3. nedeľa po Veľkej noci

Piesne: 396, 498, 125, 140

Texty: 1 Petra 2, 21-25; Ján 14, 1-6

Kázeň:

Milovaní, napomínam vás ako cudzincov a hostí, aby ste sa zdržiavali telesných žiadostí, ktoré bojujú proti duši. Vaše správanie medzi pohanmi nech je vzorné, aby – vidiac vaše dobré skutky – oslavovali Boha v deň navštívenia pre to, pre čo vás (teraz) ohovárajú ako zločincov. Poddaní buďte kvôli Pánovi každému ľudskému zriadeniu, či už kráľovi ako najvyššiemu, alebo vladárom, ktorých On posiela trestať všetkých, čo zle robia, a chváliť tých, čo dobre robia. Lebo to je vôľa Božia, aby ste dobre robiac, umlčali nerozumnosť nevedomých ľudí ako slobodní, ktorým sloboda nie je zásterkou zlosti, ale ako Boží služobníci! Všetkých si uctite, bratstvo milujte, Boha sa bojte, kráľa ctite! Sluhovia, poddaní buďte s úplnou bázňou svojim pánom, nielen dobrým a miernym, ale aj nevľúdnym. Veď je milosťou, keď niekto s čistým svedomím pred Bohom znáša bolesti a trpí bez viny. Ale čože je to za sláva, keď vás bijú preto, že hrešíte? Keď však dobre robíte, a predsa vytrváte v utrpení, to je milé Bohu. 1 Pt 2, 11-20

Bratia a sestry!

Jubilate Deo omnis terra. Servite Domino in laetitia. Servite Domino in laetitia. Asi trošku netradičný začiatok kázne, ale tie latinské slová sú piesňou, ktorú sme kedysi spievali ako mládežníci. Hovorí sa v nej: Oslavujte Boha celá zem, slúžte Pánovi s prespevovaním. Spomenula som si na ňu, keď som sa pripravovala na túto nedeľu, pretože jej názov znie: Jubilate, teda oslavujte. Tretia nedeľa po Veľkej noci nás totiž pozýva k oslavovaniu Boha.

To si, dúfam, nemusíme obzvlášť pripomínať, veď máme každý deň množstvo dôvodov oslavovať a vyvyšovať nášho Pána. Od toho, že stvoril tento svet, dal nám život, poslal svojho Syna, nechal Ho zomrieť za nás a potom Ho vzkriesil z mŕtvych a tak sa ukázal a dokázal ako dobrý Boh, až po každodenné „maličkosti“ života – vstali sme, žijeme, máme ľudí, ktorí nás milujú, máme spoločenstvo cirkvi, Slovo Božie, dostatok všetkých potrieb… Máme tisíce dôvodov oslavovať Boha, ktorý je dobrý, plný lásky, milosrdný, dlhozhovievajúci, láskavý atď, atď. Stále platí to, čo pred tisícročiami vyznal Dávid: Lebo Hospodin je veľký, hoden všetkej chvály a nad všetkých bohov obávaný. (1.Kron 16,25)

Prečítané Božie slovo nás však k takejto oslave nepozýva. Aspoň sa to človeku na prvý pohľad, prvé počutie nezdá. Skúsme si nanovo prečítať slová apoštola a premýšľajme, k čomu sme to vlastne pozvaní. Už viete? Sme pozvaní k tomu, aby skrze nás život, naše konanie aj ľudia okolo nás, dokonca ľudia nepriateľsky naladení voči kresťanstvu, oslavovali nášho Pána. A to je naozaj poriadna výzva.

Tento list apoštol Peter adresoval: vyvoleným, ktorí ako cudzinci žijú v diaspore v Ponte, Galácii, Kapadókii, Ázii, Bitýnii. (1.Pt 1,1) Písal ho kresťanom, ktorí boli počas prenasledovania vyhnaní z Jeruzalema a usídlili sa v Malej Ázii. Ani tam však neušli prenasledovaniu a spolu s kresťanmi z Malej Ázie boli vysmievaní pre svoj morálny spôsob života, boli obviňovaní ako zločinci, pretože odmietli vtedajšie kulty a aj kult cisára, boli perzekvovaní vo svojich zamestnaniach a odmietaní tými, ktorí boli kedysi ich priateľmi. Zažívali protivenstvá od ľudí vo svojom okolí a rovnako tak aj od svojho štátu.

Ako by sme asi reagovali na ich mieste? Hnevom a možno by sme ho nazvali spravodlivý hnev, alebo by sme útočili a bojovali proti ľuďom, ktorí nám ubližovali, a rovnako tak voči nespravodlivému štátu a možno by sme reagovali rezignáciou, pretože byť utláčaní zo všetkých strán je naozaj, naozaj veľmi ťažké. Apoštol Peter, ktorý sám zažíval veľké prenasledovanie, ich však povzbudzuje k niečomu úplne inému. K úplne inému postoju tak ku konkrétnym ľuďom, ako aj k štátnej moci.

K čomu ich a aj nás pozýva? Zdržiavať sa telesných žiadostí, túžob, ktoré nás zakotvujú na tejto zemi, pretože my sme tu cudzinci, hostia a náš domov je v nebesiach! Tam patríme, tam majú smerovať naše túžby, chcenia, naše myšlienky, hodnoty, snahy – do kráľovstva Božieho. Sme pozvaní k vzornému správaniu, dobrému, slušnému a poctivému životu medzi neveriacimi. Nie k prispôsobovaniu sa! Ale k životu podľa všetkých Božích kritérií, bez ohľadu na to, čo hovorí svet. Máme robiť dobre – teda byť aktívni v konaní dobrých skutkov, pomáhať a slúžiť vo svete okolo nás. Nielen nerobiť zlé, ale vyhľadávať možnosti, ako robiť dobre, byť dobrí k ľuďom, byť dobrí v rodine, práci, v spoločnosti. A platí to aj voči našim predstaveným a aj voči vláde. Byť poddaní sa nám nepáči a napriek tomu sme k tomu vyzvaní. Byť poddaní kvôli Pánovi každému ľudskému zriadeniu. Kvôli Pánovi. Jemu na slávu a česť. Máme byť poddaní svojím pánom – šéfom – s úplnou bázňou. A to nielen tým milým, slušným a dobrým, ale aj tým nevľúdnym! To všetko sú veľmi ťažké požiadavky a boli ťažké aj pre veriacich v Malej Ázii. Byť slušní, milí, láskaví, konať dobro, keď sa vám vysmievajú, ubližujú vám, ponižujú vás!

Nie sme v situácii porovnateľnej so situáciou kresťanov v prvom storočí. Práve vtedy začalo známe Neronovo prenasledovanie, ktoré bolo nesmierne kruté a krvavé. Ale aj my občas zažívame ťažkosti. Tento týždeň som čítala reakcie ľudí na vyhlásenie, že by bolo možné od budúceho týždňa otvoriť kostoly. Toľko nenávisti, hnevu, odporu som dávno nevidela. Akoby otvorenie kostolov znamenalo zničenie ekonomiky, utláčanie slobody a morovú ranu dohromady. Bolo nám, kresťanom, vynadané do svetuškárov, farizejov, slabomyseľných … a pritom sme nič neurobili. Len vláda povedala, že asi umožní stretanie sa kresťanov … a mnohí vybuchli. Taký je reálne postoj sveta, postoj ľudí okolo nás k čomukoľvek kresťanskému. Postoj odporu až nenávisti. Aká má byť vtedy moja reakcia? Úplne opačná. V žiadnom prípade nesmieme reagovať ako oni. S hnevom, ponižovaním, výsmechom. Nie! Peter vraví, že máme byť slobodní od zlých vecí, hriechu a nenávisti. My máme reagovať s láskou, pokojom, povzbudením. Ale má to zmyslel? Áno, apoštol Peter nám v Božom slove hovorí, že to má efekt. Aký?

Úžasný 🙂 V prvom rade je to dôležité pre nás! Pretože tak napĺňame vôľu Božiu. A to predsa chceme, to je našou túžbou. Keď konáme tak, ako nás to Peter učí, teda konáme dobre aj v utrpení, tak je to milé Bohu. Je Bohu milé, teší sa, že konám, správam sa ako Božie dieťa v každej i tej ťažkej chvíli. Je to dôležité aj pre ľudí okolo nás, pretože práve takéto konanie môže meniť ich postoje! Keď napriek všetkému robíme dobre, umlčíme tým nerozumnosť nevedomých, alebo inými slovami – vezmeme vietor z plachiet tým, ktorí nám chcú niečo vytýkať a vyhadzovať nám niečo na oči. A naše vzorné správanie sa časom stane dôvodom k tomu, aby tí, ktorí nás prenasledujú a ohovárajú, jedného dňa začali oslavovať nášho Boha. Pretože dobré svedectvo života v ťažkých časoch je tým najlepším svedectvom. Ľudia sledujú, ako žijeme, konáme v rodine, v práci. Sledujú, čo hovoríme, ako sa správame, aká je naša práca, poctivosť, angažovanosť. Len keď vidia súlad v našich slovách a skutkoch, lámu sa ich predsudky, ich srdce a sú schopní a ochotní počuť a uveriť. A vtedy platí, že tí, ktorí nás teraz osočujú ako zločincov: v deň navštívenia za to oslavovali Boha.

Ešte stále sme v radostnom poveľkonočnom období. Ešte stále žijeme naplnení úžasom nad tým, že nás Boh tak veľmi miloval a dal svojho Syna pre našu záchranu. Radujeme sa z toho, že vstal z mŕtvych a žije. To všetko nás vedie k oslave Boha, k Jeho zvelebovaniu. Oslavujme Ho, vyvyšujme, ale nielen to. Žime tak, aby Mu to bolo milé. Vo všetkých oblastiach nášho života. A žime tak, aby aj ľudia, ktorí Ho ešte nespoznali, videli náš nový život a jedného dňa Ho mohli oslavovať spolu s nami ako živého Boha. Aj k tomu nás pozýva nedeľa Jubilate – Oslavujte.

Amen.