Služby Božie – Pamiatka reformácie

Piesne: 177, 275, 256

Text: Nehemiáš 1, 5-11; J 12, 42-46

Modlitba: Pane Ježiši Kriste, oslavujeme Ťa ako jedinú Hlavu cirkvi Božej za to, že si v reformácii dal zažiariť svetlu svojho slova, aby Ťa ľudia poznali a prijali ako jediného Spasiteľa sveta. Zachovaj svoj ľud, Tvojou krvou vykúpený a pred Bohom ospravedlnený, aby vierou  prijímal všetko bohatstvo Tvojej milosti, ktoré si pripravil svojim verným bez akýchkoľvek  zásluh človeka. Daj, aby sme všetci spoznávali a prijímali Tvoju spásonosnú milosť a aby sme boli svedkami toho, že Ty si Pánom naším i Pánom celého sveta. Tak Ťa chceme vyznávať dnes v pozemskej cirkvi a tak Ťa budeme oslavovať, keď pred Tebou zastaneme vykúpení k večnému životu. Nech je Tvoje sväté meno oslávené. Amen

Kázeň:
Keď som počul tieto slová, sadol som si, plakal a trúchlil som niekoľko dní. Postil som sa
a modlil pred nebeským Bohom. Neh 1, 4

Bratia a sestry,
čo si predstavíte, keď počujete slovo Reformácia? Väčšina z nás asi Martina Luthera vo
chvíli, keď pribil svojich 95 výpovedí, alebo pri prekladaní či čítaní Božieho slova. A možno
si spomenieme na tie naše krásne reformačné zásady Jedine, Sola. Teda: Sola scriptura
(jedine Písmo), Sola fide (jedine viera), Sola gratia (jedine milosť), Solus Christus
(jedine Kristus) a Soli Deo glória (jedine Bohu patrí sláva). Toto všetko naozaj
charakterizuje reformáciu, teda obnovu cirkvi spred 500 rokov.
Dnes si však chceme predstaviť reformátora Martina Luthera v trochu inej podobe.
Vieme, že to bol veľmi vzdelaný človek, učenec. Vieme, že bol milovníkom Božieho slova,
ktoré sám preložil do nemčiny. Vieme, že napísal mnoho kníh, spisov či listov, aby sa
poznanie Božej milosti nanovo dostalo medzi čo najväčší počet ľudí. Ale vieme aj to, že
Martin Luther bol veľký modlitebník? Je známy jeho výrok: „Toľko toho potrebujem
spraviť, že prvé tri hodiny venujem modlitbe.“ A naozaj to tak robil. Mnohí jeho priatelia
a študenti mohli potvrdiť, že na svojich kolenách zvykol tráviť niekoľko hodín denne
vrúcnou modlitbou — často v zdanlivo nevhodnom čase uprostred dňa. Reformácia – tá
Lutherova osobná, aj tá celosvetová – teda začala a pokračovala jednoznačne na
kolenách, skrze úprimné a vrúcne modlitby, nielen Martina Luthera, ale všetkých
reformačných otcov.
Aj v prečítanom Božom slove sa hovorí o obnove. O obnove Izraela, ktorý sa po
dlhotrvajúcom období zajatia pomaličky vracal domov, do zasľúbenej zeme, do svätého
mesta Jeruzalema. Niekoľko desaťročí prežil odvlečený v cudzine, kvôli svojej veľkej vine,
kvôli tomu, že sa odcudzil svojmu Bohu. Ak si čítate v týchto dňoch Tesnou bránou, viete,
ako na tom Izrael pred zajatím bol a prečo sa v ňom vlastne ocitol. V časoch Nehemiáša

