2. nedeľa po Zjavení

Piesne: 37, 36, 355

Texty: Rim 12, 6-16;     J 1, 43-51

Modlitba: Milý Pane Bože, Ty si nás vyslobodil z osamelosti a stvoril pre spoločenstvo
si nás. Ďakujeme Ti, že nás vo svojej múdrosti a láske zachovávaš, opatruješ a
zachraňuješ pred akýmkoľvek nedostatkom. Prosíme Ťa za všetkých, medzi ktorých si
nás povolal a obdaroval rozličnými darmi a schopnosťami: uspôsob nás pre vzájomnú
náklonnosť a úctu, daj nám odvahu a schopnosť slúžiť, aby sme Tvoje slovo zvestovali,
vyučovali a upevňovali spoločenstvo s Tebou; aby sme sa vedeli radovať s radujúcimi
a plakať s plačúcimi. Nech nás bratsko-sesterská láska stále a všade vedie, aby sme sa
predchádzali vo vzájomnej úctivosti a jednomyseľnosti teraz i po všetky naše dni Tebe
na slávu naveky.       Amen.

Keď Jozefovi bratia videli, že im otec umrel, povedali: Možno, že Jozef bude teraz
nepriateľsky vystupovať proti nám a odplatí nám všetko zlo, ktoré sme mu
vykonali. Preto odkázali Jozefovi: Tvoj otec pred svojou smrťou prikázal: Takto
povedzte Jozefovi: Ach, odpusť, prosím, svojim bratom ich priestupok a ich hriech, že ti
ublížili. Odpusť teraz, prosíme, svojim bratom ich priestupok a ich hriech, že ti ublížili.
Odpusť teraz, prosíme, previnenie služobníkom Boha tvojho otca. Jozef plakal, keď mu
to hovorili. Potom jeho bratia pristúpili, padli pred ním a povedali: Hľa, sme tvojimi
sluhami. Ale Jozef im odpovedal: Nebojte sa! Či ja tu stojím namiesto Boha? Vy ste,
pravda, zamýšľali proti mne zlé, ale Boh to obrátil na dobré, aby tak učinil, čo je dnes
zjavné: totiž, aby mnohých ľudí zachoval nažive. Teraz sa však nebojte, ja budem živiť
vás aj vaše deti. Tak ich potešoval a vľúdne hovoril s nimi.                  1M 50, 15-21

Bratia a sestry,
pamätá si niekto z vás rozprávku so zlým koncom? Premýšľala som nad tým a aj som
skúšala hľadať na internete, ale nič som nenašla. Rozprávky sú rozprávkami hlavne
preto, že sa v nich všetko dobre skončí. Dobro víťazí a zlo je potrestané. Preto ich
máme radi, preto ich čítame svojim deťom.
Reálny život je však trochu iný. Tam sa veci končia tak dobre, ako aj zle a dobro nie
vždy víťazí. A predsa sú chvíle, kedy aj tie naše ľudské príbehy majú dobrý koniec.
Keď v nich koná Boh, keď do nášho života zasahuje, vstupuje Božia sláva. Aj
príbeh starozmluvného Jozefa je nádherným príkladom toho, ako veľmi môže Božia
moc a milosť zmeniť koniec každého príbehu.
Prečítané Božie slovo je z poslednej kapitoly knihy Genezis. Ukončuje monumentálny
príbeh počiatku sveta, ľudstva a vyvoleného národa. Zároveň je akoby ukončením
príbehu Jákobovskej rodiny a to ukončením doslova rozprávkovým.
Rodina patriarchu Jozefa nebola práve ukážková. Bolo v nej veľmi veľa hriechu a zla.
Jej príbehy sme v uplynulom roku preberali na dvoch biblických hodinách a mnohokrát
sme boli veľmi smutní z toho, čo sme tam čítali. Začalo to Jákobovým sebectvom, keď
bratovi vzal jeho prvorodenstvo i požehnanie. Nakoniec o všetko prišiel, keď musel
ujsť pred bratovým hnevom do rodiny svojej matky. Tam si, sám oklamaný, berie
najprv Leu, neskôr k nej ešte pridáva milovanú Ráchel. Manželstvo však tiež nebolo
oázou pokoja, milovaná žena bola frustrovaná, lebo nemala deti a tá, ktorá ich mala,
bola nemilovaná. To všetko sa prejavilo v každodenných zlých vzťahoch. V tomto
prostredí rástlo 11 synov a jedna dcéra a ani ich vzťahy samozrejme neboli ukážkové.
Najmä Jozefa, ktorý bol prvým synom Ráchel, nenávideli. Keď ho raz otec poslal
pohľadať bratov na pastviny, chceli ho zabiť, ale potom sa rozhodli ho predať. Nielen
že sa ho zbavili a ešte na tom aj získali. Jeho šaty potom roztrhali, namočili do krvi
a otca nechali veriť, že Jozefa zabila divá zver. Veľmi „milí a sympatickí ľudia“. Ale…
Do všetkého toho zasiahol Boh. A ten veľmi, veľmi smutný príbeh sa zrazu zmenil na
niečo úplne iné, priam na rozprávku. Čo všetko Pán Boh nakoniec urobil?

1. Pán Boh to zlé, čo sa dialo, zmenil na dobré. Jozef povedal bratom: Vy ste,
pravda, zamýšľali proti mne zlé, ale Boh to obrátil na dobré aby tak učinil, čo je dnes
zjavné: totiž, aby mnohých ľudí zachoval nažive. To, že bratia predali Jozefa do
otroctva, kde sa neskôr ocitol vo väzení, použil Pán Boh na záchranu svojho vyvoleného
národa i na záchranu ďalšieho množstva ľudí. Vieme, že sa všetko dialo tak, aby bol
Jozef v tej správnej chvíli na tom správnom mieste a mohol prísť na výborný plán zočivoči prichádzajúcej ekonomickej katastrofe – suchu trvajúcemu 7 rokov. To zlé, čo sa
dialo, Boh obrátil na dobré! Nielen v živote Jozefa a jeho rodiny. On to urobil aj
o takmer 2000 rokov neskôr, keď skrze smrť svojho Syna, Ježiša Krista, zachránil svet
z moci hriechu a zla. To zlé premenil na dobré. A robí to stále. Má moc zmeniť to zlé
v našich životoch na dobro, na požehnanie. Niekedy to „chvíľu“ trvá. Ale keď vytrváme
v dôvere a poslušnosti tak ako Jozef, aj my uvidíme dobré veci.

2. Pán Boh zmenil pokrivenú rodinu, pokrivených ľudí na ozajstných bratov, na
služobníkov Božích. Odpusť teraz, prosíme, svojim bratom ich priestupok a ich hriech,
že ti ublížili. Odpusť teraz, prosíme, previnenie služobníkom Boha tvojho otca. Áno,
Rúben, Šimeón, Júda a Jozef boli pokrvní bratia, ale ich vzťahy boli naplno
nepriateľské. Veď bez najmenších výčitiek svedomia svojho malého brášku predali,
ako nejaké zviera, do otroctva. Chvíľu predtým boli rozhodnutí ho dokonca zabiť. Ani
vzťahy medzi ostatnými bratmi neboli zrovna najlepšie a ich správanie voči ostatnému
svetu bolo celé zlé. Ale Boh to zmenil. Po celé tie roky, keď bol Jozef v otroctve a oni
zostali zväčša doma so zlomeným otcom, na nich Božia moc a Božia milosť pracovala.
Trvalo to veľmi dlho, ale vo chvíli, keď sa ocitli pred svojím bratom Jozefom (ktorého
nespoznali), to boli iní ľudia. Menej sebeckí, menej neláskaví, súcitní, zodpovední,
ochotní k obeti. Keď ich Jozef skúšal a dal im možnosť zbaviť sa Benjamína, druhého
syna Ráchel a opäť veľmi milovaného syna Jákoba, boli ochotní za neho aj zomrieť.
Teraz však nech smie tvoj služobník ostať miesto chlapca za otroka môjmu pánovi, a
chlapec nech odíde so svojimi bratmi. Veď ako by som mohol odísť k svojmu otcovi,
keby chlapec nebol so mnou? Nemohol by som sa dívať na trápenie, ktoré by postihlo
môjho otca. (Gn 44, 33-34) Vždy, keď čítam tieto slová, chválim Boha a žasnem nad
Jeho veľkou mocou, pretože zmeniť srdce človeka dokáže len On. Koľkokrát by sme
my nad Jákobovými synmi zlomili palicu, ale On nie. Dokonca z rodu toho, kto navrhol
Jozefov predaj, sa narodil Boží Syn, ktorý prišiel, aby priniesol nové narodenie
každému, kto Ho hľadá a kto verí v Neho. A tak môže meniť a mení srdcia ľudí aj dnes.
Vďaka Mu za to.

