Piesne: 97, 102, 133

Text: Marek 14, 12-16

Kázeň:

A viedli aj iných dvoch zločincov, aby ich popravili s Ním. Keď prišli na miesto, ktoré sa menuje Lebka, tam Ho ukrižovali, aj tých zločincov, jedného sprava a druhého zľava. Ježiš povedal: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia. Oni si však delili Jeho rúcha a hádzali (o ne) lós. A ľud stál a pozeral sa. Uškľabovali sa aj poprední mužovia a hovorili: Iných zachraňoval; nech zachráni seba, ak je On Pomazaný Boží, ten vyvolený. Posmievali sa Mu aj vojaci, keď prichádzali a podávali Mu ocot; a hovorili: Ak si kráľ židovský, zachráň sa! Bol nad Ním aj nápis [po grécky, latinsky a hebrejsky]: Tento je kráľ židovský. A jeden zo zločincov, ktorí tam viseli, rúhal sa Mu [a hovoril]: Či nie si Ty Kristus? Zachráň seba i nás! Ale druhý ho zahriakol: Ani ty sa nebojíš Boha, a si celkom tak odsúdený! A my spravodlivo, lebo dostávame zaslúžený trest za to, čo sme spáchali, ale Tento neurobil nič zlého. Potom povedal [Ježišovi: Pane], Ježiši, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. Odpovedal mu (Ježiš): Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji! (Lukáš 23,32-43)

Každý deň dostávame množstvo správ a informácií a zväčša nemáme problém im uveriť a prijať ich. Občas dokonca veríme aj tomu, čomu by sme veriť nemali. Ale niekedy môže človek zažiť zvláštnu situáciu. Dostane správu, a mnohokrát je to veľmi dobrá správa, ktorej nedokáže uveriť. Zdá sa mu to príliš dobré, príliš krásne, než aby tomu mohol veriť. Napríklad manželia, ktorí už dlho čakajú na dieťa, keď zrazu počujú správu, áno, budete mať dieťa, nedokážu tomu uveriť a pýtajú sa: naozaj, naozaj je to pravda? Naozaj sa to podarilo? Alebo mladý človek, ktorý mal pocit, že nič nevie a že úplne pohorel pri štátniciach, na informáciu, že má áčko, reaguje podobne: To vážne? To snáď ani nie je možné! Je to tak skvelá správa, že sa zdráhame jej uveriť. Veľmi podobne sa občas ľudia stavajú k evanjeliu. Počujú o Bohu, ktorý stvoril tento svet, krásny a dokonalý, z lásky k človeku. Počujú o Bohu, ktorý poslal svojho Syna na túto zem, aby napravil to, čo sme my ľudia kedysi pokazili. O Bohu, ktorý vzal na seba naše dlhy a zaplatil ich, aby nám vrátil to, čo sme pre hriech stratili. Ale zdá sa im to príliš dobré, boja sa uveriť. Potrebujú uistenie. A práve to nachádzame v prečítanom Božom slove. Je tu zachytený jeden rozhovor. Rozhovor Boha s človekom. Bol to okamih, keď Pán Ježiš visel na kríži a vedľa Neho bolo ukrižované jedno z božích detí. A Ježiš mu ukázal, čo všetko môže a dokáže Božia otcovská láska. Ukrižovaním s dvomi zločincami sa naplnilo jedno z proroctiev starej zmluvy (Iz 53,12), ako o tom píše evanjelista Marek: A naplnilo sa Písmo, ktoré hovorí: A počítali Ho medzi zločincov. (Mk 15, 28) Grécke slovo pre zločinca je kakourgos – kakos (zlý, škaredý, nie dobrý), „ergon“ (práca, skutok, čin). V tom najdoslovnejšom význame tohto slova sú teda obidvaja zločinci vykonávateľmi zla. A Pán Ježiš visel medzi nimi, ako jeden z nich. Okolostojaci zástup sa Mu posmieval, provokoval Ho, delil si Jeho šaty. Všetko bolo zlé. Ale uprostred všetkého toho posmievania zrazu zaznel neočakávaný hlas – hlas zločincov. Ten prvý urážal Ježiša a pridával sa k tým, ktorí sa mu posmievali. Ten druhý smutne konštatoval: Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si takisto odsúdený? Lenže my spravodlivo dostávame zaslúžený trest, ale on neurobil nič zlé. (L 23,40-41). A potom zaznela tá najprekvapujúcejšia a najneuveriteľnejšia prosba: Ježiš, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. Slová „rozpomeň sa na mňa“ boli zvyčajne adresované v Starej zmluve Hospodinovi. Keď sa Hospodin na niekoho rozpomenul, neznamenalo to, že si ho jednoducho vybavil v pamäti. On nie je zábudlivý. Toto „rozpomenutie sa Hospodina“ znamenalo požehnanie, istotu Božej prítomnosti, potvrdenie Božích zasľúbení, ktorými Hospodin utvrdzoval svoj ľud o svojej priazni, bola prísľubom Božej pomoci a prejaveného milosrdenstva. Keď ten zločinec prosil Pána Ježiša Krista – rozpomeň sa na mňa – vyznal Ho ako Boha. A keď k tomu pridal – rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva – vyznal tak vieru, že ukrižovanie neznamená Ježišov koniec. Uznal Jeho božskosť a sklonil sa pred Ježišom – zasľúbeným Mesiášom, Záchrancom, Spasiteľom. Ježišova odpoveď tomuto „vykonávateľovi zla“ bola rovnako prekvapivá a neuveriteľná, ako prosba, na ktorú odpovedá. Amen, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji. (L 23,43). Uvedomíme si to naplno, keď si túto vetu rozložíme na drobné. Amen – v preklade „ozaj, naozaj, skutočne“ zdôrazňuje dôveryhodnosť a dôležitosť uistenia, ktoré Ježiš vyslovil. Hovorím ti – hovorím tebe, teda práve tebe, lotrovi na kríži patrí moja odpoveď. Dnes budeš – žiadne pochybnosti, žiadne možno, ale istota, že tento zločinec prežije svoju večnosť so svojím Záchrancom. V raji – Ježiš vracia zločinca do spoločenstva s jeho Stvoriteľom. Do toho spoločenstva, pre ktoré sme boli stvorení a ktoré nám patrí a o ktoré nás pripravil Boží nepriateľ. A nakoniec si všimnime to – so mnou! To je to najdôležitejšie. To všetko, čo tu Pán Ježiš sľubuje, platí len s Ním, s Pánom Ježišom Kristom. On je vstupenkou do raja, On je ten, ktorý zachraňuje, On vracia človeka do spoločenstva so Stvoriteľom, do raja! So mnou! Niekedy sa nám ľuďom, ktorí vo svete okolo seba vidíme mnoho zla, falše a podvodov, ťažko verí dobrým správam. Chceli by sme veriť, ale bojíme sa. Pýtame sa: naozaj? Naozaj to platí? Naozaj je to pre mňa? Naozaj? … Naozaj. Amen, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji. V ten deň na golgotskom kríži nás Pán Ježiš preniesol zo smrti do života. Aj toho zločinca na kríži! Aj mňa! Aj teba! Každého, kto Mu uveril, kto uveril v Jeho obeť a Jeho lásku. Vrátil nás k Otcovi. Pamätajme na to. Majme dôveru v Jeho obeť a prijmime to, čo urobil práve pre nás. Pretože s Ním a jedine s Ním smieme aj my mať istotu: Dnes či zajtra budeš som mnou v raji.

Amen.

Súbor na stiahnutie