2. pôstna večiereň
Piesne: 87, 96, 428
Text: Mt 10, 37-40
Modlitba: Milosrdný a večný Bože náš, ďakujeme Ti úprimne, že si svojho Syna vydal
utrpeniu pre naše dobro. Prosíme Ťa, daj nám v tomto tichom pôstnom čase rozjímať o
tomto utrpení, pokoriť sa pred Tebou v pravom pokání a tešiť sa Tvojmu zmilovaniu.
Učiň to pre svojho milého Syna Ježiša Krista, nášho Pána a Spasiteľa, večne požehnaného. Amen.
Járobeám vystaval Síchem na Efrajimskom pohorí a býval v ňom. Potom odtiaľ odišiel a vystaval Penúél. Nato si povedal: Kráľovstvo sa vráti Dávidovmu domu, ak teraz bude tento ľud chodiť obetovať do domu Hospodinovho v Jeruzaleme. Srdce tohto ľudu sa obráti k jeho pánovi, k judskému kráľovi Rechabeámovi. Mňa potom zabijú a obrátia sa k judskému kráľovi Rechabeámovi. Kráľ sa teda poradil, dal zhotoviť dve teľatá zo zlata a povedal ľudu: Dosť ste sa nachodili do Jeruzalema. Tu je, hľa, tvoj boh, Izrael, ktorý ťa vyviedol z Egypta. Jedno postavil do Bételu a druhé dal do Dánu. Tento čin zapríčinil hriech, lebo ľud chodieval za jedným až do Dánu. Potom zriadil svätyne na obetných výšinách a určil aj kňazov z vrstiev ľudu, takže neboli z Lévíjcov. Járobeám určil aj sviatok na pätnásty deň ôsmeho mesiaca, podobný sviatku v Judsku, a obetoval zápaly na oltári. Takto to robil v Bételi, aby mohol obetovať teľatám, ktoré dal zhotoviť. V Bételi ustanovil kňazov pre výšiny, ktoré dal urobiť. A vystúpil aj k oltáru, ktorý dal zhotoviť v Bételi v pätnásty deň ôsmeho mesiaca, ktorý si sám od seba vymyslel. Tak ustanovil pre Izraelcov sviatok a vystupoval k oltáru kadiť. 1. Kráľov 12,25-33
Milí bratia a sestry,
asi všetci dobre poznáme slová povzbudenia, ktoré napísal ap. Peter vo svojom 1.liste: Ale vy ste vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom, svätým národom, ľudom Jemu vlastným. (2,9a) To všetko sú pomenovania, ktoré priam dvíhajú toho, kto ich číta – vyvolený, kráľovský, svätý, Jeho vlastný ľud. My samozrejme vieme, že nič z toho sme nezískali vlastnou zásluhou, že tým všetkým sme sa stali len z milosti Pána Ježiša Krista a tak sa tým nemáme čo chváliť. Naopak, vieme, že toto vyvolenie, vyznamenania je záväzkom: vy ste … … aby ste zvestovali cnostné skutky Toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla. (2,9b) Minulý týždeň sme začali premýšľať nad prvým Izraelským kráľom Járobeámom. Bol vyvolený – sám Hospodin ho prostredníctvom proroka povolal za nového kráľa nového kráľovstva. Po Šalamúnovom odpadnutí od Hospodina bol trestom pre jeho pokrvnú líniu, ale zároveň bol novou nádejou pre kmene Izraela. A najprv to tak naozaj vyzeralo. Na začiatku tejto 12. kapitoly čítame o Šalamúnovom synovi a o jeho nemúdrom konaní oproti svojmu ľudu, keď sa nechal ovplyvniť partiou kamarátov, pravdepodobne podobne rozmaznaných palácovým životom. Až po jeho tvrdej odpovedi si Izrael zvolil nového kráľa a 10 kmeňov sa odtrhlo od Júdu. Járobeám prijal
vyvolenie, vybudoval nové hlavné mesto, neskôr sa presťahoval a prvé roky jeho vlády ubehli rýchlo a zdá sa, že v celku dobre. Ale potom sa čosi zmenilo. Járobeámove oči zastreli ambície. I keď sa nenarodil ako kráľ a nikdy o tom ani nesníval, i keď sa kráľom stal len a len z Božej milosti, zvykol si a zapáčilo sa mu to. Postupom času začal premýšľať nad možnými ohrozeniami svojho postavenia. Nad tým, kto by mu mohol vziať to, čo dostal. Rizikom (podľa neho) bolo, že jeho poddaný stále chodili obetovať Hospodinovi do Jeruzalema a jedného dňa by sa mohli rozhodnúť, že za Šalamúna bolo lepšie, že chcú tie minulé časy späť a čo potom Járobeám? A tak sa tento muž, vyvolený a povolaný Hospodinom, od Hospodina odvrátil. Ponúkol ľuďom zlaté teľa, dokonca na druhú. Jedno v Bételi, druhé v Dáne. Ustanovil „kňazov“, ktorí mali prinášať obete, postavil obetné výšiny a vymyslel nové sviatky. Všetko pre zabezpečenie svojho kráľovstva a svojej moci. Nedôveroval Hospodinovi, nepýtal sa
Ho a hlavne nehľadal Jeho vôľu, len svoje ambície. Všetkým tým, čo urobil sa rúhal Hospodinovi, neposlúchal Jeho prikázania a radikálne sa vymedzil voči tomu, čo
Hospodin určil k vzývaniu svojho mena (5M 12,13-14). Povedal si (doslovne: povedal
si v svojom srdci) a urobil tak, ako mu srdce (jeho túžby) radilo. Bol vyvolený, ale
nezvestoval skutky Toho, kto ho povolal. Járobeám teda zahodil to, k čomu bol povolaný. Namiesto svetla začal šíriť tmu. Ale v tom všetkom, myslím, bolo dôležité aj to, ako sa zachoval ľud. Lebo on mohol odmietnuť, mohol zostať verný Božím nariadeniam. Vo chvíli, keď kráľ povedal: Dosť ste sa nachodili do Jeruzalema. Tu je, hľa, tvoj boh, Izrael, ktorý ťa vyviedol z Egypta sa mohol sa vzbúriť voči tomu, čo sa protivilo ich skutočnému Záchrancovi – veď ich
odtiaľ nevyviedlo zlaté teľa! Ale oni zrejme počuli len prvú časť tej vety: dosť si sa nachodil. Veď putovanie do chrámu naozaj nebola ľahká vec. Boli to mnohé kilometre, bez auta, bez akéhokoľvek dopravného prostriedku (okrem Oslíka). Zrazu mali možnosť uľaviť si v povinnostiach, nežiadalo sa od nich tak veľa a pritom si predsa náboženské povinnosti naplnili. To nič, že to nebolo v súlade s Božím poriadkom a tak to iste nebolo dobré v Jeho očiach. Mali kde chodiť, koho uctievať (i keď zlaté teľa) a tak už nepotrebovali chodiť do Jeruzalemského chrámu. Dosť sa nachodili. A aj keď kráľ ustanovil falošných kňazov a určil sviatky, ktoré nevyvyšovali Hospodina, nepripomínali Jeho skutky boli spokojní, lebo veď sa dosť nachodili.
Vždy som smutná, keď v Božom slove čítam o pekných začiatkoch, o Božom povolaní
a záchrane, o Božej moci v životoch ľudí, ktorú však či už jednotlivec, či celý národ vo
svojej hlúposti, pýche a tvrdošijnosti zahodí. Ako Járobeám a Izraelské kráľovstvo.
Lebo mali svoje ambície, lebo im bolo prednejšie pohodlie, lebo nemilovali Hospodina,
Toho pravého Boha, ktorý ich vyviedol z Egypta a tak ich zachránil a vyvolil ako Boží
ľud, svätý a milovaný.
Pôstne obdobie nám vytrvalo kladie pred oči Ježiša Krista, Toho ukrižovaného a vzkrieseného, Toho ktorý nás svojou obeťou vykúpil z hriechu a svojím vzkriesením nás povolal k novému životu. A pýta sa nás tú otázku, ktorú kedysi dostal Peter: Či Ho, Krista, miluješ? Naozaj a celým srdcom? Vieš, kto ťa vykúpil? Vieš čím si skrze vykúpenie a k čomu ťa to zaväzuje? Dnešný svet ponúka ambície, sebarealizáciu, za ktorú sú ľudia často ochotní obetovať všetko – zdravie, rodinu a mnohokrát aj svojho Spasiteľa. A ponúka nám aj pohodlie – dosť ste sa nachodili. Poseďte si, oddýchnite, choďte do aquaparku či do prírody, do Jeruzalema je to ďaleko. A my sa dávame zviesť. Urobme dnes pravý opak. Využime čas pôstu, spomaľme v našich ambíciách
a vyberme sa do Jeruzalema (do komôrky, k modlitbe a Božiemu slovu), aby sme posilnili svoju lásku k Pánovi Ježišovi Kristovi a ako Jeho ľud zvestovali cnostné skutky Toho, ktorý nás povolal z tmy do svojho predivného svetla. Amen.
Oznamy:
• Stretnutia v našom zbore fungujú stále na https://meet.jit.si/cz_ecav_lp. Biblická
hodina bude v stredu o 18.30 hod. – pokračujeme v 1. liste Petrovom. Ženská
skupinka v sobotu o 18.30 hod.
• Každý deň môžete nájsť na internete video zamyslenie od známych i menej
známych farárov našej cirkvi – https://www.youtube.com/c/ECAVsvami
• Vždy v stredu večer je na Rádiu Regina evanjelická pobožnosť – aj túto stredu
o 17.30 hod.
• Nezabúdajte, prosím, aj na milodary pre náš cirkevný zbor. Služby Božie sa síce
konať nemôžu, ale podporovať svoj zbor milodarom, či už na účet alebo naším
sestrám pokladníčkam, môžeme stále. Zo srdca ďakujeme.
• Prosím, pýtajte sa, najmä starších bratov a sestier, či nepotrebujú pomoc so
sčítaním sa. Ak by ktokoľvek pomoc potreboval, môže sa pokojne obrátiť na
farský úrad. Alebo možno pomoc s odvozom na očkovanie, príp. k lekárovi
a pod….