3. pôstna nedeľa

Piesne: 81, 82, 109
Text: Ef 5, 1-8; Lk 11, 14-28

Modlitba: Všemohúci Bože, náš Otče nebeský, blahoslavení sú všetci, ktorí Tvoje slovo počúvajú a zachovávajú. K Tebe pozdvihujeme oči, aby si vypočul naše prosby, lebo vo svetle Tvojho slova poznávame svoje hriechy a desíme sa ich následkov. Ty nás poznáš lepšie ako my sami seba, vieš, že podliehame slabostiam a neprávostiam a bez Tvojej pomoci by sme zahynuli. Prosíme, veď nás cestou pravdy, spravodlivosti a svätosti, chráň nás pred bludom a neresťou a zachovaj nás v istote viery a nádeje teraz i po všetky dni.                         Amen.

Moje oči sú upreté vždy na Hospodina, lebo On vyslobodí mi nohy z osídla. Obráť sa ku mne a zmiluj sa nado mnou, lebo som osamelý a zúbožený.                                             Žalm 25, 15 – 16

Milí bratia a sestry,
keď počujeme slová pokorný kráľ, mnohí si povedia, že je to oxymoron, protirečenie, podobne ako slová zdravý nemocný či živá mŕtvola. Väčšina kráľov a mocnárov, o ktorých sme sa učili, vôbec nebola pokorná. K mocným tohto sveta sa skôr hodí slovo pyšný než pokorný. A predsa, keď si čítame žalmy s nadpisom Dávidov, mnohokrát môžeme vidieť kráľa na kolenách, v pokornej modlitbe. Vidíme kráľa, ktorý bojuje svoj zápas viery, má rôzne ťažkosti, ale vo všetkom, čo sa s ním deje, nie je odtrhnutý od Boha, ale vždy znovu sa k Nemu utieka. Aj vo výškach radosti, ale aj v hĺbkach pádov. Tak aj v úvode 25. Žalmu čítame: K Tebe, Hospodine, pozdvihujem svoju dušu. To znamená, že Dávid predkladal Bohu celú hĺbku svojej bytosti. Svoje srdce i myšlienky. Nerobil to povrchne, ale celou svojou dušou.
Ak my prichádzame k Bohu, malo by to byť tiež pozdvihnutie duše. Naša modlitba nemá a nesmie byť len povrchným odriekaním nejakých slov. Vždy sa máme modliť celou dušou a vždy máme pozdvihovať celé vnútro a odovzdávať Bohu celý svoj život. Práve skrze toto pozdvihnutie duše k Bohu dokážeme lepšie vidieť a pochopiť našu situáciu, našu realitu, podstatu toho, čo sa deje vôkol nás, ale i v nás.
Život kráľa Dávida niesol pečať zápasov s nepriateľmi a aj v 25. žalme cítime, že prežíval niečo vážne. Akí nepriatelia sa na neho hrnuli, koho sa presne bál, čo všetko ho privádzalo do stavu úzkosti – to sa nedozvieme, ale stačia nám tieto slová na to, aby sme pochopili, že jeho situácia potrebovala riešenie. A to riešenie, ktoré už nebolo v jeho rukách, ale v rukách Božích. Boh a Jeho riešenie bolo pre kráľa jediným, pravým a požehnaným východiskom. Tak to platí aj našom živote. Ak potrebujeme riešenie svojej situácie, potom niet inej cesty a riešenia, ako je to Božie. Samozrejme, do istej miery sa nám občas darí mať vlastné riešenia, ale ak to má byť naozaj pokrok smerom k úspechu a cieľu, ak máme byť víťazmi nad nepriateľom, potrebujeme Božiu pomoc a Božie konanie v našom živote. Vďaka Bohu za to, že sa nás takto ujíma, našich vecí, starostí, problémov.
Aj my vo svojom živote zápasíme s niečím veľmi zlým. Momentálne máme nepriateľa, ktorého nemôžeme vidieť len tak, voľným okom, ale môžeme vidieť dôsledky jeho moci. Vidíme ich všade vôkol seba už pekných pár mesiacov a možno sa dnes bojíme, ešte viac ako na začiatku. A to platí nielen o korone, nepriateľovi nášho tela, zdravia a možno aj ekonomiky, ale aj o neviditeľnom nepriateľovi našej duše, o zlých mocnostiach, proti ktorým bojujeme, zápasíme, ale stále vidíme dôsledky ich moci v našich životoch, strachoch a zlyhaniach. Práve vtedy sa však náš zrak a naše oči musia zamerať na Toho, kto má inú moc. Moc, ktorá presahuje chorobu, smrť, a čokoľvek zlé, čo by nás mohlo zastihnúť. Žalmista píše: Moje oči sú upreté vždy na Hospodina, lebo On vyslobodí mi nohy z osídla. Toto úžasné vyznanie autora predstavuje celý spôsob premýšľania a vnímania života. Mnohokrát v živote mu ten neviditeľný nepriateľ nastavil pascu, ale on vedel, že je tu vždy niekto iný, niekto, kto môže pomôcť a zachrániť. Hospodin, Svätý Boh. A to je aj náš Boh a Pán, na ktorého aj my hľadíme a môžeme hľadieť. Áno, o Bohu hovoríme, že je neviditeľný. A predsa žalmista hovorí o tom, že jeho oči vždy hľadia na Boha. Je však Boh naozaj neviditeľný? Ján píše: Boha nikto nikdy nevidel, jednorodený syn Boží, ktorý je v lone otcovom, ten Ho známym učinil. (J 1,18) Boha nevidíme telesnými očami, ale smieme Ho vidieť srdcom, vierou. Smieme Ho vidieť v Ježišovi Kristovi, v Jeho živote, konaní, smrti i vzkriesení. Vidíme Ho v hĺbke našich životov, v tom, ako koná, ako sa k nám priznáva, ako je s nami alebo ako prichádza k nám, keď to naozaj, ale naozaj veľmi potrebujeme. Moje oči sú upreté vždy na Hospodina, lebo On vyslobodí mi nohy z osídla.
To zlé a veľmi tragické, čo prináša ten spomínaný neviditeľný nepriateľ našich životov v tejto dobe, je aj osamelosť. Izolácia, do ktorej sme boli vložení, spôsobuje aj mnohú opustenosť, ktorú ľudia cítia. Niektorí síce o kontakty a blízkosť človeka neprišli, ale veľa ľudí ju nemá. Sú sami, aj fyzicky, aj ľudsky, aj duchovne. Aj Žalmista zdá sa prežíval čosi podobné. Volal k svojmu Bohu: Obráť sa ku mne a zmiluj sa nado mnou, lebo som osamelý a zúbožený. Od pocitu osamelosti a zúboženosti je už len krok k zúfalstvu. Osamelosť človeka ubíja. Ak je človek na svoje starosti sám, je to zlé. A rovnako, ak by bol sám na svoje radosti, ani tie by za nič nestáli. Nevieme z čoho všetkého pramení žalmistov pocit osamelosti, čo všetko sa dialo, aby mohol takto volať. Ale vieme, že niekedy sme na tom podobne. Nielen v tejto dobe, ktorá má na to tisíc dôvodov, ale aj inokedy, aj v tom „normálnom“ svete a živote, človek neraz cítil a možno i bude cítiť osamelosť, až úbohosť vlastného bytia. Kde sa berie? V sklamaniach z ľudí, zo svojich ambícií, z prázdnoty ciest, ktoré nikam neviedli, zo strachu, kto som a kam smerujem, z chýb, ktoré nevládzeme opraviť.
Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil! To je pravdepodobne najznámejší výkrik opustenosti, aký poznáme. Spojený s výčitkou Bohu. Tento výkrik vyjadruje opustenosť ľudskej bytosti, ktorá už nevládze. A tento výkrik vydal Ten, ktorý niesol na svojich pleciach opustenosť sveta a všetkých ľudí. Tých, ktorí sa v hriechu odcudzili Bohu i tých, ktorí v tom odcudzení spoznali, že sú tak hrozne sami a opustení.
Martin Luther urobil niekoľko výkladov Žalmov a nie raz cez svoj výklad žalmov odkazoval a ukazoval na Ježiša a privádzal duše svojich čitateľov k Ježišovi. Robil to preto, lebo veril, že veľmi potrebujeme nájsť Ježiša a priblížiť sa Mu. Lebo tu bol a stále je neviditeľný nepriateľ, hriech, a s ním nevieme vyhrať bez pomoci, ktorou je Ježiš, náš Spasiteľ, Ten, na ktorého sa môžu upierať naše oči, ktorého nám dal Dávidov
Boh, ako cestu a záchranu z osídla. Syna, ktorý bol zahanbený, aby sme my neboli zahanbení pred našimi nepriateľmi, ba ani pred tým jedným, diablom.
Vo svojej viere v Ježiša Krista poznávame, že Boh k nám nie je obrátený chrbtom, ale práve naopak. V Ňom sa naplnila výzva žalmistu Obráť sa ku mne a Boh sa k nám hriešnym obrátil – veľkou milosťou, darom spásy, požehnaním kríža, na ktorom trpel Pán Ježiš, aby sme mali život naveky.
Na záver ešte jeden oxymoron: ospravedlnený hriešnik. Stále biedny a hriešny človek, ale s nádejou Božej milosti v Kristu. Stále v boji proti mocnostiam, a predsa na strane víťaza. Stále uprostred nepriateľského sveta, ale nikdy nie opustení a osamelí. Možno v strachu, ale s očami upretými na svojho Boha s dôverou. Buďme aj my ospravedlnenými hriešnikmi a hľaďme na Toho, kto nás zachránil.                                                                                                         Amen.

Oznamy:
• Stretnutia v našom zbore fungujú stále na https://meet.jit.si/cz_ecav_lp. Biblická hodina bude v stredu o 18.30 hod. – pokračujeme v 1. liste Petrovom. Ženská skupinka v sobotu o 18.30 hod.
• Každý deň môžete nájsť na internete video zamyslenie od známych i menej známych farárov našej cirkvi – https://www.youtube.com/c/ECAVsvami
• Vždy v stredu večer je na Rádiu Regina evanjelická pobožnosť – aj túto stredu o 17.30 hod.
• Prosím, pýtajte sa, najmä starších bratov a sestier, či nepotrebujú pomoc so sčítaním sa. Ak by ktokoľvek pomoc potreboval, môže sa pokojne obrátiť na farský úrad. Alebo možno pomoc s odvozom na očkovanie, príp. k lekárovi a pod….
• Chceli by sme Vás povzbudiť k jednej aktivite. Blíži sa čas Veľkej noci, kedy sme si zvykli posielať pozdravy. Skúsme tak urobiť aj tento rok, ale nie len sms a nielen najbližšej rodine. Vyberte si 3-4 bratov/sestry zo zboru a pošlite im veľkonočný pozdrav. Najmä tým starším, či osamelým. Myslím, že to bude pre mnohých povzbudením.
• Naši bratia biskupi nás pozývajú k piatkom Modlitieb a pôstu:
1-Každý piatok od 5. 3. 2021 až do 2. 4. 2021 chceme dodržiavať pôst. Nechávame na individuálnom uvážení ako – aj vzhľadom na odlišné náboženské tradície alebo zdravotný stav. Odporúčame však vynechať aspoň večeru.
2-Po tieto piatky budeme hodinu – od 18.00 do 19.00 venovať modlitbám. Rovnako spôsob, formu…ponechávame na vlastnom uvážení. Môže to byť osobná modlitba v tichosti, modlitba s ostatnými v spoločnej domácnosti, v spojení on-line, alebo len tichá chvíľa vnútorného sústredenia a stíšenia pred Bohom.
3-V tieto dni si dáme zvlášť záležať na slovách. Ak by sme mali vysloviť čokoľvek zlé, negatívne, zraňujúce, radšej nepovedzme alebo nepíšme nič. Naopak, budeme sa snažiť vyslovovať to, čo je dobré, povzbudzujúce a uzdravujúce.
4-Budeme rozmýšľať a hľadať aj praktické spôsoby, ako pomáhať blížnym v núdzi.