Nedeľa Deviatnik

Piesne: 384, 204, 345
Texty: Filipským 1, 27-30;  Mt 20, 1-16

Modlitba: Všemohúci Pane, dobrý Bože, ďakujeme Ti, že si naším Ochrancom a staráš
sa láskavo o všetkých. Ty si nás povolal z temnoty na svetlo, z ťažkostí a zhonu do
odpočinku, z beznádejnosti k novej nádeji. Odpusť nám, keď vidíš, ako si často
zakladáme iba na svojich výkonoch a zásluhách, a zabúdame na zásluhy Tvoje i na to,
že Tvoj Syn zaplatil za nás svojím utrpením a vykúpil nás, aby sme boli Jeho
vlastníctvom. V pokore srdca prosíme: zbav nás sebavedomej namyslenosti a pýchy,
nauč nás pristávať na Tvojej svätej a múdrej vôli, a Tebe, Tvojej starostlivosti o nás
dôverovať na celej ceste do večnosti.                                                              Amen

Takto vraví Hospodin: Nechváľ sa, múdry, svojou múdrosťou! Nechváľ sa, silák, svojou
silou! Nechváľ sa, boháč, svojím bohatstvom! Ale kto sa chváli, nech sa chváli tým, že
je rozumný a že mňa pozná, že ja, Hospodin, preukazujem milosť, právo a spravodlivosť
na zemi, lebo v týchto veciach mám záľubu – znie výrok Hospodinov.            Jer 9, 22-23

Bratia a sestry,
je dosť veľký rozdiel medzi tým, keď sme pochválení a keď sa chválime. Byť pochválený je pozitívum. Každému dobre padne, keď ho niekto povzbudí, pochváli, že niečo urobil dobre, že sa správne zachoval, že je šikovný… Často to robíme pri deťoch a možno by sme to mali častejšie robiť aj pri dospelých. Ale chváliť sa, teda chváliť seba samého, to je z úplne iného súdka. Je to všeobecne považované za vadu na charaktere, veď už ako malé deti sme sa učili: Samochvála smrdí. Takáto „samochvála“ sa nepáčila a nepáči ani nášmu Bohu. Hovorí o tom
prostredníctvom proroka Jeremiáša a my sa chceme nad jeho slovami spoločne
zamyslieť. Pred čím nás dnes varuje a k čomu nás povzbudzuje? Keď sa začítate do tejto kapitoly, do jej prvých veršov, vzbudia vo vás smútok.
Všemohúci Hospodin, Stvoriteľ sveta a Vykupiteľ Izraela v nich hovorí: Ó, kiežby som
mal na púšti pútnické prístrešie, aby som mohol opustiť svoj ľud a odísť od neho, lebo
všetci sú cudzoložníkmi a zberbou zradcov. Napínajú si jazyk ako luk, lož, a nie pravda
vládne v krajine. Od jedného zla k druhému postupujú, ale mňa nepoznajú – znie výrok
Hospodinov. (9,1) Boží ľud sa v časoch tohto proroka veľmi vzdialil svojmu Bohu
a nechal sa ovplyvniť pohanskými kultami, pohanským myslením i pohanským
spôsobom života. Žili nie ako tí, ktorí patria Hospodinovi mocností, ale ako poblúdení
ľudia, bez poznania pravdy a milosti. Najsmutnejšie bolo, že oni sami to nevideli
a možno ani vidieť nechceli. Namiesto pokánia, ku ktorému ich vyzývali proroci
(Jeremiáš nebol zďaleka jediný), prežívali spokojnosť sami so sebou. Chválili sa sebou
samými! Chválili sa tým, čo mali a zabúdali, že dôležitejšie je to, čím sú v Božích očiach.
Izraeliti sa chválili svojou múdrosťou. Poznali predsa „viac“ ako ich otcovia, spoznali
nové veci, nové „pravdy“, nové hodnoty života, „nové“ božstvá, videli viac z tohto
sveta, ako tí pred nimi. Aká však bola táto ich múdrosť? Podobala sa múdrosti Adama
a Evy – mali poznanie, ale nebolo to poznanie Dobra. Nič z toho, čo sa naučili, ich
neprivádzalo bližšie k Hospodinovi. Naopak. V skutočnosti neboli múdri tak naozajstne,
pretože nemali múdrosť k spaseniu, záchrane.
Chválili sa tiež svojou silou. V tomto období bol Izrael dosť dôležitou krajinou. Mali
významných spojencov, mali vojská, mali isté postavenie. Boli si istí, že v diplomacii
vtedajšieho sveta majú svoje miesto – oni, kedysi putujúci pastieri bez vlastnej zeme.
Teraz sú strategickým kráľovstvom, s ktorým sa počíta. V skutočnosti boli bláznami,
ktorí sa spoliehali na mocnosti sveta, ktoré ich však len využívali a napokon zničili.
Vzdali sa Božej moci a sily vo svojom živote a stali sa korisťou sveta.
A ešte sa chválili aj svojím bohatstvom. Lebo to je dôležité: Mať! Keď človek čosi má
a má toho dosť, tak vtedy má aj svoju hodnotu a svoju budúcnosť má zaistenú. Za
každú cenu, aj cenu podvodu, klamstva a úžery. Pravdou však je, že nie je nič menej
isté, ako sú peniaze a majetky. A aj keď sú, neprinášajú ani požehnanie a už vôbec
nie záchranu. Nakoniec títo ľudia skončili s prázdnymi rukami.
Čím sa chvália ľudia dnes? Niekedy je veľmi zábavné sledovať, ako moderne sa
svet tvári a pritom sa takmer v ničom nelíšime od tých, ktorí žili pred 2500 rokmi. Aj
dnes sa ľudia spoliehajú na tie tri „hlavné istoty“. Múdrosť – poznanie, sila a bohatstvo.
Tým sa chvália, v tom majú svoju nádej. Ale aj my kresťania máme svoje „chválenia
sa“. Možno to nie je to bohatstvo a sila, ale často sa vo chvíľach, kedy nás Božie slovo
v niečom napomenie, ohradíme práve tým, čo máme. Svojou veľkou vierou, svojím
obrátením, svojimi predkami, ktorí boli presbyteri či kurátori, svojou prácou pre cirkev,
svojimi milodarmi… Ale ani toto nie sú tie hodnoty, ktorými sa máme chváliť. Chváliť
sa smieme jedinou vecou. Hospodin skrze proroka hovorí: Ale kto sa chváli, nech sa
chváli tým, že je rozumný a že mňa pozná, že ja, Hospodin, preukazujem milosť, právo
a spravodlivosť na zemi, lebo v týchto veciach mám záľubu – znie výrok Hospodinov.
(Jer 9, 23a). Na prvé počutie to možno znie rovnako. … nech sa chváli tým, že je rozumný. Múdrosť = rozumnosť. Alebo nie? Nie. Keď prorok hovorí o múdrosti, hovorí o ľudskom
poznaní, vedení, o spoliehaní sa na seba samého. Keď hovorí rozumnosť, myslí tým
niečo úplne iné. Ale kto sa chváli, nech sa chváli tým, že je rozumný a že mňa pozná. Aj
v Prísloviach čítame: … poznať Najsvätejšieho je rozumnosť. (Príslovia 9,10) Teda
chváliť sa mám tou jedinou vecou a tou je poznanie Boha, tou je sám Hospodin! … že
mňa pozná, že ja, Hospodin, preukazujem milosť, právo a spravodlivosť na zemi, lebo v
týchto veciach mám záľubu – znie výrok Hospodinov.
Bratia a sestry! Poznanie Boha, zažitie Boha vo svojich životoch je tá jediná pravá
hodnota a istota. Poznanie a zažitie Jeho milosti, prijatie obete Ježiša Krista za nás –
to je to, čo má zmysel, to je to, čo prináša do nášho života tú pravú nádej. Všetko
ostatné – múdrosť sveta, sila a moc, bohatstvo, ale aj náboženské zásluhy a skutky, to
všetko sú veci, ktoré padnú, neobstoja. To jediné, na čo sa mám, máme celým svojím
srdcom spoliehať, je nezaslúžená Božia milosť. Milosť, ktorú nám dokonale preukázal
v Pánovi Ježišovi Kristovi. V Jeho príchode na tento svet, v Jeho slovách, v Jeho
skutkoch a znameniach, ktoré konal, v Jeho obeti na kríži i v tom, že Ho vzkriesil
z mŕtvych. Hospodin mocností, svätý a dokonalý Trojjediný Boh sa nad nami zmiloval
a urobil všetko pre našu záchranu. V Ňom máme istotu – lásky, prijatia, večnosti,
ochrany, pokoja, pomoci. On nikdy nesklame, je verný a večný. Je to presne tak, ako
sme v tomto týždni čítali na Biblickej hodine v 1. liste Petrovom 1, 21b, kde Peter
hovorí: vaša viera a nádej sa upína na Boha.
Na toto Izraelci zabudli. Urobili niečo nepredstaviteľné: lebo dvojaké zlo spáchal môj
ľud: opustili mňa, prameň živej vody, aby si vykopali deravé cisterny, ktoré neudržia
vodu. (Jer 2,13) Nebuďme ako oni. Nechajme sa dnes Božím slovom napomenúť
a premýšľajme: Čím sa chválim ja? Na čo, na koho sa spolieham? Stojíme 9 týždňov
pred sviatkami Veľkej noci, ktoré nám pripomínajú Božiu milosť. Opierajme sa o svojho
Spasiteľa, Ním sa chváľme a Jeho nasledujme, pretože všetko ostatné je tou deravou
cisternou.                                                                                                             Amen.

Všemohúci a milostivý Bože, vo svojej veľkej milosti nás prosíme veď, aby sme denne
prostredníctvom Tvojho slova rástli vo viere v Teba, stále lepšie Ťa poznávali a vzývali
Ťa v pravej viere a poslušnosti. Posväť, Bože, aj náš zbor, aby sa jednomyseľne budoval
vo viere, v službe, v novom živote. Veď a ochraňuj našu cirkevnú i občiansku vrchnosť.
Poteš všetkých trpiacich, pozdvihni padlých a navráť blúdiacich. Nehľaď na naše
hriechy, ale pre Ježiša Krista buď nám milostivý, aby sme napravení a vystrojení Tvojou
milosťou, mohli raz dobre ukončiť náš životný beh a konečne prísť do Tvojej slávy.
Amen.
Oznamy:
V sobotu sú služby Božie na Trojke o 18.00 hod. a v nedeľu na STV1 o 10.00 hod.
Stretnutia v našom zbore fungujú stále na https://meet.jit.si/cz_ecav_lp . Srdečne pozývame
na ženskú skupinku v sobotu 30.1. o 19.00 hod. – preberáme Skutky Apoštolské.
Rodinné spoločenstvo bude v nedeľu 31.1. o 17.00 hod. – hovoríme o riešení konfliktov.
A biblická hodina je vždy v stredu o 18.30 hod. – pokračujeme v 1.liste Petrovom.
Teším sa na stretnutie s Vami a budem rada, ak pozvete aj ďalších.