sa časť už vrátila späť do zasľúbenej zeme, aby nanovo postavili chrám, obnovili
bohoslužbu a vybudovali Boží ľud. Ale nebolo to vôbec ľahké. Nedalo sa v žiadnom
prípade vrátiť do starých koľají – všetko bolo treba vybudovať nanovo, stretali sa s ľuďmi,
ktorí sa považovali za jedných z nich, ale všetko ich úsilie bojkotovali a neustále proti nim
útočili, a ani finančne na tom títo navrátilci neboli práve najlepšie. Keď prišli niektorí na
návštevu do Babylónie, vyznali: Pozostalí, ktorí zostali po zajatí, nachodia sa tam v kraji
vo veľkej tiesni a potupe; hradby Jeruzalema sú zrúcané a jeho brány spálené ohňom. (Neh
1, 3)
A tu nastupuje Nehemiáš. Všimnime si: nie nejakou „aktivitou“, nápadmi, riešeniami,
reštrukturalizáciou, ale niečím omnoho mocnejším a pritom tak často zaznávaným.
Nehemiáš sa začal modliť. Keď som počul tieto slová, sadol som si, plakal a trúchlil som
niekoľko dní. Postil som sa a modlil pred nebeským Bohom. (Neh 1, 4) Čítame, že plakal
a trúchlil. Bol zo situácie Božieho ľudu nešťastný, smutný, pretože mu starozmluvná
cirkev, Izrael, ležal na srdci. Miloval svojho Boha a miloval aj Boží ľud. Preto ho to, čo sa
dialo, trápilo. A preto sa modlil. To bol a je základ pre akúkoľvek zmenu.
Opäť je pre nás veľmi, ale naozaj veľmi poučné, aká tá jeho modlitba vlastne bola.
Všimnime si ju v ďalších veršoch tejto kapitoly: (Neh 1, 5-11) V prvom rade vidíme, že to
nebol typický – ja tomu hovorím nákupný – zoznam všetkého toho, čo by mal Pán Boh
urobiť. Pane Bože, teraz urob toto a toto. Postaraj sa, aby boli ľudia v poriadku a hradby
sa postavili. Nie. Nehemiáš v prvom rade vyvyšuje Hospodina. Vyznáva, aký veľký
a hrozný je Hospodin, ale zároveň Ho oslavuje pre Jeho milosť nad Jeho ľudom. Potom
pokračuje modlitbou pokánia: Nech Tvoje ucho pozoruje a Tvoje oči nech sú otvorené, aby
si počul modlitbu svojho služobníka, ktorú teraz dňom i nocou prednášam pred Tebou za
Tvojich služobníkov Izraelcov, vyznávajúc hriechy Izraelcov. Vyznáva hriechy svojho ľudu
a vyznáva i svoje hriechy. Pretože, i keď bol v čase odvlečenia do zajatia pravdepodobne
dieťaťom, ak už vôbec bol na svete, vie, že aj on je hriešnikom, ktorý potrebuje Božiu
milosť. Nebol o nič lepší ako jeho otcovia, ako tí, ktorí svojím hriechom priviedli Boží ľud
tam, kde v tej chvíli bol. Veľmi ťažko sme sa proti Tebe previnili a nezachovávali sme
príkazy, ustanovenia a práva, ktoré si vydal svojmu služobníkovi Mojžišovi. Vie, že si
nezaslúžia Božie zmilovanie, a predsa oň prosí: Rozpomeň sa, prosím, na slovo, ktoré si
ako príkaz dal svojmu služobníkovi Mojžišovi slovami: Ak sa spreneveríte, rozptýlim vás
medzi národy. Ale ak sa obrátite ku mne a budete zachovávať moje príkazy a plniť ich, aj
keby boli niektorí z vás zahnaní na kraj neba, aj odtiaľ ich zhromaždím na miesto, ktoré
som vyvolil, aby tam prebývalo moje meno. Veď oni sú Tvoji služobníci a Tvoj ľud, ktorý
si vykúpil svojou veľkou mocou a svojou silnou rukou. Napriek vine svojho ľudu sa celým
svojím srdcom opiera o Božiu milosť a Božiu lásku voči svojmu, i keď nevernému, ľudu.
Oni si nič nezaslúžia, ale Božia láska v Ježišovi Kristovi je vždy láskou nezaslúženou.
Až potom Nehemiáš predkladá svojmu Bohu svoju prosbu: Ach, Pane, nech vníma Tvoje
ucho modlitbu Tvojho služobníka a modlitbu Tvojich služobníkov, ktorí sú ochotní báť sa
Tvojho mena: daj úspech svojmu služobníkovi dnes a daj mu nájsť zľutovanie u tohto muža.
A my vieme (ak nie, prečítajte si knihu Nehemiáš), že sa Hospodin zľutoval, prijal