3. Pán Boh zmenil zaslúženú odmenu za hriech na dar milosti. Jozef svojím bratom
povedal: Teraz sa však nebojte, ja budem živiť vás aj vaše deti. Tak ich potešoval a
vľúdne hovoril s nimi. Úplne šialené v očiach tohto sveta. Byť tak veľmi milosrdní voči
tým, ktorí mu ublížili! Nenávideli ho, vysmievali sa mu, odstrkovali ho, chceli ho zabiť,
predali ho ako vec. Odmena za to všetko by mala byť nenávisť, poníženie, vrátenie
všetkého aj s úrokmi. To by si zaslúžili. Ale dostali niečo úplne iné. Potešenie, vľúdnosť,
starostlivosť. Taký je náš Boh a Pán a také sú a majú byť Jeho deti. Pretože oni zažili
to Božie milosrdenstvo. Všetci poznáme Pavlove slová: Lebo odmena za hriech je smrť,
ale Božím darom milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, Pánovi našom. (Rim 6,23)
Odmena za náš hriech je smrť. Ale náš nebeský Otec nechal zomrieť svojho Syna
namiesto nás, aby nám mohol darovať večný život s Ním. Existuje niečo väčšie a lepšie,
čo smieme mať?
Rozprávky sú krásne a veľmi dôležité, lebo v deťoch budujú základné hodnoty.
Vychovávajú ich k tomu, aby inklinovali k dobru a odmietali zlo. Ale nielen
v rozprávkach sa veci končia dobre. Veci sa končia dobre aj v Božom svete. Niekedy
to nevidíme, niekedy to trvá, ale tam, kde koná Boh, sa dejú veľké veci i v zdanlivých
maličkostiach. Dôverujme Mu, oprime sa o Neho a položme svoju budúcnosť do Jeho
rúk. Lebo On má moc robiť dobré konce aj tam, kde sa to nám zdá nemožné.

Amen

Dobroty plný Bože Otče náš nebeský, ďakujeme Ti a oslavujeme Ťa, že Tvoj Syn a náš
Pán nás skrze vieru v Neho privádza do nového obdobia radosti a potešuje nás v mci
Svätého Ducha. Odpusť, že často upadáme do ustarostenosti a strácame radosť a nádej.
Priznávaj sa k nám a buď nám blízko, aj keď Ťa svojím telesným zrakom nevidíme.
Premieňaj naše pochybovanie na istotu, neistotu na radosť, prázdnotu srdca na novú
príležitosť pre lásku. Ďakujeme Ti za všetky dary telesné i duchovné, ďakujem za Tvoju
moc v našich životoch a prosíme, aby si mocne konal v nás a skrze nás. Na Tvoju slávu
a česť a na spasenie ľudí okolo nás.                                                                  Amen.