1. pôstna nedeľa
Piesne: 80, 444, 85
Texty: Rímskym 10, 8b – 13; Lukáš 4, 1 – 13
Modlitba: Pane náš Ježiši Kriste, vzdávame Ti vďaku a chválu, že si vzal na seba bremeno našich bied, odolal si zlým lákadlám a vybojoval si tak dobrý boj dôvery v nebeského Otca. Stal si sa pre nás vzorom viery a poslušnosti. Prosíme, daj nám pamätať, že iba mocou Tvojho Ducha môžeme prekonať každé pokušenie a otváraj nám srdce pre pravdu Tvojho slova, aby mohlo byť pre nás každodennou posilou i zbraňou v boji viery. Veď nás svojou milosťou a mocou a uč nás dôverovať Tebe celým svojím srdcom. Amen.
Vierou poslúchol Abrahám, keď ho (Boh) povolal, aby sa vysťahoval na miesto, ktoré mal prijať ako dedičstvo. Vysťahoval sa, a nevedel, kam ide. Vierou sa usadil v zemi zasľúbenej ako v cudzej a prebýval v stánkoch s Izákom a Jákobom, dedičmi toho istého zasľúbenia. Očakával totiž mesto, majúce pevné základy, ktorého Tvorcom a Staviteľom je Boh. Žid 11, 8-10
Bratia a sestry,
s našimi katechuménmi sme nedávno hovorili o viere, o tom, čo viera je a čo naopak nie je. Niekomu to môže pripadať ako niečo zbytočné, veď čo je viera, vie predsa každý. Nie je to tak. Pre väčšinu ľudí je pojem viera chápaný žiaľ nesprávne, lepšie povedané nebiblicky. Mnoho ľudí totiž chápe vieru v zmysle viery, že niečo je, existuje, má isté vlastnosti… Biblická viera je však čosi úplne iné. Deti sa učia, že viera nie je len nejasné poznanie, že Boh existuje, ale je to osobná skúsenosť, zažitie Boha vo svojom srdci, vzťah s Ním.
Viera naozaj nie je niečo, čo by sme mohli odložiť, na čo by sme mohli zabudnúť a čo by sme zo zabudnutia vyťahovali iba na sviatočné chvíle – ako keď si obliekame sviatočné šaty, keď ideme do kostola. Viera nie je ani, ako sa dnes hovorí, súkromná vec, ktorá nemusí nikoho zaujímať a nemá žiaden vplyv na môj život. Skutočná viera je dynamická, je živá, preniká celú bytosť človeka a ovplyvňuje všetko, čo človek robí, veľké aj malé veci, každodenné aj zvláštne príležitosti. Viera, ak je skutočná, je zrastená s bytosťou veriaceho človeka, a nemožno si od nej zobrať dovolenku.
Nesmierne cennou pomocou pre pochopenie toho, čo viera naozaj je, je 11. kapitola listu Židom. Táto kapitola na príkladoch viacerých ľudí zo Starej zmluvy ukazuje, ako viera funguje, k akým rozhodnutiam a postojom privádza, akú smelosť a odvahu dáva a v neposlednom rade, ako mení život človeka. A my si dnes budeme všímať vieru praotca Abraháma, ako o nej hovorí pisateľ listu Židom.
Čo bolo také typické pre Abrahámovu vieru, čo sa z nej môžeme naučiť? My všetci predsa chceme, aby naša viera nezostávala povrchnou záležitosťou, ale naopak, aby sa čím viac približovala k tomu, ako nám vieru predstavuje Božie slovo.
Po prvé – Abrahám sa bezvýhradne zveril do Božích rúk, pod Božie vedenie. Hospodin mal s Abrahámom svoje plány do budúcnosti, a to nie len do budúcnosti Abraháma ako osoby, ale do budúcnosti národa, ktorý mal z neho vzísť. Takéto plány sa dajú naplniť len s tým, kto sa slobodne rozhodne zveriť sa Bohu, zveriť sa do Jeho rúk. Pre Abraháma to iste nebolo ľahké rozhodovanie. Mal v Chárane vybudovaný život, zázemie a zrazu ho Hospodin mocností povolal do novej krajiny, do novej budúcnosti. Určite sa mu v hlave objavili myšlienky: mám nechať isté kvôli neistému, mám opustiť známe a ísť do neznáma? Nevieme, ako dlho trvalo, kým sa cez takéto myšlienky prebojoval k bezvýhradnej dôvere. Ale vieme, že sa prebojoval, prijal Božie vedenie a poslúchol: Vysťahoval sa, a nevedel, kam ide.
Po druhé – Abrahámova viera bola charakterizovaná plnou dôverou v Hospodina. Prežíval istotu, že ho Boh za žiadnych okolností neopustí, nikdy sa ho nevzdá. Vedel, že aj keby kráčal ťažkými úsekmi života, aj vtedy je v Božích rukách. Aj keby nerozumel mnohému z toho, čo Boh koná, čo od neho žiada, aj vtedy Mu dôveroval. Aj keď ho niekedy trápili pochybnosti, vždy v ňom zostávala iskierka dôvery, ktorá sa vždy nanovo rozhorela vo vieru. Každá nová skúsenosť s Hospodinom, zažitie Božej pomoci, zásahu do jeho života, nové pochopenie Božích zámerov, to všetko posilňovalo jeho dôveru v Hospodina. Táto jeho dôvera je pre nás vzorom. Nemáme Abrahámovo poverenie, ale pre požehnaný život a život, ktorý sa stáva požehnaním pre druhých, aj my potrebujeme plnú dôveru v Trojjediného Pána Boha. Aj my sme tak ako Abrahám pri nejednej príležitosti zažili Boží zásah, Božiu pomoc v našom živote. To všetko by malo posilniť našu dôveru v Hospodina.
Tej najväčšej dôvere voči Nebeskému Otcovi nás učí Pán Ježiš. V pôstnom období si pripomíname Jeho cestu v ústrety utrpeniu. Od začiatku Jeho verejného účinkovania – cez pokušenie na púšti, cez mnohé zápasy a boje s ľudským hriechom, mocnosťami zla, či ľudskou pýchou, až po Jeho modlitbu v Getsemanskej záhrade môžeme vidieť, aké vnútorné zápasy musel vybojovať. Ale v tom všetkom nám ukazuje svoju bezhraničnú dôveru voči nebeskému Otcovi. Na púšti hovorí: „Napísane je…“, v Getsemane: „Nech sa stane Tvoja vôľa a nie moja.“ A na kríži: „Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho Ducha.“ Celý Jeho život je plný dôvery a lásky k Otcovi.
Po tretie – na Abrahámovej viere si chceme ešte všimnúť jednu dôležitú vec. Jeho viera žila očakávaním. V liste Židom je napísané: Očakával totiž mesto, majúce pevné základy, ktorého Tvorcom a Staviteľom je Boh. Tieto slová ukazujú, aký bol Abrahámov pohľad na svet a na vlastný život. Uvedomoval si, že v tomto svete nemá človek definitívne miesto; že aj trvalé bydliská sú v skutočnosti len prechodné bydliská; že na tejto zemi sme iba pútnici, ako to hovorí Peter vo svojej prvej epištole – cudzinci a hostia. (2,10) Sme naozaj príchodzí a pútnici a naše definitívne miesto je v Božom kráľovstve. Abrahám to vedel a na tento definitívny cieľ upieral svoje oči. To bola jeho hlavná životná orientácia. Očakával to, čo má pre neho Pán pripravené v nebesiach. A práve v tejto oblasti potrebujeme mocné Božie vedenie, aby sme získali taký Abrahámovský pohľad dopredu. Mať pred očami definitívne miesto a na ceste k nemu sa plne zveriť do Božích rúk – aj to je viera, tá skutočná, živá, ktorá úplne mení život.
Abrahám nie je jediným príkladom človeka, ktorého život bol do dôsledkov formovaný vierou. V Biblii nájdeme mnoho takých príkladov. Hľadajme ich, premýšľajme o nich a dajme sa nimi povzbudiť, aby aj pre nás bola viera niečím, čo formuje našu bytosť, čo nám dáva nádej, čo nás smeruje dopredu. Kým je moja viera len rozumovým uznaním nejakých náboženských právd, je povrchná a nudná. Ale keď viera v nebeského Otca začne meniť môj život, a keď si uvedomím, že sú to zmeny k lepšiemu, v tej chvíli sa moja viera stáva dôverou, stáva sa živou a veľmi príťažlivou. A táto viera nás podrží v úzkostiach i v pokušeniach a jedine takáto viera bude naším sprievodcom aj na ceste k večnému nebeskému miestu. Amen.
Ďakujeme Ti, nebeský Otče, za tento tichý pôstny čas, keď opäť stojíme pod Kristovým krížom. Daj nám, prosíme, vnímavé srdce, aby pripomenutie si utrpenia Tvojho Syna prinieslo požehnanie pre celý náš život. Vzbuď v nás úprimné pokánie, aby sme svoje hriechy v nádeji Tvojej odpúšťajúcej lásky zložili pod Kristov kríž. Zjednoť nás všetkých vo viere v Teba pod Kristovým krížom a daj nám žiť nový život vo zväzku lásky a pokoja. Pomôž, aby sme boli Tvojím ľudom, soľou zeme, svetlom sveta. Obráť neveriacich, aby aj oni mali účasť na Tvojej spáse. A tým, ktorí stoja ďaleko od Teba, pomôž, aby zvesť kríža bola aj pre nich mocou na spasenie. Prosíme za všetkých trpiacich, smutných, chorých, zomierajúcich. Vypočuj ich modlitby a prosby. Buď im milostivý. Pomáhaj nám vo všetkých potrebách nášho života. Daj nám žiť život šťastný a spokojný. Požehnávaj našu drahú cirkev, vlasť, náš národ, celé ľudstvo pre Ježiša Krista, nášho jediného Spasiteľa, požehnaného na veky. Amen.
Oznamy:
• Stretnutia v našom zbore fungujú stále na https://meet.jit.si/cz_ecav_lp. Biblická hodina bude v stredu o 18.30 hod. – pokračujeme v 1. liste Petrovom. Ženská skupinka je v sobotu o 18.30 hod. a Rodinné spoločenstvo v nedeľu o 17.00 hod. Teším sa na stretnutia s Vami a budem rada, ak pozvete aj ďalších.
• Každý deň môžete nájsť na internete video zamyslenie od známych i menej známych farárov našej cirkvi – https://www.youtube.com/c/ECAVsvami
• Zborová knižnica je otvorená, srdečne pozývame.
• Nezabúdajte, prosím, aj na milodary pre náš cirkevný zbor. Služby Božie sa síce konať nemôžu, ale podporovať svoj zbor milodarom, či už na účet alebo naším sestrám pokladníčkam, môžeme stále.
Zo srdca ďakujeme.