1. pôstna večiereň

Piesne: 86, 104, 410
Text: Mt 16, 21-27

Modlitba: Oslavujeme Ťa, Bože, Otče náš milý nebeský a ďakujeme Ti srdečne a úprimne, že si nám, hriešnym ľuďom, zveril vzácny poklad svojho svätého slova. Obdar nás, prosíme, Duchom viery a poslušnosti, nech nám On otvorí naše srdcia počuť pravdu Tvojho večného slova, aby vykonalo pri nás, čo sa Tebe páči a na čo ho posielaš. Pomáhaj nám podľa neho žiť v službe a láske k Tebe a k blížnym, aby nás toto slovo nemuselo odsúdiť, ale aby nás viedlo ku spáse časnej i večnej.                                                                                                               Amen.

Járobeám bol silný hrdinský muž. Keď Šalamún videl, že mládenec je pracovitý, ustanovil ho nad všetkými ťažkými prácami v Jozefovom dome. Keď raz Járobeám odišiel z Jeruzalema, stretol ho na ceste šílonský prorok Achija. Bol zahalený do nového plášťa; a boli sami dvaja na poli. Tu pochytil Achija nový plášť, čo mal na sebe, roztrhal ho na dvanásť kusov a povedal Járobeámovi: Vezmi si desať kusov, lebo takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Hľa, odtrhnem kráľovstvo od Šalamúna a tebe dám desať kmeňov. Jeden kmeň zostane jemu, kvôli môjmu služobníkovi Dávidovi a kvôli mestu Jeruzalemu, ktoré som si vyvolil zo všetkých izraelských kmeňov. Preto, že ma opustili a klaňajú sa sidónskej bohyni Aštarte, moábskemu bohu Kamóšovi a Milkómovi, bohu Ammóncov. Nechodili po mojich cestách a nečinili, čo je správne v mojich očiach, totiž moje ustanovenia, moje právo, ako robil jeho otec Dávid. Ale nevezmem mu celé jeho kráľovstvo, lebo som ho učinil doživotným kniežaťom kvôli môjmu služobníkovi Dávidovi, ktorého som si vyvolil a ktorý zachoval moje príkazy a ustanovenia. Jeho synovi vezmem kráľovstvo, to jest desať kmeňov, a dám ho tebe. Jeho synovi dám jeden kmeň, aby môjmu služobníkovi Dávidovi po všetky dni zostala svieca predo mnou v Jeruzaleme – v meste, ktoré som vyvolil, aby som tam uložil moje meno. Teba si však vezmem a budeš kraľovať nad všetkým, čo si zažiada tvoja duša – budeš kráľom nad Izraelom. A ak poslúchneš všetko, čo ti prikážem, čo je správne v mojich očiach, a zachováš moje ustanovenia a moje príkazy, ako ich plnil môj služobník Dávid – postavím ti stály dom, ako som postavil Dávidovi, a dám ti Izrael. Kvôli tomu pokorím Dávidovo potomstvo, ale nie navždy. Šalamún hľadal Járobeáma, aby ho usmrtil. Járobeám sa teda pobral a utiekol do Egypta ku kráľovi Šíšakovi. Zostal v Egypte až do Šalamúnovej smrti.                                                                                                   1. Kráľov 11, 29-40

