: Doneste z rýb, čo ste teraz chytili. Šimon Peter vstúpil (na loď) a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb; bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla. Ježiš im riekol: Poďte a jedzte! A ani jeden z učeníkov sa Ho neodvážil spýtať: Kto si Ty? Lebo vedeli, že je to Pán. Ježiš prišiel, vzal chlieb a dal im, podobne aj rybu. To sa Ježiš už po tretí raz zjavil učeníkom potom, ako vstal z mŕtvych.                 J 21, 1-14

Bratia a sestry,

koľký krát ste čítali, či počuli tento príbeh? Desiaty, dvadsiaty, stýkrát? Je to jeden z príbehov, ktoré si vždy znova na Veľkú noc a nielen na Veľkú noc čítame. Prečo? Aby sme si pripomenuli jednu z najdôležitejších právd kresťanstva: Ježiš žije! Žije a koná. To potrebovali zažiť učeníci, stále otrasení z Jeho smrti; to potrebujeme zažiť aj my. Čo pre nich znamenalo stretnúť Vzkrieseného a čo to môže znamenať pre teba?                                                                                Keď sa učeníci, podľa slov Pána Ježiša, vybrali do Galilei, aby sa tam s Ním stretli, plní zážitkov a emócií sa rozhodli prečistiť si hlavu činnosťou, ktorá im bola veľmi dobre známa. Lovom rýb. Čerstvý vzduch, fyzická aktivita, krásna príroda a k tomu ešte partia dobrých priateľov. To by aj dnes predpísal na stres každý dobrý lekár. Iste boli šťastní, že môžu byť takýmto spôsobom spolu, že na chvíľku môžu akoby vypadnúť z toho, čo sa dialo okolo nich a čo ešte stále nemali úplne spracované. Stalo sa však niečo, čo sa rybárom občas stáva. Nič nechytili a vracali sa s prázdnymi rukami. Ale nebol to márny výlet. Stretli totiž svojho Pána a Spasiteľa a mohli spoznať tri veci.                                                                                                                                              1. Zoči voči vzkriesenému Pánovi poznali svoju nedostatočnosť, svoju nahotu. Keď sa vracali bez rýb, oslovil ich neznámy muž na brehu s otázkou, či majú niečo na jedenie. Keďže nič nechytili, nemali. Potom, čo na Jeho pokyn opäť hodili siete a ulovili veľké množstvo rýb, uvedomil si najprv Ján, kto je Ten neznámy. Veď s Ním už niečo podobné prežil. A tak to povedal Petrovi. Čo v tej chvíli Peter urobil?  Keď Šimon Peter počul, že je to Pán, prehodil si plášť – bol totiž nahý – a hodil sa do mora. My všetci si predovšetkým všimneme, že skočil do mora, aby bol čím skôr pri Pánovi. Typický Peter. Ale on sa najprv obliekol. Dovtedy, medzi ostatnými mužmi – učeníkmi necítil ostych a vnímal to úplne prirodzene. Ale pred Svätým Bohom sa musel zakryť a obliecť. Tam bol na mieste úplne iný postoj.                                                             To platí aj v našich životoch. Keď sme s ľuďmi, ktorí sú nám podobní, cítime sa dobre aj takpovediac „s nahým pozadím“. Veď všetci okolo nás sú si viac menej podobní, niektorí lepší ako ja, iní horší. Ale ak sa stretnem s Pánom, zrazu sa veci menia. Potrebujem zakryť svoju nahotu. Ako? Už Adam a Eva pochopili, že figový list nestačí a prorok Izaiáš nás varuje, že ani naša spravodlivosť nás nezakryje: … všet­ka naša spravod­livosť bola ako poškvr­nené rúcho.          (Iz 64, 5) To, čo potrebujeme, je to svadobné rúcho, o ktorom hovoril Pán Ježiš vo svojich podobenstvách. A čo je to svadobné rúcho? Jeho, Kristova spravodlivosť, ospravedlnenie, ktoré nám prináša skrze svoju obeť. Keď naozaj stretneme Vzkrieseného a Osláveného Ježiša, spoznáme, že potrebujeme zakryť svoju nahotu, svoju biedu pred Bohom. A zároveň spoznáme, že On jediný je ten, kto tú našu „nahotu“ môže zakryť. Tak, ako to kedysi spoznal aj prorok, keď napísal: Radovať sa budem v Hospodinovi, nech moja duša jasá v mojom Bohu, lebo ma odel rúchom spásy, zahalil ma plášťom spravodlivosti. (Iz 61,10)                                                   2. Učeníci smeli v to dávne ráno spoznať aj ďalšiu vec: Pánovu moc. Moc vzkrieseného Krista. Keď predtým spustili siete do vody, nič nechytili. Mali správnu techniku, boli iste v správnom čase na správnom mieste – veď to boli skúsení, dlhoroční rybári. Ale nepodarilo sa to. Vracali sa na breh s prázdnymi rukami a museli Pánovi na Jeho otázku povedať: Nemáme. Nechytili sme ani jednu rybičku. Ale keď Ho poslúchli, keď konali podľa Jeho vôle a teda aj v Jeho moci, zrazu sa ryby nahrnuli. On im riekol: Spusťte sieť napravo od lode a nájdete. Spustili teda, a ani ju nevládali vytiahnuť pre množstvo rýb. Bolo ich tak veľa, že nám Ján zaznamenáva aj ich počet: 153. Nevládali ich ani len naložiť do loďky a museli sieť vliecť za sebou. To sa deje, keď koná živý Boh.                                                                                                                                                    Nie vždy tomu veríme, nie vždy máme vôbec chuť to vyskúšať, ale aj táto pravda platí do dnešných dní. Keď človek stretne, spozná vzkrieseného Ježiša Krista, spoznáva aj Jeho moc. Pretože On je stále živý a stále mocný Boh a Pán všetkého. Aj keď odišiel k Otcovi, aj keď sedí na pravici Božej, aj keď má človek niekedy pocit, že je ďaleko, nie je to tak. Budem s vami – zasľúbil. (por.: Mt 28, 20b) A nielen v kostole, nielen vo veciach viery, ale každý deň, v každom čase. Tam, kde bude On Pánom, tam, kde budú Jeho učeníci konať podľa Jeho slova, tam bude Pán mocne požehnávať, tam bude bohaté lovenie rýb. Lebo vzkriesený Pán má všetku moc na nebi aj na zemi – aj tu, aj pri nás.                                                                                                             3. Napokon učeníci spoznali Jeho lásku a prijali Jeho dary. Keď ukonaní, umorení najprv neúspešným a potom úspešným lovom konečne dorazili na breh, čakal ich Pán Ježiš s raňajkami. Úplne obyčajnými raňajkami rybára – chlieb a čerstvá, upečená ryba. Ale aj tak to bolo niečo úžasné. Po všetkom tom, čo prežil, po všetkom utrpení i po slávnom vzkriesení, sa Boh, svätý Boh, stará o svojich učeníkov a nasycuje ich hladné brušká. Povedal im: Poďte a jedzte! Miluje svojich, skláňa sa k nim, dáva im dobré dary. Jeho láska sa nezmenila. Oni sú ešte zmätení a predsa nielen cez zázrak bohatého lovenia rýb, ale aj cez láskavé obdarovanie poznávajú svojho Majstra. Milujúceho a slúžiaceho, pripraveného obdarovať svojich.       Zmenil sa náš Pán za tých takmer dvetisíc rokov? Zmenšil sa Jeho záujem a Jeho láska k nám? Absurdné otázky! On predsa zostáva ten istý, včera, dnes i naveky. (Žid 13,8) Jeho dary sú vždy pripravené, Jeho láska k nám je veľká. Keď stretávame vzkrieseného Krista, môžeme vždy znova a znova zažívať Božiu lásku, uistenie o odpustení a v neposlednej rade aj pohostenie všetkými dobrými darmi, ktoré On dáva svojím deťom v moci Ducha Svätého.                     Bratia a sestry, poznáme príbeh Pánovho vzkriesenia, alebo poznáme vzkrieseného Krista? To je obrovský rozdiel. Ak poznáme, osobne poznáme živého a mocného Pána Ježiša Krista, tak vždy nanovo, každý deň poznávame svoju nahotu, ale rovnako tak aj Jeho moc a lásku, ktorou tú našu nahotu prikrýva a ktorou ten náš život mocne premieňa. Neuspokojme sa s príbehom, hľadajme živého, konajúceho a prítomného Pána. Je tu, je s nami a chce konať v našich životoch.

Amen.

Oznamy:

  • Stretnutia v našom zbore fungujú stále na https://meet.jit.si/cz_ecav_lp. Biblická hodina bude opäť v stredu o 18.30 hod. – pokračujeme v 1. liste Petrovom, v štvrtej kapitole; ženská skupinka bude v sobotu 17.4. o 18.30 hod.
  • Každý deň môžete nájsť na internete video zamyslenie od známych i menej známych farárov našej cirkvi – https://www.youtube.com/c/ECAVsvami
  • Vždy v stredu večer je na Rádiu Regina evanjelická pobožnosť – aj túto stredu o 17.30 hod.