5. pôstna večiereň
Piesne: 113, 108, 427
Text: Žid 5, 5-10; Mk 14, 12-25
Modlitba: Milostivý Pane Bože, ďakujeme Ti, že si svojho jednorodeného Syna vydal za nás na smrť, aby sme sa mohli na veky ukryť v Tvojom milostivom náručí. Prosíme Ťa, daj nám svojho Svätého Ducha, aby sme s pravou pobožnosťou hľadeli na veľké tajomstvo kríža a aby sme v Jeho nasledovaní našli večný život a spasenie. Nech sa tak stane pre Ježiša Krista, Tvojho milého Syna, nášho Pána a Spasiteľa, za nás ukrižovaného. Amen
Vtom čase ochorel Járobeámov syn Abija. Vtedy povedal Járobeám svojej žene: Vyber sa a preobleč, aby nepoznali, že si Járobeámova žena, a choď do Šíla. Tam je prorok Achija. Ten mi povedal, že budem kráľom nad týmto ľudom. Vezmi si do ruky desať chlebov, koláče, krčah medu a choď k nemu. On ti oznámi, čo bude s chlapcom. Járobeámova žena tak urobila. Odišla do Šíla, a vošla do Achijovho domu. Achija už však nevidel, lebo mu od staroby ochoreli oči. Vtedy riekol Hospodin Achijovi: Hľa, prichádza Járobeámova žena pýtať si od teba radu o svojom synovi, lebo je chorý. Toto a toto jej povedz. Keď príde, bude sa robiť inou. Keď Achija počul šuchot jej nôh, ako vchodom vstupovala, ozval sa: Vstúp, žena Járobeámova. Prečo sa robíš inou? Veď ja som poslaný k tebe s ťažkou zvesťou. Choď, povedz Járobeámovi: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Pretože som ťa vyzdvihol z ľudu a ustanovil kniežaťom nad mojím izraelským ľudom, odtrhol som kráľovstvo od domu Dávidovho a dal som ho tebe. Ale ty nie si taký ako môj služobník Dávid, ktorý zachovával moje príkazy a ktorý chodieval za mnou celým svojím srdcom, takže robil len to, čo je správne v mojich očiach. Ale ty si spáchal viac zla ako všetci, čo boli pred tebou. Ty si odišiel, zhotovil si si iných bohov i liate modly, aby si ma popudzoval, a mňa si hodil za svoj chrbát. Preto dopustím zlo na Járobeámov dom a vykántrim Járobeámovi všetko, čo je mužského rodu, nedospelých i dospelých v Izraeli. Vymetiem dom Járobeámov, ako sa vymetajú smeti, do úplného zničenia. Kto z Járobeámových zomrie v meste, toho zožerú psy; kto na poli, toho zožerú nebeské vtáky, lebo Hospodin tak hovoril. Ty sa však pober a choď domov! Keď tvoja noha vkročí do mesta, dieťa zomrie. Žialiť bude nad ním celý Izrael a pochovajú ho. Lebo len on z Járobeámovcov sa dostane do hrobu, pretože z Járobeámovho domu len na ňom Hospodin, Boh Izraela, našiel niečo dobré. Hospodin postaví kráľa nad Izraelom, ktorý v ten deň vykynoží dom Járobeámov. To je dnes – ale čo bude potom? Hospodin zakláti Izraelom, ako sa kláti trstina vo vode; zavrhne Izrael z tejto dobrej zeme, ktorú dal ich otcom, a rozptýli ich na druhej strane Veľrieky, pretože si zhotovili ašéry, a tým popudzovali Hospodina. A vydá Izrael pre Járobeámove hriechy, ktoré spáchal a ktorými zvádzal Izrael k hriechu. Nato sa Járobeámova žena pobrala a prišla do Tirce. Keď vstupovala na prah domu, chlapec zomrel. Pochovali ho a celý Izrael žialil nad ním podľa Hospodinovho slova, ktoré povedal prostredníctvom svojho služobníka, proroka Achiju. Ostatné Járobeámove činy, ako bojoval a kraľoval, sú zapísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. Járobeám kraľoval dvadsaťdva rokov. Keď usnul so svojimi otcami, kráľom po ňom sa stal jeho syn Nádáb. 1 Kráľov 17, 1-20
Bratia a sestry,
možno niektorí z vás poznáte plagát: Široká a úzka cesta. Kedysi sme ho mali doma a priznám sa, že na mňa vždy veľmi pôsobil. Je to starý plagát, sú na ňom postavy v dobovom oblečení, ale je vynikajúco vypracovaný. Vidíme na ňom širokú a úzku cestu, na oboch sú zástavky, pri ktorých sú biblické citáty – takže človek môže posolstvu tohto plagátu veľmi dobre porozumieť. Na konci oboch ciest je viditeľný aj ich cieľ. Pri tej širokej sú to ohnivé plamene, pri tej úzkej vidieť zlaté mesto Jeruzalem a palmy víťazstva. Zaujímavé je, že medzi tými dvomi cestami sú prechody, mostíky, a tak má na jednej strane človek možnosť nanovo sa rozhodnúť pre záchranu, na strane druhej má „možnosť“ tú záchranu stratiť.
Počas pôstnych večerných služieb Božích sme spoločne sprevádzali prvého izraelského kráľa po jeho ceste životom. Žiaľ, vybral si širokú cestu, a i keď mal niekoľko možností obrátiť sa k svojmu Bohu späť, svoju šancu nevyužil. Dnešné prečítané slovo Božie hovorí o konci jeho cesty. Aká bola?
Ako prvé si všimneme definitívne Božie odsúdenie. Po všetkom, čo Hospodin pre Neho urobil, po všetkých šanciach na zmenu smeru, ktoré Járobeám dostal od Hospodina, prišiel čas, o ktorom my ľudia neradi počujeme. Prišiel čas súdu, lebo i keď Hospodin je trpezlivý a dlhozhovievajúci, stále platí, že jedného dňa čas milosti skončí. Presne to sa stalo v živote tohto kráľa. Vo chvíli, keď mu zomieral syn, Járobeám miesto pokory išiel pred Hospodina s rúhaním. Poslal svoju manželku za Božím prorokom a potajomky, podvodom chcel získať zázrak uzdravenia. Poslal ju dokonca za prorokom, ktorý mu kedysi zvestoval Božie vyvolenie, a tak sa doslova vysmial Hospodinovi do očí. Nebolo v ňom ani kúsok hanby a bázne pred Bohom Izraela. Preto mu znelo slovo: Ty si odišiel, zhotovil si si iných bohov i liate modly, aby si ma popudzoval, a mňa si hodil za svoj chrbát. Preto dopustím zlo na Járobeámov dom a vykántrim Járobeámovi všetko, čo je mužského rodu, nedospelých i dospelých v Izraeli. Vymetiem dom Járobeámov, ako sa vymetajú smeti, do úplného zničenia. Aké smutné je to Božie konštatovanie: … mňa si hodil za svoj chrbát! Dôsledkom toho bolo, že Hospodin odvrátil od kráľa svoju tvár, pomoc, ochranu i milosť. Jeho dom mal byť vymetený a po ňom samom zostala len smutná spomienka vo večnom Božom slove. Spomienka na kráľa, ktorému sa dostalo toľko milosti, ale všetka bola pri ňom daromná. Pretože, kde niet pokánia, tam nemôže byť ani Božie milosrdenstvo.
A predsa môžeme v tomto príbehu Božieho súdu vidieť aj Božiu milosť. Nie nad Járobeámom, ktorý si doslova zabuchol všetky dvere k záchrane, ale nad jeho synom, Abijom, ktorého meno znamenalo – môj otec je Hospodin – a bolo tak dôkazom niekdajšej viery jeho otca. V prípade Abiju sa paradoxne to, čo sa všeobecne považovalo za prekliatie, stalo požehnaním. Abija zomrel a zomrel mladý, ale práve to bolo dôkazom Božieho zľutovania. Nevieme, prečo sa práve tohto mladého muža rozhodol Hospodin ušetriť od toho, čo čakalo zvyšok Járobeámovej domácnosti (píše sa o tom v nasledujúcich kapitolách). Ale Božie slovo hovorí, že na ňom Pán našiel niečo dobré. Iste nie v zmysle jeho vlastnej dobroty a zásluh, ale pravdepodobne v zmysle viery v Hospodina, pokánia a lásky k Bohu. Preto mal Abija zomrieť síce predčasne, ale nie kruto, ponižujúco a zákerne. Tam, kde bolo pokánie, bolo aj Božie milosrdenstvo, ktoré tomuto mladému mužovi prinieslo nie zázrak uzdravenia, ako dúfal jeho otec, ale zázrak vykúpenia.
Kráľ Járobeám si vybral cestu moci, slávy, vlastnej veľkosti i za cenu toho, že viedla do smrti, do zatratenia. Nedokázal prejsť tesnou bránou, pred ktorou musí človek zanechať svoje Ja, všetku svoju biedu i všetku svoju „veľkosť“. Zabudol, odmietol tú najzákladnejšiu pravdu, že len úzka cesta, cesta pokánia, vedie k životu. A doplatil na to nielen on, jeho rodina, ale doplatilo na to celé izraelské kráľovstvo, ktorému bolo predpovedané: Hospodin zakláti Izraelom, ako sa kláti trstina vo vode; zavrhne Izrael z tejto dobrej zeme, ktorú dal ich otcom, a rozptýli ich na druhej strane Veľrieky, pretože si zhotovili ašéry, a tým popudzovali Hospodina. A vydá Izrael pre Járobeámove hriechy, ktoré spáchal a ktorými zvádzal Izrael k hriechu.
Celé pôstne obdobie nás učí pokore, pokániu a tomu, aby sme nikdy nezabudli ako veľmi potrebujeme Pána Ježiša Krista a Jeho obeť za nás. Prežívajme prichádzajúcu Veľkú noc naplnení veľkou bázňou pred Bohom, ľútosťou nad svojimi hriechmi a biedami, ale zároveň aj obrovskou nádejou, pretože náš Boh je plný milosti. V Božej milosti je naša jediná nádej. V Ježišovi Kristovi je všetka naša pomoc. Dôverujme Mu, nasledujme Ho a nedajme sa z cesty za Ním nikdy odkloniť. Amen
Oznamy:
- Stretnutia v našom zbore fungujú na https://meet.jit.si/cz_ecav_lp. Biblická hodina bude tento týždeň vo štvrtok o 18.30 hod. – pokračujeme v 1. liste Petrovom, v 4. kapitole.
- Aj túto v stredu si môžete na Rádiu Regina vypočuť evanjelickú pobožnosť – večer o 17.30 hod.