Bratia a sestry,
hlavnou postavou našich pôstnych zamyslení bude jeden z izraelských kráľov. Správnejšie povedané, prvý kráľ Izraela, Járobeám. Že ste o ňom ešte nepočuli a že prvým kráľom bol určite Saul? Áno, Saul bol prvým kráľom, ktorý vládol 12 kmeňom Izraela, ale Járobeám bol prvý, ktorý vládol tzv. Severnému, izraelskému kráľovstvu, teda už len 10 izraelským kmeňom. Nepatrí k najznámejším kráľom, a predsa verím, že jeho príbeh nám bude na poučenie.
Ako sa teda Járobeám stal kráľom? Bol vari synom posledného kráľa nerozdeleného Izraela, Šalamúna? Nie, bol pravdepodobne synom nejakého cudzinca a so Šalamúnom sa príliš v láske nemali. A predsa si práve Járobeáma vyvolil Hospodin, aby mu daroval 10 kmeňov Izraela a odtrhol ich od Júdskeho kráľovstva. Prečo?
Na jednej strane to bol trest. Šalamún, ktorého dodnes svet velebí ako múdreho kráľa, ktorý sa spomína v rôznych prirovnaniach – múdry ako Šalamún, šalamúnske rozhodnutie – sa na konci svojich dní stal bláznom. Doslova. Veď jeho otec kedysi dávno napísal: Vo svojom srdci blázon hovorí: Niet Boha! Konajú skazene a ohavne; niet nikoho, kto by robil dobre! (Ž 14, 1) a sám Šalamún vyznal: Počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom, poznať Najsvätejšieho je rozumnosť. (Pr 9,10) Ale na konci života o ňom Božie slovo hovorí: V čase Šalamúnovej staroby zviedli mu jeho ženy srdce k iným bohom, takže jeho srdce nebolo celé oddané Hospodinovi, jeho Bohu, ako srdce jeho otca Dávida. Šalamún chodil za Aštartou, sidónskou bohyňou, a za Milkómom, ohavnosťou Ammóncov. Tým Šalamún robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, a nenasledoval Hospodina ako jeho otec Dávid. (1.Kraľ 11,4-6) On síce nepopieral existenciu boha, bohov, on „len“ nerešpektoval Hospodina a neposlúchal Ho. Jeho srdce nebolo cele oddané Hospodinovi. A to je to podstatné. Vernosť. Nie to, že vedel, že Boh existuje, nie to, že Ho nejako uznával. To je málo. On Mu mal byť oddaný celým svojím srdcom, mysľou, silou a dušou. V tom mal vytrvať až do konca. Žiaľ, aj veľký a múdry Šalamún podľahol márnostiam a nechal sa zviesť. Dôsledkom bolo odtrhnutie 10 kmeňov Izraela a vytvorenie nového kráľovstva. Toto Božie rozhodnutie však bolo zároveň šancou. Vieme, že Božie tresty nie sú (zatiaľ) definitívnym súdom. Sú napomenutím, ktoré má viesť k náprave, zmene a prináša nové možnosti – či už v živote jednotlivcov (márnotratný syn) alebo celého národa. Rozdelenie Božieho ľudu, všetko to, čo sa začalo diať po Šalamúnovej smrti + slovo proroka zvestujúce Boží súd bolo akoby varovne zdvihnutým Boží prstom: idete zlým smerom! Aj v tomto napomenutí však vidíme Božiu milosť, nádej pre Izrael. Hospodin skrze proroka povedal Járobeámovi: A ak poslúchneš všetko, čo ti prikážem, čo je správne v mojich očiach, a zachováš moje ustanovenia a moje príkazy, ako ich plnil môj služobník Dávid – postavím ti stály dom, ako som postavil Dávidovi, a dám ti Izrael. Ak zostaneš verný, ak budeš nasledovať Hospodina – bude Boží ľud znovuzrodený, obnovený a všetko sa na dobré obráti. Napriek zlyhaniu Šalamúna, napriek hriechu a biede mnohých v Izraeli, im Hospodin dáva šancu aj skrze roztrhnutie Izraela a nového kráľa.
Tento príbeh, príbeh vyvolenia takmer neznámeho kráľa Járobeáma chce byť poučením aj pre nás dnes. Je varovaním, že aj my sa môžeme vo víre života, povinností, aktivít nechať zviesť k uctievaniu iných bohov. Možno to nebudú modly (aj keď, žiaľ, aj to sa objavuje), ale budú to ľudia, veci, hodnoty, ktoré uctievame, ktorými sa nechávame ovládať, ovplyvňovať a viesť. Inak povedané, ktorým dávame to miesto, ktoré má patriť nášmu Bohu. Aj dnes nám Božie slovo kladie otázku: Je celé moje srdce oddané Bohu?
Zároveň je nám tento príbeh aj povzbudením. Áno, Šalamún sa stratil svojmu Bohu, ale Hospodin ponechal jeho potomstvu vládu nad kmeňom Júdu, pretože zasľúbil: Jeho synovi dám jeden kmeň, aby môjmu služobníkovi Dávidovi po všetky dni zostala svieca predo mnou v Jeruzaleme – v meste, ktoré som vyvolil, aby som tam uložil moje meno. Napriek všetkému jedného dňa práve z tohto Dávidovho rodu príde Ten, ktorý bude nielen sviecou, ale bude svetlom sveta – Ježiš Kristus. A v Ňom má nádej každý: aj ten kto zablúdil, aj ten, kto sa stal neverným, aj ten, kto stratil dôveru. V Ježišovi Kristovi, v Jeho obeti na kríži sú nám všetky hriechy odpustené a v moci Jeho vzkriesenia máme vždy nanovo nádej na nový začiatok.
V minulých časoch, keď bol rytmus života závislý na ročných obdobiach, si naši otcovia vybrali obdobie končiacej sa zimy k času pôstu. K času vnútorného premýšľania, hodnotenia života a prehlbovaniu vzťahu s Trojjediným Pánom Bohom. Náš rytmus sa už prírodou neriadi, ale i tak sme pozvaní premýšľať nad svojím vzťahom s Pánom. Nech nám v tom sám Pán pomáha mocou svojho Svätého Ducha aj v týchto dňoch.                                                                   Amen.

Oznamy:
• Stretnutia v našom zbore fungujú stále na https://meet.jit.si/cz_ecav_lp. Biblická hodina bude v stredu o 18.30 hod. – pokračujeme v 1. liste Petrovom.
• Každý deň môžete nájsť na internete video zamyslenie od známych i menej známych farárov našej cirkvi – https://www.youtube.com/c/ECAVsvami.
• Zborová knižnica je otvorená, srdečne pozývame.
• Nezabúdajte, prosím, aj na milodary pre náš cirkevný zbor. Služby Božie sa síce konať nemôžu, ale podporovať svoj zbor milodarom, či už na účet alebo naším sestrám pokladníčkam, môžeme stále.

Zo srdca ďakujeme.