6. Nedeľa pôstna – Kvetná

PAŠIE – KVETNÁ NEDEĽA    str. 44

… priviedli oslicu a osliatko a kládli na ne svoje rúcha; i vysadol na ne.   Mt 21,7

 Bratia a sestry!

Určite ste už všetci videli znak rybky na aute. Viete iste aj to, že je to prastarý kresťanský znak, v ktorom sa skrýva vyznanie: Ježiš Kristus, Syn Boží, Spasiteľ. Keď teda vidíme auto s rybičkou, vieme, že sme stretli brata či sestru vo viere. Ale predstavte si, že som raz uvidela auto, na ktorom bola nálepka oslíka a mal ju na kapote môj rímskokatolícky kolega. Pýtala som sa, čo to znamená a on mi vysvetlil, že to auto kúpil od známeho, ktorý mal nejaký bližší vzťah k jednému americkému štátu, ktorého symbolom je práve oslík. A tento brat si ho tam nechal z úplne iného dôvodu. Pretože v Božom slove je len o oslíkovi napísané: Pán ho potrebuje. (Mt 21, 3) Pekné vyznanie, však? Aj dnešné premýšľanie nad Božím slovom bude o oslíkovi, ale nie len o ňom. Pozrieme sa na udalosti Kvetnej nedele práve z pohľadu tohto zvieratka. Pred 2000 rokmi existovala v Izraeli dedina menom Betfage. Ležala niekde blízko Olivovej hory a pravdepodobne v nej, ako to naznačuje jej meno, pestovali figy. Na kraji tejto dediny sa pásla oslica s malým osliatkom. Bola priviazaná pri dome svojich majiteľov, ktorí, ako sa neskôr ukázalo, boli hlboko veriaci ľudia, teda ľudia ochotní poslúchať Pána Boha. Jedného dňa sa pred ich domom ukázali nejakí mužovia a začali ich oslicu aj s osliatkom odväzovať. Samozrejme sa ohradili: Čo odväzujete to osliatko? (Lk 19,33)  Ale keď odpovedali: Pán ho potrebuje a hneď ho zase sem pošle. (Mk 11,3), súhlasili. A tu je na mieste uvedomiť si jednu vec. Zbožný Žid nikdy nevyslovoval Božie meno. Nikdy nepovedal Boh, Jahve. Bolo to z veľkej úcty voči Hospodinovi. Namiesto toho hovorili: Pán. Keď teda počuli – Pán ho potrebuje –  veľmi správne pochopili, kto to chce ich oslíka a boli ochotní ho dať. Boli zbožní v tom najlepšom slova zmysle, ochotní poslúchať, ochotní obetovať pre Pána všetko. Zdá sa, že majitelia oslíka poznali, kto je Pán Ježiš. Že nie je pán Ježiš s malým p, ale Pán Ježiš s veľkým P, teda Pán a Boh. Samozrejme, to nebolo ľahké rozpoznať, veď vyzeral ako obyčajný človek, ale našli sa takí, ktorí to rozpoznali a Pána Ježiša oslavovali a vzdávali mu kráľovské pocty. Presne to sa stalo aj keď nášho oslíka priviedli k Pánovi Ježišovi. Začali na neho klásť plášte a Pán Ježiš sa na to osliatko posadil. To vôbec nebolo niečo samozrejmé. Na tom oslíkovi totiž ešte nikdy nikto nesedel. (Mk 11,2) Zrazu to neskrotené osliatko pocítilo na chrbte záťaž, na ktorú vôbec nebolo zvyknuté. Ale keď s ním išla jeho mama oslica, cítilo sa v bezpečí a nieslo Pána na svojom chrbte. A vtedy sa začali diať veci! Pred oslíka začali všetci ľudia prestierať svoje plášte, iní osekávali zo stromov palmové ratolesti a kládli ich pred oslíka na cestu. Oslík prechádzal veľkým davom, ktorý keď uvidel Pána Ježiša, začal volať: Hosana Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosana na výsostiach! (Mt 21,9) Bolo to zvláštne. Prečo tisícový dav volal na slávu niekomu tak obyčajnému, ako bol Ježiš z Nazareta. Bol predsa úplne obyčajný, oblečený ako bežný