Služby Božie – 3. nedeľa po Veľkej noci
Pozdrav: Bratia a sestry, srdečne Vás vítame na dnešných službách Božích, 3. nedeľu po Veľkej noci. Ich ústredná téma je: Jubilate – oslavujte. To je úloha všetkých tých, ktorí sú Jeho smrťou a vzkriesením zachránení. Dnes sa to chceme učiť od starozmluvného Žalmistu. Služby Božie začneme piesňou: 122
Modlitba: Svätý Pane Bože, Ty si nás nehodných a biednych zachránil a v Ježišovi Kristovi si nás prijal za svoje deti, aby sme svojho Spasiteľa nasledovali a svojím životom Teba oslavovali. Daj nám k tomu, prosíme, do sŕdc vieru, pokoru a bázeň, aby sme nezabúdali, že sme na tejto zemi hostia. Chceme byť pripravení na cestu do Tvojho kráľovstva v dôvere, že Ty nás vyvedieš zo všetkej neistoty a premeníš ťažkosti tohto života na radosť u Teba – na veky vekov.Amen
Epištola: 1. list Petra, 2. kapitola, verše 11-20
Pieseň: č. 127
Evanjelium: Mk 8.kapitola, verše 34-38
Na dôkaz toho, že slová evanjelia vierou prijímame a vo svojou srdci zachovávame vyznajme teraz svoju vieru v Trojjediného Pána Boha slovami Viery všeobecnej kresťanskej: Verím … Amen.
Pieseň: 136
Kázeň:
Haleluja! Chváľ, duša moja, Hospodina! Chváliť budem Hospodina, dokiaľ žijem, a spievať budem svojmu Bohu, dokiaľ tu budem. Nespoliehajte sa na kniežatá, na človeka, u ktorého niet pomoci. Keď jeho duch vyjde, on vráti sa do zeme; jeho úmysly zaniknú v ten istý deň. Blahoslavený, komu je Boh Jákobov na pomoci, ktorého nádej je v Hospodinovi, jeho Bohu. Žalm 146, 1-5
Milí bratia a milé sestry,
určite ste si všimli, že mnoho ľudí venuje väčšiu časť svojho záujmu ekonomickej a materiálnej stránke života. Duchovný rozmer je kdesi na okraji jeho záujmu. Vidieť to pri ľuďoch, ktorí hovoria, že za socializmu bolo lepšie. Myslia tým, samozrejme, ekonomické istoty, ktoré im boli dané a prehliadajú zlo, ktoré bolo v samotnom jadre toho režimu. Rovnako tak je to viditeľné aj pri voľbách. Ľudia sú ochotní dať svoj hlas politikovi, ktorý v danom čase zosobňuje najväčšiu nádej na rýchlu zmenu k lepšiemu, na rýchle dosiahnutie lepšej ekonomickej a sociálnej situácie – teda má najfantastickejšie predvolebné sľuby. Kam to však všetko vedie? Vždy znovu k sklamaniu. Aj preto okolo nás často prevláda znechutenosť a apatia.
Je úžasné, že aj k tejto téme sa Božie slovo vyjadruje veľmi jasne. 146. žalm, ktorý vznikol v čase návratu Izraela zo zajatia, nás pozýva k oslave Trojjediného Boha a zároveň nás varuje pred dôverou v človeka: Nespoliehajte sa na kniežatá, na človeka, lebo nemôže pomôcť. Keď vyjde z nich duch, vrátia sa do zeme, v ten deň padnú ich plány. Ľudia často očakávajú, že zmena vlády, že nejaký človek, že ktosi raz vyrieši všetky problémy bežného človeka. Ale dejiny, naše vlastné skúsenosti i Božie slovo nám ukazujú, že tá vonkajšia svetská moc je vždy len do istého času, nikdy nie „na večné časy a nikdy inak“.
Nespoliehajte sa na kniežatá, – hovorí nám Žalmista. Nespoliehajte sa na ľudí, ktorí majú moc či postavenie. A prečo? …lebo nemôže pomôcť. Keď vyjde z nich duch, vrátia sa do zeme, v ten deň padnú ich plány. Inými slovami, aj mocní tohto sveta sú pominuteľní, ako každý iný človek. A rovnako tak sú pominuteľné, smrteľné aj ich plány.
Problém človeka je v tom, že znova a znova dáva prednosť tomu časnému pred večným, pominuteľnému pred trvalým, chvíľkové pred nadčasovým. Namiesto k Stvoriteľovi a Darcovi všetkých dobrých darov sa obraciame k stvoreným veciam a uctievame to, čo je darom od Neho. Preto sa často v našich plánoch – ako jednotlivci, rodina, krajina i ako cirkev – často spoliehame na ľudskú moc a vplyv, často svoju nádej upierame na človeka. To je chyba, pred ktorou nás Božie slovo varuje. Nespoliehajme sa na to! Ľudská moc je niečo, čo tu dnes je, ale zajtra po tom nemusí byť už ani stopy.
Žalmista nám v Božom slove ukazuje inú cestu. Hovorí: Blahoslavený ten, komu pomáha Boh Jákoba, kto sa spolieha na Hospodina, svojho Boha. V prvom rade chceme premýšľať, čo je to byť blahoslavený. Toto slovo poznáme aj z Matúšovho evanjelia, z blahoslavenstiev Pána Ježiša. Ale vieme, čo znamená blahoslavený? Jednoducho sa dá preložiť ako šťastný. Ale šťastný nie sám zo seba, ani nie z nejakých vonkajších okolností, ale šťastný v Bohu a z Boha. Prežívajúci blaho z Božej blízkosti a milosti. Strojcom tohto šťastia je teda vždy Boh, nie človek. Kedysi dávno jeden filozof povedal: Každý je strojcom svojho šťastia. Je to tak? Sme strojcom svojho šťastia? Alebo sú tým strojcom iní ľudia, možno práve tie „kniežatá“? Alebo očakávame, že šťastnými nás urobí Boh? Blahoslavený ten, komu pomáha Boh Jákoba, kto sa spolieha na Hospodina, svojho Boha.
Žalmista hovorí, že šťastným je ten, komu pomáha Hospodin a koho nádej je v Hospodinovi. A to sú opäť dve otázky pre každého z nás:
- si si vedomý toho, že ti pomáha Hospodin? Áno, neraz je to pomoc priama, jasný Boží zásah, ale väčšinou je to pomoc nepriama – Pán Boh mi vytvára podmienky, aby som mohol, mohla konať. Dáva mi možnosti, otvára dvere, dáva mi zdravie, schopnosti, do cesty mi kladie tých správnych ľudí a pod.
Žiaľ, v uplynulých rokoch sme si aj v cirkvi zvykli na priamu pomoc zvonka, ale nenaučili sme sa využívať možnosti, ktoré nám Pán Boh dáva. Nenaučili sme sa sami očakávať od Hospodina, čo je potrebné pre život. Nenaučili sme sa sami niesť zodpovednosť za svoj život. V mnohom sme ako deti, ktoré čakajú na otecka či mamičku, že hneď priskočia na pomoc, keď niečo potrebujeme. A takýto nesprávny, materialistický postoj máme aj k Bohu. Apaticky očakávame na čosi, čo by mohlo byť, namiesto toho, aby sme prijali pomoc, ktorú nám práve teraz ponúka a konali veci na Jeho slávu.
- otázka, ktorú nám kladie žalmista, sa týka našej nádeje: Máš nádej v Bohu? Nádej je niečo, čo je hlboko v našom vnútri. Týka sa základnej orientácie nášho života a nie okolností, v akých sa práve nachádzame. Z toho, kam, ku komu je orientovaný náš život, potom vyplýva naša nádej a tiež jej trvanie. Ak sme orientovaní na veci časné, dočasná je aj naša nádej, ak sme orientovaní na Hospodina, tak aj naša nádej je večná.
Svojho času existovali virtuálne biblické zamyslenia na každý deň a každé jedno z nich hovorilo o očakávaní na Boha. Každý deň o tom istom. O nádeji, ktorú máme v Bohu. Prehnané? Nie. My to potrebujeme počuť znovu a znovu, aby sa nádej v Boha, očakávanie na Neho stalo postojom nášho srdca.
Aj keď žalmista tu hovorí o Hospodinovi – prirodzene, sú to modlitby Starej zmluvy – my môžeme smelo povedať, že naša skutočná nádej pramení z Pána Ježiša Krista. Jeho dielo vykúpenia z hriechu, Jeho vzkriesenie a víťazstvo nad smrťou je základom našej nádeje do budúcnosti. Akej budúcnosti? Nebeskej, raz v Jeho kráľovstve, ale aj tej pozemskej. Kristus je základom našej nádeje dnes i na večnosť.
Nedávno jeden známy zdieľal na sociálnej sieti status, v ktorom velebil socializmus. Doslova velebil. Písalo sa tam, čo za socializmu nebolo. A nemyslel tým banány a toaletný papier. Vraj za socializmu nebola nevraživosť, závisť, povyšovanie, triedne rozdiely, či imigranti. Evidentne sme žili v iných svetoch, pretože toto všetko medzi ľuďmi bolo aj vtedy. Okrem tých imigrantov – vtedy boli skôr emigranti. Veľmi pekne bolo v tom statuse vidieť, v čom je jeho nádej. Na čo sa spolieha, kde vidí pomoc pre svoj život. A mne z toho bolo smutno, lebo som ho poznala ako veriaceho človeka. V čom je naša nádej? U koho hľadáme pomoc? Nespoliehajme sa na ľudí, ani na kniežatá, ani na našich blízkych. Ale vložme svoju nádej vo svojom Spasiteľovi a volajme spolu so Žalmistom: Haleluja! Chváľ, duša moja, Hospodina! Chváliť budem Hospodina, dokiaľ žijem, a spievať budem svojmu Bohu, dokiaľ tu budem. Hospodin bude večne kraľovať, tvoj Boh, ó Sion, z rodu na rod. Haleluja! (Ž 146, 1-2 a 10) Amen.
Modlitba: Hospodine, náš Bože a nebeský Otče. Vo svetle Tvojho slova opäť vidíme, ako často sú naše očakávania v protiklade s tým, k čomu nás vedieš Ty. Priznávame a vyznávame, že sa spoliehame na ľudí, niekedy na tých hore, niekedy na tých najbližších a hľadáme istotu a bezpečie v pozemskom zabezpečení. Ale Ty nás aj dnes pozývaš, aby sme sa úprimne obrátili k Tebe, aby si Ty bol naozaj Pánom nášho života a aby sme od Teba očakávali všetku pomoc pre tento i pre večný život. Prosíme, odpusť nám našu neveru a posilni našu nádej v Tebe. Chceme Ti dôverovať vo všetkých oblastiach nášho života. V Pánovi Ježišovi si nám dal pevný základ pre našu nádej. V Ňom máme odpustenie, istotu večnosti a budúcnosť, akú nám nemôže dať nik iný. Preto na Teba očakávame a na Tvoju milosť sa spoliehame. Vypočuj nás Pane, keď ešte spolu takto na Teba voláme: Otče náš…
Pieseň: 156
Ukončenie: Podajme si ruky, rozíďme sa v pokoji a s radostným srdcom slúžme Pánovi.