3. Pôstne večerné služby Božie

Piesne: 100, 334, 537
Text: Lukáš 22, 1-6
Kázeň:
Odpočítaj sedem rokov slávnostného odpočinku, sedemkrát sedem rokov, a čas siedmich rokov slávnostného odpočinku ti vydá štyridsaťdeväť rokov. Potom v siedmom mesiaci desiateho dňa toho mesiaca daj trúbiť na zvučnom rohu; v deň zmierenia daj trúbiť na rohu po celej svojej krajine; tak posväťte päťdesiaty rok a vyhláste v krajine oslobodenie pre všetkých obyvateľov. Nech vám je to jubilejným rokom, keď každý z vás má sa vrátiť k svojmu vlastníctvu a každý má sa vrátiť ku svojej čeľadi. (3. Mojžišova 25,8-10)

Bratia a sestry!
Keď učíme deti na náboženstve, besiedke či konfirmácii, vždy znova im pripomíname, že Božím slovom sa ako červená niť vinie téma záchrany, Záchrancu. Jasne a zreteľne to vidíme v predpovediach Spasiteľa – tých je v Starej zmluve niekoľko stoviek. Tému spasenia a záchrany však môžeme vnímať aj v náboženskom živote Izraela a veľmi pekne je to ukázané a žité aj v reálnom, každodennom živote Izraelitov. Práve o tom hovorí aj prečítané Božie slovo z 3. knihy Mojžišovej.
V Božom zákone totiž nachádzame ustanovenia, ktoré, pokiaľ viem, nemajú obdobu v žiadnom inom zákone či zákonníku. Sú to zákony o niekom, kto sa môže stať vykupiteľom, záchrancom pre toho, kto je v ťažkosti a tiež zákon o milostivom roku Hospodinovom. Čo presne to znamenalo?
V tých dávnych dobách sa často opakovali chvíle, že človek nemal na živobytie – prišlo sucho, vojna, hladomor. Vtedy sa mnohí museli vzdať svojho majetku, alebo dedičstva, aby mali čo jesť, ale pokiaľ to nestačilo, museli sami seba i svojich najbližších predať do otroctva. To bola strašná situácia. Aj v tejto situácii však existoval záblesk nádeje. Pretože Boží zákon hovoril, že najbližší príbuzný mohol pomôcť – odkúpiť majetok a vrátiť ho majiteľovi; alebo mohol vyplatiť príbuzného z otroctva. Jednoducho prijal zodpovednosť za svojho príbuzného v núdzi.
V celej 25. kapitole 3. knihy Mojžišovej, ale aj v ďalších častiach Biblie sa hovorí o úlohe príbuzného ako záchrancu – po hebrejsky goel. Tento človek mohol vykúpiť majetok, ktorý odpredal chudobný príbuzný; mohol vykúpiť príbuzného, ktorý sa predal do otroctva; mohol predstúpiť pred súd v úlohe pomocníka, zástancu odsúdeného príbuzného. Teda aj vo chvíli, keď sa človek ocitol v otroctve, v zúfalstve, bez majetku, alebo bol odsúdený, mal ešte stále nádej. Vieme si predstaviť tú úľavu a záblesk nádeje, keď uvidel prichádzať toho svojho goela? Príbuzného, ktorý bol ochotný ho vykúpiť a zachrániť?
Ale čo, keď človek nemal svojho príbuzného? Bol odsúdený na večné trápenie v otroctve, v chudobe, v beznádeji? Nie, stále mal nádej. Jeho Záchrancom sa stal samotný Hospodin. Ak napriek všetkému človek zostával v otroctve, mal ešte nádej tzv. v jubilejnom roku. Pre každý 49. rok Hospodin nariadil: Odpočítaj sedem rokov odpočinku, sedemkrát sedem rokov, a vyjde ti, že obdobie siedmich rokov odpočinku je štyrid-saťdeväť rokov. Potom v desiaty deň siedmeho mesiaca