Nehemiášovo pokánie a vypočul jeho prosby. Našiel zľutovanie v očiach svojho kráľa a
bol vyslaný ako ten, kto mal vybudovať a aj vybudoval nové hradby Jeruzalema. Bola to
ťažká úloha, mal mnohých nepriateľov, žiaľ, aj z radov svojich vlastných, a predsa z Božej
milosti dokázal veľké dielo obnovy Izraela. Nehemiáš bol jednoznačne Božím
služobníkom, z ktorého si dodnes môžeme vziať úžasný príklad.
Tak Izrael, ako aj cirkev v stredoveku potrebovala zmenu. Nie revolúciu, ale reformáciu
– obnovu. A v oboch prípadoch to všetko začalo modlitbou a pokáním. Najprv jednotlivca,
ale potom sa Boží Duch dotýkal ďalších a ďalších ľudí, viedol ich k pokániu a menil ich
vnútro. Potrebujeme dnes niečo podobné? Stokrát: áno. Keď sa pozrieme okolo seba,
vidíme Boží ľud vo veľkej tiesni a potupe, často aj pre naše vlastné hriechy a zlyhania.
Vidíme, že hradby Božieho slova sú v rozvalinách a do spoločenstva cirkvi sa prelamujú
mnohé nepravdy a bludy. Čo urobíme? Jedinou nádejou je spraviť to, čo urobil Nehemiáš,
čo urobil Luther, čo robia tisíce Božích detí po celom svete. Potrebujem sa modliť a činiť
pokánie. Jedine v pokornej prosbe hriešnika je nádej pre cirkev i pre svet. Tak veľa
napomenutí sa nám dostáva v posledných dňoch, tak veľa zlých vecí vidíme okolo seba.
Preto tu nie je čas na reptanie a frflanie, ani na naše ľudské riešenia a úžasné plány. Je
tu čas na modlitby. Úprimné, pokorné, vášnivé modlitby za Boží ľud, za tento svet, za nás
samých. Toľko toho potrebujeme urobiť, že by sme mali byť na kolenách nie len tri
hodiny, ale mali by sme sa modliť neprestajne. Mnohokrát na modlitbu zabúdame, stáva
sa akoby záchranou brzdou, ktorú používame, až keď je úplne zle, a aj tak celkom
neveríme, že môže niečo zmeniť. Nepodceňujme modlitbu a zvlášť modlitbu pokánia. Cez
ňu prichádza Božia milosť do našich životov, len cez ňu prichádza obnova. A práve tú
dnes potrebujeme – ako jednotlivci, ako zbor, i ako cirkev. Nech nás všetkých Svätý Duch
mocne povzbudzuje k tomu, aby sme naozaj konali ako Nehemiáš: Keď som počul tieto
slová, sadol som si, plakal a trúchlil som niekoľko dní. Postil som sa a modlil pred
nebeským Bohom. Modlime sa a verme, že nás náš Pán a Spasiteľ vypočuje. Amen.

Modlitba: Milosrdný, večný Bože, Otče nášho Pána Ježiša Krista, my biedni a hriešni ľudia pred
Tvojím svätým obličajom úprimne vyznávame, že sme neraz proti Tebe zhrešili a za to si zaslúžili Tvoj hnev a potrestanie, ba i večné zatratenie. Ľutujeme úprimne svoje previnenia, ale kajúcne a pokorne Ťa prosíme, nespomínaj nám už naše hriechy, ale odpusť nám ich z milosti a svojho veľkého milosrdenstva. Zdržuj nás i našich potomkov pri čistom učení Tvojho slova. Ujmi sa nášho národa a ľudu. Netresci nás vojnou a nepokojmi, ťažkými chorobami. Odvráť od nás drahotu, hlad, nepriaznivé počasie a iné tresty. Daj, aby sme ochotne poslúchali Teba a Tvoje sväté slovo, aby sme sa úzkostlivo varovali všetkých hriechov, vedomých i nevedomých, zjavných i skrytých a aby sme tak boli zachránení pred časným i večným zatratením z Tvojej milosti. Vypočuj nás, milosrdný Otče, pre drahé zásluhy a príhovor svojho milého Syna, na večné veky požehnaného. Amen.

  • Služby Božie na Pamiatku reformácie budú 31.10.2020
    • o 10:00 hod. na STV 1 – káže brat biskup P. Mihoč
    • o 16:00 hod. na rádiu Regina – káže brat biskup I. Eľko.
  • Biblická hodina je zatiaľ len online – každú stredu o 18.30 na https://meet.websupport.sk/BH_Lipt.Peter; každý je srdečne vítaný.
  • Vyučovanie konfirmandov bude takisto online – na rovnakom linku https://meet.websupport.sk/BH_Lipt.Peter
    • 2. ročník vo štvrtok o 13.30 hod.
    • 1. ročník v piatok o 16.00 hod.
  • V sobotu 31.10 budeme mať aj ženskú skupinku – taktiež online, na https://meet.websupport.sk/BH_Lipt.Peter  o 18.30 hod. Tešíme sa na každého, kto sa prihlási.

 

Prijali sme aj milodary:

  • Bohu známy brat pri životnom jubileu – 60 rokov – obetuje na zborové ciele: 200,- €.
  • Brat Mikuláš Černota obetuje z vďaky za prijatú Božiu milosť: 40,- € na zborové ciele.

Sám Pán nech podľa svojho zasľúbenia odplatí všetkým, ktorí dávajú z ochotného srdca.

Ofera poslednú nedeľu – teda 11.10.2020 bola:

  • vo Vavrišove: 45,50 €,
  • v Liptovskom Petre: 81,50 €,
  • v Jamníku: 25,- €. (152)

Za uplynulé týždne sa vykonali aj viaceré práce v zbore. V Jamníku sa dokončili
opravy vstupu do kostola – oprava dverí a omietok a nové nátery. Materiál sponzoroval
brat Sochor a práce previedli presbyteri. V Liptovskom Petre sa vymenil kotol a bojler
na fare. Vo Vavrišove sa zakúpili nové svetelné čísla do kostola. Všetkým za ich prácu
a aktivitu srdečne ďakujeme.