2. slávnosť vianočná

Piesne: 59, 49, 53

Texty: Sk 6, 8-15; 7, 54-60; Mt 23, 34-39;

Modlitba: Veľký a dobrotivý náš Bože, oslavujeme Ťa za Tvoje spasenie, ktoré si pripravil pre nás, keď si nám poslal svojho Syna ako Záchrancu od našich hriechov a strojcu pokoja i nádeje pre našu budúcnosť. Zo svojich hriechov si nevieme pomôcť sami, nevieme pred nimi ujsť ani nad nimi zvíťaziť, ale už rozpomienka na Tvoje narodenie, smrť a vzkriesenie nás potešuje. Ďakujeme Ti, svätý Pane, že si aj nám otvoril nebesá a dávaš nám duchovným zrakom vidieť Pána Ježiša stojaceho na pravici Božej, preto porúčame svojho ducha do Tvojich rúk a odovzdávame sa Ti teraz i po všetky dni.

Po tomto som videl: ajhľa, veľký zástup zo všetkých národov, kmeňov, ľudí a jazykov, ktorých nikto nemohol spočítať; stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, s palmami v rukách, volali mohutným hlasom: Spasenie nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi! A všetci anjeli stáli okolo trónu, okolo starších a štyroch bytostí, padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu a volali: Amen! Dobrorečenie a sláva a múdrosť a vďaka, a česť, a moc a sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen.                                                                                                                       Zj 7, 9 – 12

Milí bratia a sestry!

„Nebo otvorené. Svetlo rozlieva sa zlatým prúdom do tmy – neslýchaná krása, sláva, moc, veleba! Zneje, zuní vzduchom: Haleluja z neba!“ Slová tejto vianočnej piesne nám sprostredkúvajú zvláštnu, úžasnú atmosféru, ktorá sa odohrala pri prvom príchode Pána Ježiša na tento svet. Nebeské mocnosti, anjeli a všetci nebešťania sa radovali z tejto udalosti, lebo vedeli, čo znamenala a znamená pre svet a hriešneho človeka. Kristovým príchodom sa otvorili nebesá a človek má skrze Ježiša „voľný“ prístup k Bohu. Kto by sa neradoval? Žiaľ, aj takí sú. Sú ľudia, pre ktorých Vianoce nie sú dôvodom radosti, ktorými „nepohne“ zvesť o spasení, záchrane hriešnika, ktorí nenávidia dokonca i „svetské“ nazeranie na Vianoce – sviatky pokoja a rodiny.

My však, ako Božie deti, chceme chváliť Hospodina za najväčší dar, ktorý nám dal – Pána Ježiša, svojho Syna. Jeho príchodom sa otvorila človeku nová vyhliadka života, dostalo sa nám nádeje a zmyslu pre naše putovanie na tomto svete. Aj dnešný text nám hovorí, že máme sústrediť svoj pohľad na Boží trón, na Toho, kto sedí na ňom a na Baránka Božieho, nášho Záchrancu. Tak ako prvý kresťanský mučeník Štefan obrátil svoj zrak k nebesám, videl slávu Božiu a Ježiša stáť na pravici Božej, aj my máme upierať svoje oči, v akomkoľvek položení, k nebesiam.

Je to paradox. Narodil sa Boží Syn, Záchranca a my si dnes pripomíname mučeníka a smrť mnohých kresťanov, ktorí pre vieru v Ježiša boli ochotní podstúpiť smrť. Niekto si povie: toto je záchrana? A ďalší sa pýtajú: Prečo vlastne existuje zlo? Tieto otázky často spájame s Bohom. Vari dobrý Boh môže dopustiť, aby sa diali zlé veci? Či Boh spí, nevidí, nevie zasiahnuť? Kontext dnešného textu hovorí o otázke zla a tých, ktorí ho podstúpili. Ľudské dejiny sú pretkané ľudskou túžbou po moci a bohatstve a tie vždy vedú ku krviprelievaniu. Šiesta kapitola Zjavenia hovorí o 4 jazdcoch a 4 anjeloch, ktorí dostali moc škodiť zemi. A to nie je obraz budúcnosti, ale časov od narodenia Pána Ježiša na zemi až po Jeho druhý príchod, teda je to aj súčasnosť. Ale naozaj posiela tieto utrpenia Boh? Jakub vo svojom liste píše: Odkiaľ sú medzi vami boje a odkiaľ zrážky? Či nie odtiaľ – z vašich žiadostí, ktoré bojujú vo vašich údoch? Túžobne žiadate, ale nemáte; vraždíte a horlíte, ale nemôžete dosiahnuť; máte zrážky a boje (medzi sebou) – ale (nič) nemáte, lebo neprosíte; prosíte, ale nedostávate, lebo zle prosíte, aby ste to premárnili na svoje žiadosti! (Jk 4,1-3) Boh nespôsobuje zlo, ale my. Boh nie je príčinou vojen a utrpení, ale ľudská túžba. Boh neposiela utrpenie, ale človek vo svoje slobode ho spôsobuje. Boh nás netrestá tak, žeby na nás zosielal pohromy, choroby, nešťastia! Najväčším trestom pre nás je to, keď nás Pán Boh nechá ísť si vlastnou cestou. Keď sa nám „vystúpi z cesty“, keď nás nechá žiť a robiť si podľa seba. To je trest. Človek sa chce skryť a chce ujsť pred Bohom. Kvôli zlému svedomiu pred Ním utekáme. Nechceme počuť Jeho slovo ako ľudia, ktorí vypočúvali Štefana. Ale príde deň, deň hnevu Božieho a hnevu Baránka. Tam sa aj tak stretneme s Bohom. Ten, ktorý sa obetoval, Ten, ktorý dáva svoju nekonečnú lásku a pozýva k sebe, aby sme mali pokoj a odpočinutie, Ten ide súdiť. Lebo Jeho láska k svetu, ľuďom, mnohými nebola opätovaná, nenašla odozvu, nebola prijatá. Mnohí neprijali milosť, ktorú priniesol, odpustenie, ktoré dostávame pre Jeho obeť. A tak budú podrobení súdu, prijmú to, čo si zaslúžili, „odmenu“ za svoj život. Kto môže obstáť? KTO OBSTOJÍ?

Na tomto mieste je dôležité si odpovedať na otázku: Prečo prišiel Pán Ježiš na svet? Prečo sa narodil? Nie preto, aby nám uľahčil problémy. Nie preto, aby sme mali „ľahší“ a jednoduchší život. Ani nie preto, aby niesol naše pozemské životné problémy. On prišiel, aby sme obstáli pred Ním v deň hnevu. Preto, aby nás znova priviedol do spoločenstva so Stvoriteľom, do spoločenstva s živým Bohom. A tiež preto, aby naše hriechy na nás nežalovali (odplata za hriech je smrť, ale…). Stálo Ho to život. Dal to najcennejšie, čo človek má. „Hľaďte, hľaďte, akú lásku … (pieseň 182). A kto obstojí? V 7. kapitole zjavenia čítame o dvoch zástupoch. Najprv o zástupe 140.000 ľudí a potom o veľkom zástupe, ktorý nikto nemôže spočítať. Je to však jeden ľud, jedno spoločenstvo, Cirkev Kristova. To sú tí, ktorí dostali pečať ako znak vlastníctva Božieho a ochrany. Tí, ktorí sú zapečatení Duchom Svätým na deň vykúpenia. Boh pozná každého a pozná presný počet zachránených, ktorí sa nechali obmyť krvou Baránka, prijali odpustenie skrze kríž Ježiša Krista. My nepoznáme ich počet (140.000 je len symbolické číslo plnosti). My vidíme nespočítateľný zástup zo všetkých národov, kmeňov, ľudí a jazykov. Tí stoja pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, s palmami v rukách a chvália nášho Boha. Nadväzujú na chválospev anjelov na betlehemských pláňach, pokračujú vo chvále, ktorou kedysi vítali Kráľa Ježiša prichádzajúceho na osliatku do Jeruzalema. Oslavujú Pána tak, ako Ho za svojho života oslavovali zvesťou evanjelia a niekedy dokonca aj mučeníctvom.

Bratia a sestry, keď sme prišli pod Kristov kríž, keď sme uverili a boli sme pokrstení, boli sme zapečatení Duchom Svätým a Kristova obeť nás očisťuje od hriechov. V Jeho krvi si môžeme oprať svoje rúcha (naše srdcia), aby boli biele, ako znak odpustenia hriechov a čistoty. Kto nemal dočinenia s Baránkovou krvou, ten bude mať dočinenia s Baránkovým hnevom. Neutečieme pred Ním, stretneme sa tak či tak. Lenže vedzme, že Pán Ježiš nechce byť našim sudcom, ale pastierom, nechce vyliať na nás svoj hnev, ale chce nás očistiť, aby sme neboli súdení, ale našli sme v Ňom pokoj. Ako chceš obstáť v ten deň? Poďme k Ježišovi, nám narodenému Spasiteľovi, aby na nás neplatilo slovo „beda vám…“, ale „blahoslavení ste…“. Prosme Pána Ježiša, aby si aj nás pripojil k svojmu ľudu a náš spev, naša chvála bude vznešená. Oslavujme nášho Pána za svoje spasenie.

Amen

Modlitba:

Ty si hoden, Pane Ježiši, aby sme slávili Tvoje meno a vrúcne Ti ďakovali, lebo si sa ponížil pre nás a narodil si sa ako človek. Potom si vytrpel kvôli nám strašné utrpenie a podstúpil hroznú smrť, aby si nás vykúpil, privlastnil a vyslobodil. Svojim vzkriesením si nás zachránil od smrti večnej a moci diablovej a my chválime za to Tvoju lásku k nám, Tvoju dobrotivosť a štedrosť. Chceme volať spolu s anjelmi: Spasenie nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne a Baránkovi! Dobrorečenie, sláva a múdrosť, vďaka a česť, moc a sila nášmu Bohu na veky vekov.                    Amen