daj trúbiť na zvučnom rohu; v Deň zmierenia daj trúbiť na rohu v celej krajine. Tak posvätíte päťdesiaty rok a vyhlásite v krajine slobodu pre všetkých jej obyvateľov. Bude to pre vás jubilejný rok, keď sa každý vráti k vlastníctvu a každý sa vráti k svojmu rodu. (3M 25,7-10). V jubilejnom roku sa Vykupiteľom, Goélom stal sám Pán Boh. Už v zákonoch, ktoré dostal Izrael na hore Sinaj, určil Hospodin sám seba za nášho najbližšieho príbuzného. On je „Goelom“, Záchrancom a Vykupiteľom všetkých, ktorí sa ocitli v otroctve a beznádeji. Od samého počiatku boli úmysel stvorenia a vykúpenia prepojené. Vo stvorení nás Boh označil ako svoje deti, keď do nás vložil svoj obraz. Keď sme upadli do hriechu, On sám sa dobrovoľne stal naším Záchrancom. Prorok Izaiáš nás o tom uisťuje slovami: Veď Ty si Otec náš, lebo Abrahám nevie o nás a Izrael nás nepozná. Ty, Hospodine, si Otec náš, Tvoje meno od pradávna je: Náš Vykupiteľ. (Iz 63,16)
„Goel“ sa v Biblii používa ako meno pre Hospodina Vykupiteľa. Najmä v knihe Izaiáš nám to Pán Boh niekoľkokrát pripomína, keď hovorí, aby sme sa nebáli, pretože On je náš Vykupiteľ. Všetci iste poznáme slová: Teraz však takto vraví Hospodin, tvoj Stvoriteľ, ó, Jákob, tvoj Tvorca, ó, Izrael: Neboj sa, lebo som ťa vykúpil, povolal som ťa tvojím menom; môj si ty! (Iz 43,1)
Celý čas pôstu nám, bratia a sestry, pripomína, že Náš Stvoriteľ, nebeský Otec, prišiel do tohto sveta, aby nás zachránil. V osobe svojho Syna sa stal naším „goelom“. Pán Ježiš sám povedal, že to bolo dôvodom Jeho smrti: Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých. (Mk 10,45) Pán Ježiš Kristus je Ten, ktorý nás zachránil a vykúpil.
Naozaj celá Biblia je príbehom, ktorým sa ako červená niť vinie Boží plán, snaha, túžba dostať svoje deti naspäť a vykúpiť ich. Pretože keď sa ľudia rozhodli nasledovať Božieho nepriateľa, stali sa hriešnymi, smrteľnými, dostali sa do otroctva a nevoľníctva. Nemohli sa sami zachrániť. Zomierali, pretože … odplatou za hriech je smrť! (R 3,23) Diabol bol presvedčený, že Boha preľstil a oklamal, že navždy ukončil vzťah medzi Ním a ľuďmi a ľudia už nikdy nebudú mať šancu vrátiť sa k Bohu späť. Nedokázal si predstaviť, že by nás Boh mohol tak veľmi milovať. Nikdy by ho nenapadlo, že by láska mohla zvíťaziť. Ap. Pavel konštatoval veľkú pravdu: A keď sa rozhojnil hriech, ešte väčšmi sa rozhojnila milosť. (R 5,20) Taká je Božia láska k človeku. Náš nebeský Otec nás prekvapil svojou láskou a sám sa, vo svojom Synovi, stal naším Záchrancom. Zasiahol v prospech svojich detí. Utekal za nimi, zomrel za ne, zaplatil výkupné a vrátil im slobodu. Sme zachránení.
Keď sa kedysi dávno Izrelita ocitol v otroctve s nádejou vyzeral svojho goela, svojho záchrancu, toho, kto by zaplatil jeho dlhy a vykúpil ho z otroctva. My máme „Goela“, Záchrancu, Spasiteľa v Pánovi Ježišovi Kristovi. Dôverujme Mu, obracajme sa na Neho, hľadajme Jeho milosť a pomoc v živote. On nás nenechá bez pomoci. Aj to nám pripomína tento čas.

Amen

Na stiahnutie: