1. adventné večerné SB_5.12.2023

Piesne: 15, 18, 20

Texty: Žid 1, 5-14

Modlitba: Bože, Otče náš nebeský, ďakujeme Ti srdečne, že si nám opäť doprial dožiť sa tohto svätého adventného času. V ňom nám na začiatku nového cirkevného roku dávaš poznávať svoju otcovskú milosť, v ňom utvrdzuješ našu vieru v Pána Ježiša Krista a utužuješ nás v nádeji na spasenie. Daj, aby sme Ti za to všetko boli vďační slovami i skutkami a aby sme raz Tvoje meno oslavovali a velebili na veky vekov v Tvojom kráľovstve.                               Amen.

Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo zahynulo.       Lk 19,10

Bratia a sestry,

príbeh Zachea, predstaveného colníkov v Jerichu, je jedným z najkrajších príbehov evanjelia, dalo by sa povedať, že je stelesnením toho, čo prišiel Pán Ježiš urobiť pre tento svet, pre človeka. A posledná veta tohto príbehu v sebe priam koncentruje to krásne posolstvo, ktoré si potrebujeme vždy nanovo pripomínať.

Koho nám predstavuje? Syna človeka. Na prvé počutie je to také obyčajné označenie. Veď my všetci sme synovia, dcéry nejakého človeka. Ale pre tých, ktorí poznajú slovo Božie, je to označenie veľkosti. V Danielovom proroctve totiž čítame o Synovi človeka veľké veci:  Bola mu odovzdaná moc a sláva i kráľovstvo, aby mu slúžili ľudia každého národa i jazyka. Jeho moc je večná, nikdy nepominie, a jeho kráľovstvo nebude nikdy zničené. (7,14) Taký je Syn človeka, taký je Ježiš Kristus – večný, slávny, mocný, je Syn Najvyššieho, Predivný Radca, mocný Kráľ. To všetko sú prívlastky, ktorými Ho označuje Božie slovo. Teda nie Ježiško! Ale Pán Ježiš Kristus.

Čo tento Syn človeka, mocný Boh a Pán urobil? Prišiel. To, že Pán Ježiš prišiel, považujeme väčšinou za niečo samozrejmé. Počuli sme to toľkokrát, že nám to nepríde ako niečo zvláštne, niečo výnimočné. A predsa, je to tá najvýnimočnejšia udalosť v dejinách.

Kedysi dávno som čítala príbeh o asi jednom z najznámejších anglických kráľov Richarda s prímením Levie srdce. Keď sa vracal z križiackej výpravy, v Rakúsku ho zajali, väznili a vyžadovali za neho výkupné. Nik nevedel, kde je, či vôbec ešte žije a tak sa jeden jeho verný sluha rozhodol nájsť ho. Šiel po šľachtických hradoch a všade tam spieval piesne, ktoré boli jeho kráľovi blízke. Po dlhom putovaní prišiel na ďalší hrad a keď zaspieval svoje piesne, z jednej z veží sa ozvala odpoveď. Niekto sa k jeho piesni pridal a on vedel – to je môj kráľ. Viete si predstaviť pocity kráľa Richarda, keď si uvedomil, že na neho nezabudli, že pre neho prišli, že záchrana je blízko? Presne to platí aj v našom prípade. Pán Ježiš prišiel za nami, aby už nikto nemusel zahynúť v hriechoch. A my môžeme prežívať obrovskú radosť vždy, keď počujeme o Jeho príchode na túto zem, pretože vieme, že mu na nás tak veľmi záleží.

Syn človeka teda prišiel: hľadať. Aj to je veľmi, veľmi dôležitá informácia. Hovorí totiž o záujme, o aktivite, o horlivej činnosti. A naozaj. Pán Ježiš počas celého svojho života aktívne hľadal ľudí, ktorí by boli ochotní vojsť do Jeho kráľovstva. Ešte aj na kríži, vo chvíli najväčšieho utrpenia, myslí na tých, ktorí Ho ukrižovali: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia. (L 23.33) Záležalo mu aj na Herodesovi, či Kaifášovi. Každého jedného človeka hľadal a pozýval k spaseniu. To isté robí aj dnes. Hľadá nás. Hľadal nás od nášho detstva: v našom krste, vo vyučovaní náboženstva či konfirmácie. Hľadá nás v mladosti cez rozličné svedectvá ľudí okolo nás, cez rôzne udalosti nášho života. Klope na naše srdcia aj v zrelom veku cez rôzne radosti či žalosti, požehnania i skúšky. Dali sme sa Mu nájsť? Mnoho ľudí od Pána Ježiša bočí, lebo sa boja, že sa pre Neho budú musieť niečoho vzdať, že sa ich život bude musieť zmeniť. Pritom však odmietajú Lásku, ktorá prišla na túto zem, aby hľadala a našla tých, ktorí ju potrebujú, aby im pomohla a zachránila ich.

A tu je zrejme ten kameň úrazu. … Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo zahynulo. Svätý Boh poslal svojho Syna na túto zem, aby zachránil ľudí, ktorí sú odsúdení vo svojich hriechoch a nevere. Tých, ktorí sú zatratení, stratení. Kto je to? Ťažko sa priznáva, že som to aj ja. Chceme by tí dokonalí, tí dobrí, tí svätí, chceme zachovať pred ľuďmi peknú tvár. Ale Pán Ježiš prišiel práve pre tých, čo hynú, zomierajú vo svojom hriechu, tých, ktorí sú odsúdení. Nie je ľahké to priznať, či už sebe, či Bohu samému – aj keď On to predsa veľmi dobre vie. Ale ak to urobíme, tak ako kedysi dávno Zacheus, ak si uvedomíme veľkosť svojej biedy a budeme volať o pomoc, On príde, vojde do nášho srdca a urobí si z neho svoj chrám. Vyčistí ho, posvätí, premení. Naplní svojimi darmi, svojou milosťou. Prinesie nám neskonale viac ako pár darčekov na Vianoce. Prinesie nám záchranu, prinesie nádej večnosti.

Zacheus otvoril dvere svojho domu i svojho srdca Tomu, kto ho hľadal. Biedneho hriešnika, s ktorým spravodliví ľudia nechceli nič mať. Ale Syn človeka, Syn Boha živého ho našiel a zachránil. Je len na našom rozhodnutí, či budeme ako Zacheus, ktorý sa dal nájsť. Pán Ježiš je tu. Prišiel, aby nás zachránil. Prijmime Ho a radujme sa z milosti, ktorú dáva. Lebo: Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo zahynulo.

Amen.