chudobný človek, žiadne kráľovské rúcho a ani rúcho veľmoža či nejakého vojvodu. A navyše, šiel na oslíkovi. Žiaden nádherný kôň, len úplne obyčajné osliatko z dediny odvedľa. Prečo teda toľkí ľudia volajú: Požehnaný, ktorý prichádza, kráľ v mene Pánovom. Pokoj na nebi a sláva na výsostiach! (Lk 19,38) Z toho boli zmätení aj mnohí ľudia, ktorí ten zástup a tú oslavu zbadali. Niektorí sa pýtali: Kto je tento? (Mt 21,10) a ďalší, veľmi zbožní farizeji, boli dokonca proti oslave Pána Ježiša. Prosili Pána Ježiša: Majstre, zakáž to svojim učeníkom! (Lk 19, 39) Takáto pocta totiž podľa nich patrila len Bohu, Pánovi. A oni v Ježišovi z Nazareta Boha nespoznali. Mysleli si, že je to obyčajný človek, pretože nezodpovedal ich predstave Boha, ich predstave Mesiáša. Preto Ho napomínali, ale On im povedal: Hovorím vám: Ak títo budú mlčať, kamenie bude kričať. (Lk 19, 40) Ako môžu kamene kričať? Niektorí tomu nerozumeli, ale mnohí, ktorí sa v ten deň zhromaždili v Jeruzaleme, áno. Vedeli totiž o jednom kameni, obrovskom kameni neďaleko odtiaľ, v Betánii. O kameni, ktorý bol odvalený z hrobu Lazara. Lazar zomrel, ale potom prišiel Ježiš Kristus a prikázal: Odvaľte kameň! (J 11, 39) a keď poslúchli, povedal: Lazár, poď von! (J 11, 43) A Lazar vyšiel. Videlo to množstvo ľudí, hovorili o tom a práve preto prišlo Ježiša do Jeruzalema privítať toľko ľudí. Počuli o tom znamení, počuli o tom odvalenom kameni. To pritom ešte nevedeli, že iný kameň bude vydávať ešte jasnejšie svedectvo o tom, že tento Ježiš je skutočný Boží Syn, ktorý prišiel na svet. Bude to kameň odvalený z Jeho, Ježišovho hrobu. Pretože On ako Pán a Boh vstane z mŕtvych. Tak ako farizeji, ani malý oslík tomu všetkému nerozumel. Nemohol. V tej chvíli drvivá väčšina ľudí nechápala tak úplne Boží plán záchrany človeka. Oni vítali kráľa a nevedeli, alebo nechceli vedieť, že ten Pán, ktorého oslavujú, už o pár dní zomrie na kríži Golgoty. Až neskôr, keď Pán Ježiš vstal z mŕtvych, odišiel k Otcovi a poslal svojho Ducha, aby naplnil srdcia Jeho učeníkov, mnohí pochopili, Koho to vítali, Kto to zomrel a prečo. A to ešte len bola veľká sláva a chvála Pánovi. Náš malý oslík to samozrejme nikdy nepochopil, a predsa nám môže byť veľmi pekným vzorom tichej a pokornej poslušnosti. O čo viac máme byť poslušní my, ktorí sme to všetko pochopili, prijali tú obeť Božieho Syna a vďaka nej sa smieme radovať z istoty večnosti. Buďme poslušní nášmu Pánovi a tak, ako ten oslík, budeme môcť zažiť veľké veci.    Amen.

Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti za Tvoju obeť za nás. Ďakujeme, že si zomrel pre odpustenie našich hriechov. Ďakujeme, že sme mohli uveriť tomu, čo si pre nás urobil. Ďakujeme, že si nám daroval vieru a povolal si nás k službe Tebe. Ďakujeme, že Ťa smieme niesť do tohto sveta. Prosím, pomôž nám, aby na nás bolo vždy vidieť, že Tebe jedinému patrí česť a sláva, naveky. Prosíme za všetkých, ktorí sa aj v tejto chvíli cítia stratení a osamelí. Buď vo svojej moci uprostred nás. Posilňuj nás mocou Ducha Svätého. Napĺňaj nás nádejou, pretože Ty si víťaz na hriechom, smrťou i diablom. Tebe dôverujeme a Teba sa pridŕžame.      Amen.

Súbor na stiahnutie: