Veľký piatok

Pilát vošiel teda zase do vládnej budovy a zavolajúc si Ježiša, povedal Mu: Si Ty kráľ židovský? Odpovedal mu Ježiš: Hovoríš to sám od seba, a či ti to iní povedali o mne? Odpovedal Pilát: A som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi Ťa vydali. Čo si urobil? A Ježiš odpovedal: Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa za mňa bili, aby som nebol vydaný Židom. Ale moje kráľovstvo nie je odtiaľto. J18, 33 – 38

Bratia a sestry!

Kedysi dávno sa ma ocino párkrát pokúšal naučiť hrať šachy. Bola som však dieťa, ktoré podstatne viac bavilo behať po vonku s kamarátmi, tak som sa šach nikdy hrať nenaučila. Niečo málo som si však zapamätala. Viem, že najdôležitejšou postavou, figúrkou hry je kráľ. Všetky ostatné figúrky majú len jednu úlohu – bojovať za svojho kráľa, nedovoliť, aby padol. Paradoxne je kráľ sám o sebe najslabšou figúrkou, je pomalý a zraniteľný, silný je len vtedy, ak má pri sebe svojich služobníkov.

Šachovej partii sa tak trochu podobá stretnutie Piláta s Pánom Ježišom Kristom. Stretli sa dvaja králi. Jeden má okolo seba všetkých svojich vojakov, strelcov, pešiakov. Je opevnený vo svojej pevnosti ako ozajstný vladár. Nič mu nechýba, má absolútnu moc, isté víťazstvo. Druhý je v otrhaných handrách, Jeho posledný pešiak dezertoval, keď zaprel, že Ho pozná a Jeho ostatní služobníci sú úplne mimo hry. Výsledok zápasu si vie domyslieť aj úplný nešachista. Toto nie je možné vyhrať.

Taký je ľudský pohľad, ale evanjelista Ján nám ukazuje trochu iný náhľad. Učí nás pozerať sa na veci nielen z pohľadu pozemského, ale aj duchovného. Proti sebe síce stoja dvaja králi, ale nie sú to králi toho istého sveta. Je to zápas kráľa, pána tohto sveta s kráľom nebeského kráľovstva. A zrazu nám odhaľuje zápas, víťazom ktorého nie je ten, kto vzal život tom druhému, ale ten, ktorý dal vlastný život na záchranu druhých.

Stretnutie Piláta s Pánom Ježišom nám ukazuje poníženie, ktorému bol vystavený Boží Syn. Poníženie, ktoré podstúpil v zápase o spásu hriešneho človeka. Kristus je kráľom nebies. Slúžia Mu všetky anjelské vojská, celé pluky anjelov, ale On, Kristus, stojac pred Pilátom, ich moc nevyužil. Učeníci, ktorí sa dušovali, že Ho neopustia, sa rozpŕchli. Peter Ho trikrát zaprel. Veľkňazi Mu nepriznali Božie Synovstvo. Vlastní Ho vydali do rúk pohanom. A On, Ježiš Kristus, nechal svoju Božskú podstatu pred človekom skrytú. Všetkým sa javil ako opustený, zavrhnutý všetkými.

V tomto obraze môžeme, bratia a sestry, vidieť postavenie, situáciu každého jedného z nás. Každý jeden z nás bude raz stáť pred Božou súdnou stolicou sám za seba. Nebude sa môcť dovolávať pomoci iných, príhovorov a orodovaní, zbraní ani moci. Každý človek bude na seba počuť žalobu. Kto si? Čo si urobil? Ako si žil? Koho si svojím životom oslávil? Jedného dňa sa každý človek ukáže ako ponížený a bezmocný. Sám pred Bohom. A ak bolo hrozné upadnúť do rúk miestodržiteľa Piláta, o čo hroznejšie bude upadnúť do rúk živého Boha? Kto obstojí?

Veľký piatok je dňom súdu. Veľký piatok je dňom súdu nad človekom, nad nami! Spomeňme si na slová Pána Ježiša: Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa bude diať so suchým? (Lk 23,31) Neplačme dnes nad Kristom, ale … nariekajte radšej nad sebou a nad svojimi deťmi! (Lk 23, 28) Veď tento zápas sa zdá byť pre človeka beznádejne prehratý.

Je tu však Kristus. Kráľ, v očiach sveta ponížený, ale nie slabý. On mal moc! Len inú, než poznal a pozná tento svet. Tá moc spočívala nie v plukoch anjelov, či v davoch, ktoré Mu volali na slávu, ale v pravde, na ktorú aj bezbranný a ponížený kráľ Ježiš ukazuje.

Pilát mal moc, mal postavenie, mal víťazstvo na dosah ruky, ale nepoznal pravdu. Božieho Syna sa pýtal: Si Ty kráľ židovský? A na Jeho otázku: Hovoríš to sám od seba, a či ti to iní povedali o mne?, odpovedá: A som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi Ťa vydali. Čo si urobil? Súdi človeka, lebo mu to niekto povedal a nevie prečo a ani ho to, zdá sa, až tak veľmi nezaujíma. Je dokonalým obrazom človeka, ktorý nepozná pravdu, nehľadá pravdu a nežije v súlade s pravdou. Je dokonalým obrazom človeka, ktorý sa míňa cieľa života, na ktorý bol určený, ku ktorému bol stvorený.

Naproti nemu stojí Kristus, Kráľ neba i zeme. On hovorí: Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa za mňa bili, aby som nebol vydaný Židom. Ale moje kráľovstvo nie je odtiaľto. Áno, Jeho kráľovstvo naozaj nie je z tohoto sveta a aj Jeho Pravda je iná ako pravdy tohto sveta. Pravda je, že Pán Ježiš neprišiel, aby sa ľudia bili za Neho, ale aby sa On bil za nás. Neprišiel, aby sme slúžili Jemu, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých. Neprišiel, aby získal niečo pre seba, ale aby daroval všetko nám. Jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta. Jeho kráľovstvo je kráľovstvo nebies, kráľovstvo večnosti, kráľovstvo, v ktorom prebýva Božia sláva. A On prišiel na túto zem, aby túto Božiu slávu obnovil v nás, ľuďoch, slabých, biednych a hriešnych. Ten zápas, ktorý On zdanlivo prehral, bol vlastne víťazným zápasom, pretože v ňom Kráľ obetoval svoj život, aby zachránil svojich „pešiakov“. To je Pravda, ktorú nespoznal Pilát, veľkňazi a ani ten veľký dav v Jeruzaleme. Pravda o Bohu, ktorý obeťou vlastného života vyhráva ten zdanlivo prehratý zápas ľudského života.

Oproti sebe sa postavili dvaja králi. Z pohľadu kráľovstva tohto sveta prirodzene prehral Ježiš, Kráľ židovský. Bol odsúdený, zbičovaný, opľutý, pribitý na kríž, kde zomieral v ukrutných bolestiach. Z pohľadu nebeského kráľovstva bol však Víťazom a prehrali tí, ktorí v Ňom nespoznali Kráľa a Spasiteľa.

Každý z nás bude raz stáť pred súdnou stolicou. Budeme tam stáť sami, pretože tam nebudú platiť ani zásluhy a ani známosti. Budeme tam stáť nahí, pretože žiadne dobré skutky neprekryjú hanbu našej nahoty. Budeme tam stáť tak, ako kedysi Boží Syn, Ježiš Kristus pred Pilátom. Ale kým Jeho sa nemal kto zastať, za nás sa postaví Ten, kto sa vzdal svojho kráľovstva, svojej slávy, moci a božstva a obetoval sa pre nás, pre našu záchranu, pre to, aby sme mali možnosť nájsť v Bohu Otca, aby sme mali možnosť vrátiť sa späť do Božieho náručia. Aby sme mohli zažiť to, o čom Pán Ježiš hovoril len chvíľku pred svojím zajatím. Aby sme našli večný život. A to je večný život, aby poznali Teba, jediného pravého Boha, a ktorého si poslal, Ježiša Krista. (J 17,3)

Koho vidíme stáť pred Pilátom? Muža menom Ježiš? Skrachovaného kazateľa? Obeť justičného omylu? Alebo vidíme Kráľa? Toho, koho poslal Otec z lásky k nám? Vidíme v Ňom svojho Spasiteľa? Ak áno, máme aj dnes, v tento deň, v tomto čase obrovský dôvod pre vďačnosť, pre radosť, pre nádej. On za nás vybojoval ten najväčší zápas, On za nás obetoval všetko, On nám už raz a navždy daroval víťazstvo nad všetkým. Jemu a Jeho obeti smieme dôverovať. Amen.

Modlitba: Milosrdný nebeský Otče, v pokore stojíme pred Tebou v deň smrti Tvojho Syna a nášho Spasiteľa. Pane Ježiši Kriste, Ty jediný a večný Baránok Boží, ktorý snímaš hriechy sveta, pokor nás svojím svätým utrpením a daj, aby sme poznali veľkosť svojich hriechov a previnení. Nedaj nám nikdy zabudnúť na veľkosť obete, ktorú si musel priniesť, aby sme my dosiahli zmierenie s naším nebeským Otcom. Daj, nech je Tvoja smrť pre nás životom, Tvoj boj naším víťazstvom. Pomáhaj nám silou Ducha Svätého, aby v nás zomrel starý človek v úprimnom pokání a povstal v nás človek nový, ktorý by žil v spravodlivosti a čistote pred Tebou i pred ľuďmi. Zapáľ naše srdcia láskou, ktorou si nás Ty miloval, aby sme aj my vedeli milovať Teba i svojich blížnych. Daj nám silu, aby sme vo viere a v trpezlivosti niesli svoj kríž, a ako Ty si svojho Ducha porúčal do rúk nebeského Otca, daj, aby sme sa aj my porúčali do Tvojich svätých rúk v pevnej nádeji Tvojej pomoci a vykúpenia. Daj, aby slovo kríža bolo posolstvom pokoja pre všetky národy sveta, aby sme Ťa úprimným srdcom oslavovali, lebo jedine Ty, Baránok Boží, si hodný prijať dobrorečenie, slávu a vládu na veky.
Amen.

Na stiahnutie: