2. Pôstne večerné Služby Božie

Piesne: 331, 92, 431
Text: Ján 13,1-11
Kázeň: 2. Pôstne večerné SB
Had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré Hospodin Boh učinil. Ten povedal žene: Či naozaj riekol Boh: Nesmiete jesť zo žiadneho rajského stromu? Žena odpovedala hadovi: Z ovocia rajských stromov smieme jesť, ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja, riekol Boh: Nejedzte z neho, ani sa ho nedotknite, aby ste nezomreli! Had však povedal žene: Vôbec nezomriete; ale Boh vie, že v ten deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh; budete vedieť, čo je dobro a čo zlo. Keď žena videla, že by bolo dobre jesť zo stromu, že je pre oči zvodný a lákavý na zmúdrenie, vzala z jeho ovocia a jedla; potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou; aj on jedol. (1. Mojžišova 3,1-6)

Bratia a sestry!
Božie slovo začína opisom dokonalého sveta, ktorý Hospodin Boh stvoril a pripravil pre príchod svojich detí, pre príchod človeka na túto zem. Všemohúci, večný a dokonalý Boh a Pán pripravil všetko dobré a krásne pre nás, aby s nami mohol prežívať vzťah, spoločenstvo lásky. A naozaj to tak bolo. Adam a Eva, prví ľudia na tejto zemi, smeli vidieť Boha tvárou v tvár a naplno zažívať Božiu lásku vo svojom živote. Všetko bolo krásne a dokonalé.
Keď Pán Boh stvoril nádherné miesto pre svoje deti, vysadil v záhrade dva výnimočné stromy: Hospodin Boh dal zo zeme vyrásť všelijakým stromom, lákavým na pohľad a dobrým na jedenie, aj stromu života uprostred záhrady, aj stromu poznania dobra a zla. (1M 2,9) Strom života znázorňoval život a napojenie človeka na Darcu života. Jeho ovocie prinášalo nesmrteľnosť (1M 3,22). Aj to bol vzácny dar od nášho Stvoriteľa. Ľudia boli stvorení k večnému životu, pretože boli deťmi večného Boha. Strom poznania dobra a zla bol zase stromom smrti. Smrť totiž prichádza s poznaním zla s neochotou podriadiť sa Darcovi života. Pokiaľ by sa ľudia rozhodli jesť z tohto stromu, bolo by to, ako keby povedali Bohu: „Ďakujeme za Tvoju múdrosť, ďakujeme za všetko, čo si pre nás urobil, ale od tejto chvíle si budeme sami rozhodovať o našej morálke a o hodnotách. My sami budeme posudzovať, čo je a čo nie je dobré. Ďakujeme, ale už Ťa nepotrebujeme.“
Boh stvoril ľudí na svoj obraz a aby si tento obraz mohli udržať, chránil ich jasným ohraničením. On už poznal existenciu zla! Ako dobrý Otec chcel pred týmto zlom ochrániť svoje deti. Prví ľudia vedeli presne, kedy prestupujú hranicu. Dostali absolútnu slobodu s jedinou podmienkou: Potom Hospodin Boh rozkázal človeku: Zo všetkých stromov záhrady smieš jesť, ale zo stromu poznania dobra a zla nesmieš jesť, lebo v deň, keď budeš z neho jesť, istotne zomrieš. (1M 2,16-17). Mohli jesť ovocie z každého stromu, vrátane stromu života. Ale pokiaľ by sa rozhodli byť ako „boh“, pokiaľ by si mysleli, že môžu a vedia rozlíšiť, čo je dobré a zlé, potom by sa vzdialili svojmu Darcovi života a dostali by sa pod rozsudok smrti. Človek mal možnosť voľby: žiť alebo zomrieť.
Boží protivník, satan, to všetko dobre vedel a vedel aj to, ako Boh miluje človeka. Preto vzal na seba podobu hada, ktorý prichádza, aby zviedol Božie deti. Použil dobre premyslenú stratégiu. Čudoval sa a preháňal, prekrúcal pravdu a ponúkal niečoho zdanlivo výnimočného. Povedal: Naozaj vám Boh zakázal jesť zo všetkých stromov záhrady? (1M 3,1). Preložené do dnešného jazyka: „Chúďatká! Tak Boh vám ani nedovolí najesť sa ovocia, ktorého na stromoch je plno? To ozaj vám toto všetko zakázal? Ako si to mohol len dovoliť!“ Poznáme takéto spochybňovanie Božích rozhodnutí a Božej pravdy? Aj dnes mnohokrát počujeme: Či ozaj Boh stvoril človeka ako muža a ženu? Či ozaj Boh nepovoľuje napokon vzťah medzi rovnakým pohlavím? Či ozaj Boh zakázal korupciu a podplácanie? Či ozaj Boh nedovolil rozvody a podvádzanie v manželstvách? Žena hada opravila: Ovocie zo stromov v záhrade jesť smieme, ale o ovocí stromu, ktorý je uprostred záhrady, Boh povedal: Nejedzte z neho, nedotknite sa ho, aby ste nezomreli! (1M 3,2-3), ale on ich uisťoval, že určite nezomrú. To bola a dodnes je tá najväčšia lož, ktorú počujeme z úst Božieho nepriateľa: Určite nezomrieš! Ten prvý hriech je v Biblii opísaný jedinou vetou: Žena videla, že by bolo dobré jesť zo stromu, lebo strom je na pohľad lákavý a na získanie múdrosti vábivý. Vzala z jeho ovocia, jedla, potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou, a jedol aj on. (1M 3,6). Jedna jediná veta a bola zmenená história celého vesmíru. Eva si pohovorila s Božím nepriateľom a uverila, že bude mať dostatok múdrosti k tomu, aby robila morálne rozhodnutia bez svojho nebeského Otca, svojho Stvoriteľa. Prekročila hranicu Božej ochrany a prešla zo strany života na stranu smrti.
A dôsledky na seba nenechali dlho čakať: Obom sa otvorili oči a spoznali, že sú nahí. Splietli figové listy a urobili si zástery. (1M 3,7) Obidvom došlo, že sa stalo niečo hrozného; uvedomili si svoju nahotu; cítili zahanbenie a zakryli sa. Aké odlišné správanie oproti predchádzajúcej kapitole: Obaja, človek i jeho žena, boli nahí, no jeden pred druhým sa nehanbili. (1M 2,25) Okamžitými následkami hriechu boli hanba, strach, obviňovanie, bolesť. Chceli rozpoznať dobro a zlo a spoznali Zlo. Od tejto chvíle strach, hanba a bolesť budú ich tichými spoločníkmi v živote. Ďalším dôsledkom bolo, že museli opustiť svoj nádherný domov. Pán Boh im oznámil, že ich život bude sprevádzať bolesť. Nielenže sa stali smrteľnými, ale poznajú bolesť aj pri konaní úloh, ktoré im boli zverené. A naviac, namiesto nesmrteľnosti a večnosti sa ľudia na konci svojho života obrátia v prach: V pote tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si bol vzatý, veď prach si a do prachu sa vrátiš. (1M 3,19). Bol to smutný deň pre celý vesmír, najsmutnejší deň pre Pána Boha a deti Ním stvorené.
A predsa to nebol deň absolútnej beznádeje. Tam, kde zlyhal človek, jeho láska a dôvera voči Otcovi, tam nezlyhala Božia láska voči nám. Čo by sme urobili, keby sme našli naše dieťa na mieste, kam sme mu zakázali ísť? Čo keby vaša dcéra/váš syn hovoril s cudzími ľuďmi, aj keď ste im to zakázali? A čo by ste urobili, keby že je vaše dieťa unesené? Myslím si, že hlavnou prioritou pre nás by sa stala záchrana našich detí! To je presne to, čím sme sa stali pre nášho nebeského Otca my – sme Jeho prioritou, netúži po ničom inom, iba zachrániť nás! Boh použil voči hadovi jedno z najtvrdších vyjadrení: Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu, ty mu však zraníš pätu! (1M 3,15). Tieto slová sú slovami zasľúbenia. Náš Nebeský Otec odmieta stráviť večnosť bez svojich detí! On už vtedy pripravil plán spásy, ktorý sa naplní v ten správny čas. A o tom je aj pôstne obdobie. Je o tom, že náš nebeský Otec sa nás, svojich detí, nikdy nevzdal. Boli sme unesení, vytrhnutí z Jeho blízkosti, ale On zostal s nami so svojou láskou. Už v raji rozhodol, že Jeho deti budú zachránené a pre túto našu záchranu obetoval všetko. Taká je Božia láska k nám. Amen.

Na stiahnutie: