Záver občianskeho roka

Piesne: 65, 36, 359

Texty: Žalm 27; Lukáš 12, 22-34

Modlitba: Všemohúci Bože a láskavý Otče náš nebeský, ďakujeme Ti úprimne a oslavujeme Ťa za všetky dary milosti a lásky, ktoré sme prijali po všetky dni roku odchádzajúceho. Ty si nás chránil a opatroval, Ty si nás nezaťažil viac, ako sme uniesť mohli, Ty si vytrhoval z rozličného nebezpečenstva duše i telá naše. Neodplácal si nám podľa našich previnení a hriechov, ale ako láskavý Otec nakladal si milosrdne s nami. Za to za všetko buď Ti od nás, Tvojho stvorenia, ako obeť vďačných sŕdc vzdaná úprimná vďaka a chvála, ktorú milostivo prijmi od nás a raz nás uveď do svojej večnej slávy.

Potom sa pohli zo Sukkótu a utáborili sa v Étáme, na okraji púšte. Hospodin kráčal pred nimi vo dne v oblakovom stĺpe, aby ich viedol cestou, a v noci v ohnivom stĺpe, aby im svietil, takže mohli ísť dňom i nocou. Oblakový stĺp sa vo dne, ani ohnivý stĺp v noci, nevzdialil spred ľudu.                                                                                                                                                                            2M 13, 20-22

Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi,

pred časom som pozerala film, ktorý ukazoval udalosti odohrávajúce sa pred dávnejším časom. So záujmom som si obzerala typickú módu, účesy, autá tej doby a začala som premýšľať, ako asi budú vyzerať filmy, ktorých príbeh sa bude odohrávať v roku 2020. Budú mať všetci herci na tvárach rúško? Budú ukazovať zatvorené kaviarne, zrušené maturity, prázdne námestia, či v nemocniciach ľudí v skafandroch? A keď sa na tie filmy budú pozerať deti, ktoré sú dnes maličké, budú tomu všetkému vôbec veriť? Rok 2020, na konci ktorého stojíme, bol totiž rokom veľmi zvláštnym. Nechcem dnes vymenovávať všetko, čo sa okolo nás udialo v politike, zdravotníctve alebo v školstve. To budeme určite počuť vo večerných správach. Pandémia sa však dotkla aj nás osobne. Mnohí z našich radov ochoreli a mali ľahší či ťažší priebeh korony, boli sme svedkami nekonečných diskusií, či už na politickej scéne alebo na sociálnych sieťach, vnímali sme rastúcu aroganciu a zatvrdilosť ľudí, viacerí prežívali a stále prežívajú neistotu či už v zdravotnej, ekonomickej alebo aj osobnej oblasti a mnoho, najmä starších ľudí, trpí samotou kvôli tomu, že sú oddelení od ostatných ľudí. Naozaj sa v našich životoch mnoho vecí zmenilo. Boli sme akoby vytrhnutí zo zaužívaného spôsobu života, mnoho vecí, ktoré sme považovali za samozrejmé, sa stalo nedostupnými. Už len to, že deti tak málo chodili do školy, alebo to, že sme dlhé obdobia nesmeli chodiť do kostolov, na biblické hodiny… To všetko pôsobilo chaos v našich myšlienkach a pocitoch. Aj keď ako kresťania vieme, aký je zmysel i cieľ nášho života, mnohokrát sme sa mohli dostať do situácií, v ktorých sme boli neistí, mali sme strach, z ktorých sme nevideli východisko. Ako to s nami bude, čo sa s nami bude diať?                                                                                                                   V podobnej situácii bol aj Izrael pred viac ako 3.000 rokmi. Keď sa ocitli na ceste z Egypta, boli síce na ceste do zasľúbenej zeme, ale čakalo ich veľmi dlhé putovanie. Boli vytrhnutí z toho, čo dovtedy poznali – nech to bolo akokoľvek zlé, šli v ústrety niečomu neznámemu, nemali ani poňatia, čo je pred nimi a čo ich na druhý deň čaká. To všetko dokáže človeka celkom spoľahlivo zneistiť. Ale… V ich živote bola jedna nepremenná skutočnosť. Jedna úžasná istota. Hospodin kráčal pred nimi vo dne v oblakovom stĺpe, aby ich viedol cestou, a v noci v ohnivom stĺpe, aby im svietil, takže mohli ísť dňom i nocou. Oblakový stĺp sa vo dne, ani ohnivý stĺp v noci, nevzdialil spred ľudu. Nech sa kamkoľvek pohli, vždy pred nimi kráčal Hospodin. Ukazoval im cestu a bol pre nich (dnes by sme povedali) GPS-kou. Cez deň im ukazoval cestu v oblakovom stĺpe a cez noc im ukazoval cestu v ohnivom stĺpe. A čo bolo veľmi podstatné – nikdy sa od nich nevzdialil. Nikdy ich nenechal iba tak!                                                                                        Toto je, bratia a sestry, základ, v ktorom sme mohli aj v tomto roku vždy nanovo nachádzať pokoj. Uvedomiť si, že máme Boha, ktorý pred nami kráča, či je dobre alebo sa celý svet trasie. Máme Boha, ktorý sa od nás nevzdiali, nech sa deje, čo sa deje. Máme Boha, ktorý prekonáva ľudskú logiku a postará sa o svoj ľud aj vo chvíľach, ktoré sa nám zdajú nezvládnuteľné a máme z nich strach. On bol a je verný. On dokázal a dokáže previesť cez akúkoľvek púšť. Previedol ňou izraelský národ a prevedie ňou aj nás – nech ju prežívame v akejkoľvek podobe.  Ak sa nám teda zdá, že sami túto cestu, ktorá je pred nami, nedokážeme zvládnuť, je to len dobre. Pretože to od nás Pán Boh nikdy ani nechcel. Vždy bol On sám so svojím ľudom a vždy bude. O tom svedčí i meno, ktoré dostal Boží Syn – Imanuel = Boh je blízko. Áno, v Ňom nám je Trojjediný Boh vždy nablízku. Vo svojej milosti a moci. Zoslal nám aj svojho Svätého Ducha, ktorý nás vedie domov, do nebeského kráľovstva. Ako píše Pavel v liste Filipským: … cieľ mám vždy pred očami a bežím za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristovi Ježišovi. (Fil 3,14). Ak budeme mať náš duchovný zrak uprený na Neho, vždy nám bude svojim Slovom a sviatosťami dávať silu, povzbudzovať vieru a posilňovať našu dôveru.                                                          Bratia a sestry, majme odvahu dôverovať Pánovi Ježišovi, kráčajme za Ním a buďme Mu verní. Lebo On pozná cestu a len s Ním môžeme kráčať „dňom aj nocou“. To nám prinesie do života pokoj, v dnešnej dobe veľmi vzácnu komoditu. A prinesie nám to aj pokoru, čo je možno ešte vzácnejšie ako ten pokoj. Ak je v našom srdci pokora pred veľkým, mocným a živým Bohom, dokážeme všetko, čo sa deje prežiť v dôvere a nádeji.                                                                Minulý rok sa po skončení služieb Božích na Silvestra stretla v kostole v Liptovskom Petre skupinka bratov a sestier, aby ďakovali nášmu Trojjedinému Bohu za všetku Jeho milosť v uplynulom roku. Dnes to takto urobiť nevieme, ale i tak môžeme a chceme ďakovať svojmu Bohu za všetku Jeho milosť, Jeho moc a konanie v našich životoch aj v tomto roku. Pretože nie všetko bolo „úplne zlé“. Aj keď sme v správach a na sociálnych sieťach často počúvali negatíva, diali sa okolo nás a s nami aj mnohé, naozaj mnohé dobré veci. Okrem nevraživosti sme videli obrovskú obetavosť a ochotu zo strany množstva ľudí. Videli sme kreativitu, ku ktorej sme boli v mnohých oblastiach možno prinútení, ale fungovala. V cirkvi sme sa na chvíľu ocitli bez možnosti sa stretávať a to niektorým ľuďom akoby otvorilo oči a uvedomili si, aké podstatné je spoločenstvo svätých pre ich život a vieru. Znamenalo to tiež rozbehnutie množstva online pobožností, služieb Božích, povzbudení, krásne nahratých online piesní. To všetko bolo pre povzbudenie veriacich, ale dostali sa k tomu iste aj mnohí ľudia, ktorí predtým nič s cirkvou nemali a nechceli mať. Začali sa rozdávať kázne a tak sa zvesť slova dostala aj k ľuďom, ktorí bežne do chrámu neprichádzajú, či už nemôžu alebo nechcú. A zároveň sa tak mohlo nanovo rozbehnúť to, čo kedysi v našich rodinách bolo samozrejmosťou – domáce pobožnosti! Toto sú len niektoré dobré veci, ktoré sa počas uplynulého roka diali v prostredí cirkvi. A iste by ste mnohé dobré veci vedeli pridať aj vy. Napriek všetkému ťažkému a zlému sa dialo aj dobro.    Bratia a sestry, rok 2020 bol veľmi, veľmi zvláštny. Ale bol to aj rok plný Božej milosti. Hospodin kráčal pred nami, a preto sme spolu pri výzvach, na ktoré sme museli reagovať, a náročných chvíľach, ktoré nás zrážali na kolená, mohli prežívať aj chvíle Jeho dobroty a požehnania. Pretože – Pán Boh sa od nás ani tento rok nikdy nevzdialil. Heslom končiaceho roka bola prosba jedného otca z evanjelia podľa Marka: Verím! Pomôž mojej nevere! (Mk 9,24) A bola to prosba aj pre nás veľmi aktuálna. Dialo sa mnoho vecí, ktoré otriasali našimi istotami a možno aj našou vierou. Ale ak sme prosili – Verím! Pomôž mojej nevere! – Pán nás vypočul. Šiel pred nami a s nami a my veríme, že to tak bude aj v novom roku. Nech sa každý deň umocňuje naša viera v Neho.

Amen.