Nový rok
Piesne: 70, 351, 69
Texty: Rímskym 8, 28-32; Lukáš 2, 21-24
Modlitba: Všemohúci večný Bože a láskavý náš nebeský Otče, na počiatku tohto
nového roku, keď všetko svoje očakávanie vkladáme do Tvojich rúk, oslavujeme
a vyvyšujeme Tvoje sväté meno. Dôverujeme Tvojej milosti a skrze Pána Ježiša Krista
prosíme, aby si nás viedol svojím Svätým Duchom a aby sme tak aj v novom roku, aj v
celom našom živote konali čestne, zodpovedne, podľa Tvojej vôle a spravodlivo.
Prosíme aj za Tvoju cirkev v tomto svete, aby si ju viedol v duchu pravdy a lásky,
zachoval nás v nej pred každým zlom a daroval nám svoj pokoj. Zachráň ľud svoj a
požehnaj svojmu dedičstvu až naveky. Amen.
Ale vám, ktorí počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, čiňte dobre tým, čo vás
nenávidia. Žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú. Kto
ťa udrie po líci, tomu nastav aj druhé, a kto ti berie plášť, tomu neodopieraj ani spodné
rúcho. Každému, kto ťa prosí, daj, a kto si vezme niečo, od toho nežiadaj späť. Ako
chcete, aby ľudia činili vám, tak aj vy čiňte im. Keď milujete tých, ktorí vás milujú, čo
to za milosť? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. Keď budete dobre činiť tým,
ktorí vám dobre činia, čo to za milosť? Veď to isté robia aj hriešnici. A keď budete
požičiavať tým, o ktorých sa úfate, že vám vrátia, čo to za milosť? Veď aj hriešnici
požičiavajú hriešnikom, aby dostali svoje. Ale milujte svojich nepriateľov, čiňte dobre a
požičiavajte, nič neočakávajúc za to, a vaša odplata bude hojná a budete synovia
Najvyššieho, lebo On je dobrotivý aj k nevďačným a zlým. Buďte teda milosrdní, ako je
milosrdný aj váš Otec. Lk 6, 27-36
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi,
minuloročnú novoročnú kázeň som končila citátom zo stránky chcemviac.com. Boli to
slová: „Ak Boh používa všetky veci na moje dobro, potom Boh usporiadal všetky veci
v mojom živote tak, ako to najviac potrebujem. Starosti z mojej strany budú len
naznačovať, že existujú hlbšie miesta v mojom srdci, na ktoré musím uplatniť túto
pravdu. Viem, aké je ťažké bojovať s úzkosťou. Ale ak sme v Kristovi, nemusíme sa
strachovať o budúci rok. Neexistuje taký okamih, v ktorom by sme sa museli báť. Každú
sekundu bude Boh pracovať na tom, aby z nás urobil ľudí viac podobných Kristovi. Čo
by len mohlo byť lepšie?“ Nemyslím si, že by si tieto slová niekto z nás pamätal, ale
možno, keď sme ich pred rokom počuli, sme im v duchu prikyvovali: áno, nemusíme
sa strachovať, sme v dobrých Božích rukách. A potom prišla pandémia. Do nášho
pokojného života prišli nečakané, priam obrovské zmeny a s nimi veru dosť strachu
a neistoty. Mnohí rezignovali, mnohí si z nadávania a hejtovania urobili živnosť, mnohí
stratili vieru i nádej. Ale boli aj takí, v živote ktorých sa naplnili slová minuloročného
biblického hesla: Verím! Pomôž mojej nevere! (Mk 9,24) Obrátili svoj život k Pánovi
Ježišovi, u Neho hľadali pomoc, posilu a ja verím, že to všetko aj našli. A možno našli
aj niečo viac. Pretože naozaj platilo to, čo napísali v tom článku z chcemviac.com:
„Každú sekundu bude Boh pracovať na tom, aby z nás urobil ľudí viac podobných
Kristovi.“ Celú tú ťažkú situáciu mohol Pán Boh využiť, aby z nás urobil ľudí, ktorí sú
viac podobní Kristovi a chce v tom pokračovať aj tento rok.
