1. nedeľa po Zjavení

Piesne: 20, 58, 285

Texty: Rim 10, 16-21;    Lk 2, 41-52

Modlitba: Hospodine, večný Bože, náš Otče, vo svojom Synovi Pánovi Ježišovi
Kristovi nám zjavuješ múdrosť, pravdu a spravodlivosť. V Ňom poznávame a prijímame
Tvoju veľkú lásku, ktorou miluješ svet i nás. Všetci sme Tvoje deti, o ktoré sa staráš a
vo svojom Synovi nám ponúkaš zmierenie a večný život. Prosíme o dary a silu Tvojho
Ducha, aby nás urobil poslami Tvojej lásky a svedkami Tvojej pravdy v tomto našom
svete. Pridaj nám sily, aby sme vedeli premáhať slabosť a strach. Nauč nás len na Teba
sa spoliehať, Teba chváliť, oslavovať a naveky zvelebovať.           Amen.

Nato povedal Ježiš Šimonovi: Neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí.           Lk 5, 10b

Milí bratia, milé sestry,
pred pár dňami som počúvala reláciu, v ktorej sa hovorilo o tradíciách spojených s
„Tromi kráľmi.“ V ktorejsi dedinke chodili v tieto dni dievčatá s bábikou, ktorá
predstavovala narodeného Ježiša a súťažili medzi sebou, kto má krajšieho „Ježiška“.
Možno by ste nejaké tie ľudové tradície vedeli pridať aj vy. Mnohé vychádzajú
z ľudovej zbožnosti a nad niektorými človek len smutne krúti hlavou. Ale sú aj tradície,
ktoré prinášajú skutočné kresťanské hodnoty a posúvajú nás v našich životoch
dopredu, podľa Božej vôle. Medzi ne patrí aj to, že 1. nedeľa po Zjavení je venovaná
misii. Zjavenie nám pripomína, že Krista hľadajú aj ľudia mimo Boží ľud a preto nás
táto nedeľa pozýva k ich hľadaniu.
Každý z nás by asi vedel odcitovať misijný príkaz Pána Ježiša, či už z evanjelia podľa
Matúša alebo zo Skutkov apoštolských. Sú to poverenia, ktoré dostala cirkev od Pána
tesne pred Jeho návratom k Otcovi. Dnes však chceme premýšľať nad veľmi osobným
povolaním, ktoré sa dostalo Petrovi. Čo učí nás o našom pozvaní do misijnej služby?
To prvé, čo v tomto príbehu vnímame, je podmienka úspešnej misijnej práce,
to, aký musí byť človek, aby mohol byť požehnaným služobníkom pre svojich
blížnych. Ak sa dnes spýtate ľudí, aké vlastnosti musí mať úspešný učiteľ, vodca,
moderne povedané líder, väčšina ľudí povie, že musí mať sebaisté vystupovanie, musí
byť sebavedomý, musí vzbudzovať úctu a dôveru. Niekedy sa na niekoho pozriete
a poviete si: ten má charizmu, z toho by bol dobrý vodca, dobrý líder. Pozrime sa ale
na Petra. Kde je vo chvíli, keď ho Pán Ježiš povoláva? Keď to videl Šimon Peter, padol
Ježišovi k nohám a povedal: Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek. (Lk 5,8)
Tento budúci líder učeníkov leží na dne svojej starej rybárskej loďky a trasie sa, pretože
sa ho zmocnila hrôza. Takýto ustrašený, zdrvený, priam zrútený človek by mal byť
tým, kto vedie ľudí k lepšej budúcnosti? Podľa ľudských merítok nie, ale podľa Božích
áno. Zamyslime sa nad tým: mohol by učiť pravde iných, mohol by viesť ľudí k novému
životu ten, kto nepozná pravdu o sebe? A práve to sa stalo Petrovi na Genezaretskom
jazere.
Nie je ľahké rozpoznať pravdu o sebe samom. V dnešnom svete je úplný chaos v tom,
čo je a čo nie je hriech, čo je a čo nie je zlé. Hranice sa posúvajú a hodnoty sa menia
doslova zo dňa na deň. To, čo bolo pred pár rokmi choré, zvrátené, je dnes stavané
na piedestál. Keď sa zapozeráme do sveta okolo seba a porovnávame sa s tým či
oným, vychádzame mnohokrát ako tí lepší, múdrejší, spravodlivejší atď. Peter sa však
nepozeral okolo seba. Aj on žil v dobe, ktorá bola veľmi rozporuplná. Na jednej strane
židovstvo, jeho viera v jediného Boha a snaha o spravodlivý život, na strane druhej
vplyv rímskej a gréckej kultúry v tom najlepšom, ale aj v tom najhoršom zmysle slova.
V porovnaní s inými sa mohol Peter cítiť v pohode. V porovnaní s Kristom však nie. Vo
chvíli bohatého lovenia rýb Peter uvidel Krista v Jeho sláve a moci, uvidel Ho ako
mocného a Svätého Boha a spoznal svoju slabosť, biedu, sebectvo, všetok svoj hriech
a malosť. Preto volá: Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek.
Práve v tej chvíli si ho Pán povolal. Neodišiel od neho, nevzdal sa ho, aj keď ho
absolútne, do špiku poznal a vedel, čo je Peter zač. Pozval ho, povolal za svojho
nasledovníka, za toho, kto bude volať ľudí k Nemu, k spaseniu. Tomu zdrvenému,
ustrašenému Petrovi zazneli tie najkrajšie slová Božej milosti a lásky: Nato povedal
Ježiš Šimonovi: Neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí. To je tá druhá podmienka
služobníka Kristovho: dôverovať Ježišovi Kristovi. Keď Peter ležal v tej loďke plný
bázne pred živým Bohom, počul z Jeho úst nádherné povzbudenie: Neboj sa. Áno, je
biednym, hriešnym, nehodným človekom, ale Božia láska dokáže odpúšťať, dokonale
odpúšťať. Tam, kde je strach, hrôza z Božej spravodlivosti, Pán Ježiš nanovo
pripomína, že Božej spravodlivosti bolo učinené za dosť, že bolo zaplatené tou
najvyššou cenou. Veď Jeho dokonalá poslušnosť, Jeho bolestná smrť, je obeť
zmierenia, ktorá platí pre každého, kto v Neho verí. Vďaka tomu mohol Peter vstať
ako nový človek, ktorý poznal seba, ale poznal aj Krista. Poznal seba a to poznanie
bolo zdrvujúce; ale poznal aj Pána Ježiša a toto poznanie povznášalo.
Neboj sa, znie aj dnes pre nás. Pre každého, kto sa pokoril pred Kristom. Už sa
nemusíme báť Božej spravodlivosti, Jeho hnevu a Jeho súdu, pretože Pán Ježiš zmazal
našu vinu. V Ňom sme sa stali Božími milovanými deťmi a smieme naplno dôverovať
Jeho zasľúbeniam pre náš život, Jeho slovu a Jeho moci v nás a uprostred nás. A
potom, plný pokory, dôvery a nádeje v Krista, sa môžeme stať tými, ktorí lovia ľudí.
Nato povedal Ježiš Šimonovi: Neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí. Tieto slová v kontexte
súčasnosti neznejú veľmi dobre. Pod slovom lovenie vnímame skôr niečo negatívne,
falošné, egoistické. Ale ak si uvedomíme, čo sa za tým skrývalo v čase Pána Ježiša,
umožní nám to vidieť spôsob našej služby, našej práce. Dobrý rybár, akým Peter
určite bol, pozná správny čas pre lov. Ono to naozaj nie je jedno, kedy a kam hodíte
siete. Tak aj ten, kto loví ľudí pre Pán Ježiša Krista, musí byť človekom, ktorý využíva
príhodnú dobu, čas milosti. Pýta sa Pána, poslúcha Ho a v pravý čas, tým správnym
ľuďom vydáva svedectvo evanjelia. Rybár by mal vedieť aj to, na čo chytať rybu. Moc
sa v tom nevyznám, ale videla som, že keď rybár chytá rôzne druhy rýb, používa rôzne
návnady. Tak aj Boží, misijný služobník sa pýta, ako ľudí privábiť. Ale nie v tom zlom
slova zmysle, tak ako to robí tento svet a ten zlý v ňom, keď sľubujú ľuďom hory-doly
a ponúkajú im všetky možné pôžitky či zábavu. V kresťanstve to musí fungovať inak
(zaujímavý článok na chcemviac.com – kŕmiť ovce alebo zabávať kozlov). Kresťan
ponúka niečo iné, kresťan vábi niečím, čo svet nemá. A to je radosť a láska. Nie radosť
chvíľková, falošná, ale skutočná, hlboká, pravá, ktorá sa nedá ovplyvniť vonkajšími
okolnosťami. Radosť z Krista, radosť z toho, že On je náš Pán, náš Spasiteľ, náš Boh.
Radosť z Jeho milosti a lásky. Aj tá láska, ktorú ponúka kresťan, je iná. Nie povrchná
a vždy niečím podmienená. Láska, ktorou miluje kresťan, je podobná tej láske, ktorou
jeho miluje Boh. A to je trpezlivá, bezpodmienečná, láska, ktorá miluje skutkom, ktorá
odpúšťa, pomáha, je milosrdná. Láska, ktorá slúži. Ktorá má čas.
Bratia a sestry, našli sme Ježiša Krista? Poklonili sme sa Mu ako svojmu Spasiteľovi?
Zažili sme Jeho lásku a prijatie? Tak buďme tými, ktorí si to nenechávajú pre seba. Aj
nám sú povedané slová: Neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí. Nemôže nám stačiť, že
ľudia okolo nás patria do cirkvi, sú pokrstení… Nám nemôže stačiť, že žijeme v
„kresťanskej“ spoločnosti a ľudia majú možnosť počuť evanjelium. Nám nemôže
stačiť, že naše deti, manžel, manželka, priatelia a susedia sú „dobrí ľudia“. Musí nám
záležať na tom, aby našli Ježiša Krista, toho Ukrižovaného a Vzkrieseného, pretože len
On má moc zachrániť ich, naplniť ich srdcia pokojom, priniesť im uspokojenie
a občerstviť ich srdcia a duše. To, čo dáva Ježiš, im nedá nik. Vieme to? Tak podľa
toho konajme.

Amen.