Služby Božie 20. nedeľa po Svätej Trojici

Piesne: 186, 579, 446

Text: 1. Kráľov 3, 5-12; Mt 22, 1-14

Modlitba: Pane Bože a Otče náš nebeský, Ty dobre vieš, koľkým pokušeniam sme vystavení na tomto svete a akí sme slabí odolávať diablovi, hriechu aj vlastnému telu. Posilni nás, prosíme, skrze Ducha Svätého, aby sme v tomto svete naozaj žili ako nové stvorenie, v svätosti a aby sme raz mohli prísť na svadbu Tvojho Syna v kráľovstve nebeskom oblečení do rúcha spravodlivosti. Tam si nás povolal a stále vo svojej milosti povolávaš; prijmi nás k sebe pre zásluhy svojho Syna a nášho Pána, večne požehnaného.    Amen

Kázeň:

Vy ste svetlo sveta. Mesto, ktoré leží na vrchu, sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach!               Mt 5, 14-16

Milí bratia a milé sestry,

čo sa vám vybaví, keď počujete slovo príležitosť? Možno si spomeniete na nejakú dobrú príležitosť, ktorú ste vo svojom živote využili,  alebo si naopak, pripomeniete nejakú možnosť, ktorú ste doslova zahodili. Tá prvá možnosť je super. V životoch nás všetkých sa vyskytujú dobré príležitosti vo vzťahu k ľuďom, príležitosti v práci, alebo  nové možnosti týkajúce sa nášho vzdelania či budúcnosti a je skvelé, ak takúto príležitosť dokážeme v pravý čas využiť. Aké je to dôležité, ukazuje aj výrok známeho dánskeho teológa SørenaKierkegaarda, ktorý raz povedal, že by chcel mať večne mladý a vášnivý zrak, ktorý vidí príležitosť. Lebo ak človek príležitosť využije, získa niečo dobré, ak ju prehliadne, môže prísť o niečo naozaj dôležité.

Dnešné Božie slovo nám tiež hovorí o príležitosti, a to o veľmi vzácnej príležitosti – byť svetlom sveta. Môcť ľuďom okolo seba pomáhať tým, že im svietime. To je niečo krásne. Je krásne byť pre tento svet požehnaním. A my túto milosť máme, lebo sme svetlom sveta. Tak nám to hovorí Pán Ježiš: Vy ste svetlo sveta. Toto slovo určite nepočujeme prvýkrát, ale predsa si nanovo pripomeňme dve pravdy, ktoré nám zvestuje, ale my na ne občas zabúdame. Komu tieto slová Pán Ježiš hovorí? Učeníkom, tým, ktorí Ho nasledovali. Teda, hovorí ich aj mne, nám? Áno. Sú určené každému človeku, ktorý sa vydal na cestu za Ježišom Kristom, svojím Spasiteľom. Ale naozaj platia? Nie sú povedané s podmienkou: mal by si byť svetlom, môžeš byť svetlom … . Nie! Naozaj platí: Vy ste svetlo sveta. Každý, kto sa vydal na cestu za Pánom Ježišom, dostal sa von z tmy a stojí v plnom svetle. Presne tak, ako to pripomenul Pavel kresťanom v Efeze: Veď kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla. (5,8)

Sme svetlo sveta! Nesieme meno Ježiša Krista, oslavujeme Ho za to, že prišiel ako svetlo pre tento svet, ďakujeme Mu za to, že nás osvecuje svojím evanjeliom a vyznávame, že je svetlom nášho života. On si nás uprostred zhromaždenia Božieho ľudu vyučuje svojmu životu, aby sme boli aj my svetlom pre svet. K tomu si nás vyvolil, k tomu nás povolal, k tomu nás vysiela. Vy ste svetlo sveta.

Je tu teda príležitosť a to nesmierne vzácna príležitosť pre každé Božie dieťa. Ale Pán Ježiš v tomto svojom podobenstve o svetle ešte nekončí. On pokračuje a pripomína nám ďalšiu veľmi vážnu vec. Sme svetlom sveta, ale to nestačí. Svetlo musí byť aj viditeľné – tak, ako mesto na hore, ako sviečka na svietniku. Mesto, ktoré leží na vrchu, sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým v dome. Lampa má zmysel vtedy, keď je viditeľná, keď slúži. Preto musí ísť na to správne miesto, kde svieti všetkým. Pre nás to znamená, že sme neprijali Ježiša Krista len pre seba samých. Pre svoje vnútorné potešenie. Pre svoj osobný pokoj. My prijímame Krista, Jeho evanjelium aj pre druhých, pre blížnych. Kresťanstvo nie je len osobná, súkromná vec, ako sa to niekedy hovorí, žiaľ, aj medzi kresťanmi. Pán Ježiš neprišiel ako súkromný učiteľ, ktorý vyučoval v akomsi uzavretom kruhu. On prišiel pre každého a mal záujem o všetkých. O publikána, aj farizeja, o tých najzbožnejších a aj o neviestky. On je svetlom sveta a kresťan, nasledovník Krista, nemá mať Kristovu nádej len pre seba či pre úzky okruh  rodiny a zboru,  ale pre všetkých ľudí, pre tento svet. Áno, byť v chráme, modliť sa, spievať, prežívať spoločenstvo a počúvať Slovo znamená tiež byť svetlom a je to dôležité, aby sme tým svetlom stále boli. Ale rovnako dôležité je aj byť svetlom pre druhých, byť svetlom vonku, vo svete.

Čo to znamená? Neznamená to samozrejme, že vždy, keď niekoho stretneme, máme otvárať Bibliu a citovať nejaké verše. Naše svietenie, naše svetlo musí byť najprv akoby anonymné. Pravý opak „svietenia“ farizejov, ktorí sa so svojou zbožnosťou priam vulgárne predvádzali. My máme svietiť jednoducho svojou existenciou. Životom. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach! Pán Ježiš nám hovorí: žite pred ľuďmi tak, aby videli dobrotu, opravdivosť, vernosť ako súčasť vašich životov. Nech náš život žiari tak, že sa ľudia sami začnú pýtať, ako je to možné a prečo tak žijeme. A vtedy my vyznáme, Kto je našou silou, pokojom, múdrosťou. Kto je tým jediným Záchrancom a Pánom nášho života. A vtedy bude oslávený Otec v nebesiach, nie my. Vtedy budeme sviecou, lampou, ktorá svieti všetkým v dome. To potrebujeme – nielen hovoriť o láske, nádeji a viere, ale žiť svoju vieru v nádeji a láske. Byť svetlom, ktoré svieti.

Ešte pred naším letopočtom napísal jeden rímsky dramatik: „Príležitosť sa ľahko naskytuje, ale aj ľahko stráca“. Téma dnešnej nedele hovorí tiež o príležitosti, ale práve o tej stratenej príležitosti. Je smutné, ak človek nevyužije príležitosť. Niekedy tak príde o dobré auto, niekedy o prácu, inokedy možno o životnú lásku. Ale to všetko sa dá prežiť. Sú tu však dve príležitosti, ktoré keď stratíme, stratíme veľmi veľa. O tej jednej sa vravelo v prečítanom evanjeliovom texte. Tam ľudia stratili príležitosť byť na svadbe kráľovského syna, inak povedané, stratili večný život. To je to najhoršie, čo sa môže človeku stať. Ale rovnako hrozné je, keď kresťan, Božie dieťa, premešká príležitosť na tú kráľovskú hostinu pozvať človeka, ktorého mu Pán poslal do cesty, keď nie je v tej správnej chvíli a na tom správnom mieste svetlom. Je milosť smieť byť tými, ktorí do životov ľudí okolo seba vnášajú svetlo Božej milosti a je smutné, keď túto príležitosť premeškáme, stratíme. A tak nás všetkých, bratia a sestry, Pán Ježiš pozýva byť svetlom vo všetkých našich postojoch, byť svetlom v každej chvíli. Veľmi pekne nás k tomu vyzval aj brat generálny biskup vo svojom príhovore min. nedeľu. Zakončil ho slovami: „My nefrflime, trpezlivo nesme situáciu, pomôžme k jej dobrému riešeniu.“  Naozaj, nefrflime, nebuďme tmou, ale buďme svetlom. Tak ako nás to učil už apoštol Pavel: Všetko robte bez reptania a pochybovania, aby ste boli bezúhonní a nevinní, Božie deti bez poškvrny uprostred zvrhlého a skazeného pokolenia. Uprostred neho žiarte ako hviezdy, ktoré osvecujú svet. (Fil 2,14-15)     Amen.

Modlitba:

Všemohúci Bože, milosrdný Otče, ďakujeme Ti za všetku Tvoju milosť a vernosť, ktorú si nám preukázal, zvlášť, že si nám poslal svojho Syna pre naše spasenie. Veď a spravuj nás svojím Svätým Duchom. Prosíme za Tvoju cirkev tu v našej vlasti i v celom svete. Zachovaj ju od všetkého zlého. Daj svojim služobníkom v našej cirkvi  ducha pravdy a lásky, aby verne spravovali Tvoje stádo. Požehnaj svetskú vrchnosť. Pomáhaj tým, čo nesú zodpovednosť za vlasť a ľud, aby svojimi rozhodnutiami a činmi uplatňovali a prinášali požehnanie pre všetkých nás, veď ich svojou mocou a múdrosťou. Zmiluj sa nad všetkými, ktorí sú aj v tejto chvíli v biede a nebezpečenstve ducha a tela. Buď so všetkými chorými, ale aj s tými, ktorí sa o nich starajú. Chráň svoje deti od všetkého zlého a veď nás do nášho nebeského domova, kde Ťa budeme môcť oslavovať a zvelebovať na veky.

Amen.