Prečítané Božie slová z Lukášovho evanjelia, ktoré sú menej známym ekvivalentom
Kázne na hore z Matúšovho evanjelia, nám to ukazujú veľmi jasne. Hovoria o dvoch
rôznych postojoch človeka k človeku. Jeden je na výsosť „ľudský“, druhý by sme mohli
nazvať „božský“.
Najprv sa pozrime na ten typicky ľudský, človečí prístup k druhému človeku. Pán Ježiš
ho opisuje veľmi jednoznačne: Keď milujete tých, ktorí vás milujú, čo to za milosť?
Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. Keď budete dobre činiť tým, ktorí vám dobre
činia, čo to za milosť? Veď to isté robia aj hriešnici. A keď budete požičiavať tým, o
ktorých sa úfate, že vám vrátia, čo to za milosť? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom,
aby dostali svoje. Poznáme taký postoj? Je veľmi prirodzený. Asi najjednoduchšie sa
dá vyjadriť slovenským príslovím: aké požičaj, také vráť. Teda, správam sa k druhým
veľmi podobne, ako oni ku mne. Majú ma radi, aj ja ich mám rada. Správajú sa ku
mne pekne, milo, tak aj ja sa k nim správam podobne. Usmievajú sa na mňa? Aj ja sa
budem na nich. K tomuto ma pozýva moja ľudská prirodzenosť. Veď správať sa inak
by bolo úplné bláznovstvo. Prečo by som mala byť milá k tým, ktorí sú ku mne zlí,
nemajú ma radi, nejakým spôsobom mi robia zle. Tým to treba vrátiť, alebo ich aspoň
ignorovať. A keď sa im v živote deje niečo zlé, tak je to, ako sa dnes „moderne“ hovorí,
karma. Len sa im vracia to zlé, čo mi urobili, tak im treba! Toto je čistá človečina.
Pán Ježiš však hovorí aj o inom postoji. Úplne inom postoji. Ale vám, ktorí počúvate,
hovorím: Milujte svojich nepriateľov, čiňte dobre tým, čo vás nenávidia. Žehnajte tým,
čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú. Kto ťa udrie po líci, tomu nastav
aj druhé, a kto ti berie plášť, tomu neodopieraj ani spodné rúcho. Každému, kto ťa prosí,
daj, a kto si vezme niečo, od toho nežiadaj späť. Ako chcete, aby ľudia činili vám, tak aj
vy čiňte im. To, čo nám hovorí, je priam nepredstaviteľné: Máme sa dobre správať
k tým, ktorí nás nenávidia. Svojich nepriateľov máme milovať. Na ublíženie nemáme
odpovedať ublížením, ale pokorou. Máme sa deliť aj s tými, ktorí nás okrádajú,
požičiavať a nežiadať späť. A vždy, naozaj vždy mám druhým robiť len to, čo chceme,
aby oni robili nám. Dá sa to? Povieme: dnes je iný svet, ak sa tak budeme správať,
tak nás zožerú za živa, alebo: tak by sa správal len úplný blázon a to my nie sme.
A predsa nám tieto slová znejú už takmer 2000 rokov a sú výzvou pre každého, kto
počúva Pána, nesie meno kresťan. Musím ich teda dodržiavať? A ak áno, ako? Veď je
to proti všetkému, čo je pre mňa prirodzené!
Pán Ježiš tieto svoje slová o chvíľu zopakoval, akoby zhrnul: … milujte svojich
nepriateľov, čiňte dobre a požičiavajte, nič neočakávajúc za to, a dodal: vaša odplata
bude hojná a budete synovia Najvyššieho, lebo On je dobrotivý aj k nevďačným a zlým. Buďte teda milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec. V týchto slovách Pán Ježiš
nanovo pripomínal, čo máme žiť vo vzťahu k druhým, ale zároveň nám ukazuje, aj
prečo tak máme a smieme žiť! Pretože sme spoznali milosrdenstvo nebeského Otca na
sebe samých! Nám bolo odpustené a my sme si to nijako nezaslúžili. Boli sme milovaní,
bolo nám činené dobro, boli sme požehnaní Svätým Bohom i keď sme boli Jeho
nepriateľmi. Bol k nám milosrdný: podľa synonymického slovníka mal súcit s trpiacim,
biednym, zľutoval sa, zmiloval, pomohol, zachránil toho, kto tú záchranu potreboval.
… lebo On je dobrotivý aj k nevďačným a zlým. A preto, že sme spoznali toto Jeho
milosrdenstvo, sme sa skrze pokánie a vieru v Pána Ježiša Krista stali synmi, dcérami
Božími. A ako synovia a dcéry chceme konať. Nejde tu len o nejaké dodržiavanie
pravidiel, ale o to, že v nás rastie Božích charakter, tak povediac: Otcova povaha.
Buďte teda milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec.
Bratia a sestry, nie je pred nami vôbec ľahký rok. Korona nie je ešte na ústupe a aj
keď sa podarí vďaka vakcinácii znížiť chorobnosť i úmrtnosť, dôsledky ekonomické,
morálne, sociálne budú ešte veľké. Už dnes vnímame hodnotový posun medzi ľuďmi,
vo vzťahu k autoritám, vo vzájomnom konaní, správaní sa. A len málokedy je to posun
k lepšiemu. Nedávno som v jeden starej knihe čítala zaujímavý rozhovor. Dvaja, starší
a mladší, sa zhovárali o ťažkých časoch. Ten mladší si vzdychol: „Bodaj by sa to nebolo
stalo za môjho života.“ A ten starší mu odpovedal: „I ja si to tak hovorím. A hovoria si
to všetci, ktorí žijú v podobných časoch. Lenže o tom mi nerozhodujeme. Rozhodovať
môžeme iba o tom, ako si budeme počínať v čase, ktorý je nám daný.“ Nerozhodujeme
o tom, aký bude nový rok, aké časy prežijeme, ale rozhodujeme o tom, ako sa budeme
správať a čo budeme konať. Preto je heslo roka 2021 veľmi dôležité: Buďte teda
milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec. Buďme teda milosrdní. Nie nasilu, zákonnícky,
ale preto, že sme v Kristovi deťmi nebeského Otca. A On je milosrdný. Aj voči nám.
Buďme Jeho deťmi, buďme Mu podobný a všade tam, kde Zlý šíri nepriateľstvo,
nenávisť či odplatu, my, synovia a dcéry Božie nesme milosrdenstvo. Teda súcit,
odpustenie, milosť, zľutovanie a pomoc. Tak veľmi to svet v ktorom žijeme potrebuje
a niet nikoho iného, kto im to môže priniesť. Možno aj to je jedna z tých úloh, ktorými
tak jednotlivci, ako aj zbor smieme slúžiť nášmu svetu. Amen.
Bože náš, zastali sme na prahu nového roku a čas plynie ďalej; ale kde máme vziať odvahu,
aby sme vykročili smelo do budúcnosti, ak nie z viery, že Tvoja ruka nás bude viesť a chrániť?
Kde vziať silu pustiť sa do vecí, ktoré sme nevládali dokončiť a ktoré zostávajú pred nami ako
nevyriešený problém, ak len nie z istoty, že Ty nás podoprieš, keď budeme klesať, že nás Ty
zdvihneš, ak unavení budeme padať? Kde vziať istotu, že tento rok bude lepší, ak nie z vedomia, že Ty riadiš a spravuješ tento svet a v ňom aj nás podľa svojej milostivej vôle? Pane, ďakujeme Ti za všetko, čo sme z Tvojej lásky a milosti dosiaľ prijali. Hneď v prvý deň tohto roku
prichádzame k Tebe a predkladáme Ti všetky svoje starosti, starosti cirkvi i sveta, ktoré nám
ležia na srdci. Prosíme Ťa, neodmietni nás. Prosíme Ťa za všetkých, ktorí klesajú pod ťarchou
kríža a nevládzu k Tebe prísť, alebo nevedia nájsť cestu k Tebe. Prosíme Ťa, zľutuj sa nad nimi.
Naplň naše srdcia láskou, súcitom jeden k druhému, ochotou pomôcť tam, kde je pomoci treba.
Daj nám v tomto roku prísť bližšie k cieľu, ktorý si zasľúbil, že urobíš všetko nové. Vypočuj
nás, pre svoju lásku a milosrdenstvo: Otče náš…