Kvetná nedeľa

Ja som však stále s Tebou, držíš ma za pravicu. Vedieš ma svojou radou a potom do slávy ma prijmeš.                                                                                                                  Žalm 73, 23 – 24

Milí bratia a sestry,

posledných pár dní sa ukazuje počasie, ktorému my doma hovoríme pôstne húľavy. Teda počasie veľmi nevyspytateľné, premenlivé, v jednom okamihu slniečko a o malú chvíľku snehová metelica. Občas  sa takéto „pôstne húľavy“ zjavia nielen v počasí, ale aj v našom živote. Veci okolo nás sú chvíľku dobré, ale potom zrazu príde nejaký šok, problém, chvíľu slniečko, chvíľu búrka. Na istote nám iste nepridáva ani situácia v krajine, počnúc obávanou koronou, cez vládnu krízu až po neistoty v práci či rodine. Ale nie sme v tom sami. Niečo veľmi podobné prežíval aj Boží Syn, Pán Ježiš Kristus, ako to čítame aj v pašiách na túto nedeľu. Začínali Jeho oslavou a vyvyšovaním pri vstupe do Jeruzalema, končia krikom davu: Ukrižuj Ho, ukrižuj!  A predsa, aj vo všetkej tej neistote, nestálosti, aj s výhľadom smrti a bolesti smel Pán Ježiš prežívať jednu úžasnú istotu. To, čo vyznával a prežíval aj autor 73. žalmu: Ja som však stále s Tebou, držíš ma za pravicu. Vedieš ma svojou radou a potom do slávy ma prijmeš.

Áno, v živote Pána Ježiša a skrze Neho sa napĺňa dávna túžba žalmistu po stálej Božej prítomnosti. On to prežíval aj za nás, aj s nami, že: „Boh je so mnou a ja s Ním za každých okolností.“ On, ako Syn živého Boha mohol s úplnou dôverou a istotou vyznať, že sa drží Otca za pravicu. Vždy to tak bolo. Ja som však stále s Tebou, držíš ma za pravicu.A toto svedectvo prináša aj nám.Ukazuje, žeBožia prítomnosť  je vo všetkom, čo prežívame. Nie sme sami! Jeden z najťažších pocitov, ktoré človek môže zažiť, je, že je sám. Neboli sme tak stvorení. Sme stvorení do spoločenstva. Potrebujeme vedieť, že je tu niekto, kto ma drží za ruku. Že ide so mnou, kráča vedľa mňa a prevedie ma až do bezpečia.

Vybrané verše zo 73. žalmu sú určitým vrcholom, zlomom v tom, čo žalmista prežíval, keď sa dostal do ťažkostí. Istým spôsobom nám pripomína príbeh trpiaceho Jóba, ktorý bol vydaný skúškam pre svoju vieru, ale on ostal verný. Vo svojej vernosti a vytrvalosti našiel odpoveď na otázku Božej spravodlivosti v tomto svete, ale až po tom, ako prešiel dlhou a ťažkou cestou.  Spoznal, že cieľom toho všetkého nebola a nie je bolesť, alebo trápenie, či dokonca zničenie človeka. Aj kríza viery, ktorá je zväčša spojená s utrpením, môže priniesť znovuzrodenie nádeje a istoty v Bohu. Hoci sa v tomto živote človek stretáva so situáciou, že bezbožným sa darí a veriaci sa trápia, je to dočasné a neznamená to konečné víťazstvo zla. Preto ani v takých chvíľach človeku nepomôže pochybovanie, reptanie… Podobne nezmyselné je aj pyšné chvastanie, ktoré aj dnes počujeme z úst samoľúbych a sebastredných ľudí. Boží človek má v pokore prijímať údel od Boha a spoliehať sa na Božie konanie, vyslobodenie, záchranu. Božie konanie sa totiž vždy ani pochopiť nedá. Sú chvíle, keď môžeme len s dôverou čakať na poučenie od Boha, a dokázať tak vernosť za každých okolností. To je cesta do Božej blízkosti. To prináša poznanie, že napriek skúškam a trápeniam Božia blízkosť je najlepšou oporou v živote. A je neporovnateľná s klamlivým šťastím samoľúbych ľudí. V spoločenstve s Bohom získavame silu a v Ňom máme zdroj, ktorý napĺňa život pravými hodnotami. A On tak vytvára nečakané zvraty, nové možnosti a skutočnosti. Pretože Boh má svoj plán pre svet, pre svoj ľud i pre svojho konkrétneho človeka.

O to sa opiera aj druhá časť Božieho slova – žalmistovho povzbudzujúceho výroku: Vedieš ma svojou radou a potom do slávy ma prijmeš. Pán Ježiš sa vydáva do rúk zločincov a tu sa hovorí o vstupe do slávy! Ale áno, to je paradox Veľkej noci, paradox Božieho konania. Boh koná, aj keď my to nevidíme. Jeho rada, úmysel, aj konanie, a teda aj naša istota v Bohu nemusia byť vždy viditeľné vo vonkajšej moci, presile, výzbroji. Stávajú sa pravdou našou úplnou odovzdanosťou do Jeho rúk. To spoznáva aj žalmista, ktorý pokorne vyznáva, že potrebuje Božie vedenie. Teší sa z toho, že Boh ho aj touto úzkou a tŕnistou cestou dovedie do svojej slávy, aby sa stal súčasťou Jeho kráľovstva. Akoby sme počuli samého Krista, plne odovzdaného do Otcových rúk. On vie, že toto je cesta Božej slávy a preto ňou ide, hoci je to cesta veľmi nepríjemná, až odporná. Ale je to Božie rozhodnutie, Jeho voľba a Jeho rada, a preto ju prijíma za svoju. A tak sa z Jeho obete stáva najvyššia hodnota, ktorej sa nič nevyrovná a ktorá stojí za všetko. Nezastaví ho ani utrpenie, ani smrť, lebo nie je opustený  ani stratený… Pretože práve to, čo Kristus robí, ako sa nechá viesť Božou radou, to prináša do sveta nám ľuďom zmierenie s Bohom. Prináša nádej, že aj my raz budeme môcť vojsť k Nemu, do Božej slávy. Preto znáša to poníženie, nechá sa viesť ako baránok na zabitie. Lebo vie, že Boh od Neho neodchádza. A neodchádza ani od nás. Božia rada zvíťazila aj nad žalmistovým zúfalstvom a previedla ho cez všetky nástrahy života. … a potom do slávy ma prijmeš. – vyznáva. To je vyznanie, ktoré si smie privlastniť každý veriaci človek najneskôr na konci svojej pozemskej púte.

Milí bratia a sestry, iste poznáte príbehy zo života. Jeden z nich hovorí o priateľstve a úteche, ktorú si my, ľudia, môžeme navzájom dať a tak sa potešiť v trápení. Jedno dievčatko sa raz vracalo od susedky, ktorej práve zomrela osemročná dcérka.  „Prečo si tam šla?“ pýtal sa jej otec. „Aby som potešila jej mamu.“ – „A čo si ty, taká maličká, mohla urobiť, aby si ju potešila?“ „Vyskočila som jej na kolená a plakala som spolu s ňou.“

Áno, bratia a sestry, niekedy je to to jediné, čo môžeme my ľudia, jeden pre druhého urobiť. Ale potom je tu ešte aj modlitba. Môžeme prosiť o Boží zásah do ťažkej situácie. A vtedy slová žalmistu znejú tak skutočne. Božia prítomnosť a blízkosť je viac ako ľudská. Na pohľad sa možno ani nič nezmení. Ale vo vnútri, v srdci, tam je zrazu celkom iná realita. Hoci vonkajšie ťažkosti ešte nepominuli, vo vnútri prichádza zmierenie, ktoré vydobyl Syn Boží. Zmierenie s Bohom, zmierenie s ľuďmi, zmierenie so životom, zmierenie so smrťou. Jednoducho nový život!

Pôstne húľavy sú niekedy nepríjemné, môžu nás prekvapiť naozaj neočakávaným počasím. Ale my vieme, že po nich bude určite nasledovať jar. Slnko a nový život. A to je aj posolstvo Božieho slova, ktoré nás dnes sprevádza na ceste s odsúdeným, pre nás trpiacim ukrižovaným, ale nakoniec víťaziacim a vzkrieseným Kristom. Napriek všetkému, čo sa deje v našich životoch, napriek nečakaným zmenám a neistotám máme jednu úžasnú istotu:  On je s nami. Dôverujme Mu a s vďakou vyznajme spolu so Žalmistom: Ale mňa blaží Božia blízkosť. V Hospodinovi, Pánovi mám svoje útočisko, aby som všetky Tvoje skutky zvestoval. (Ž 73, 28).                                                                                                                                                                    Amen.

Modlitba: Láskavý nebeský Otče, ďakujeme Ti úprimne za to, že Tvoje úmysly s nami sú jednoznačné. Vedú k našej záchrane. Je také dôležité, aby sme si to pripomínali vždy znovu a znovu. Keď sa nám darí a všetko ide podľa plánu, ale aj vtedy, keď sa všetko komplikuje, trasie, bolí. Ďakujeme Ti za to vzácne uistenie, že Ty si vždy s nami a máš všetko, i náš život vo svojich rukách. Celkom tak, ako si viedol a povzbudzoval svojou prítomnosťou aj svojho Syna, Pána Ježiša Krista, keď kráčal cestou utrpenia a kríža. Povzbudzoval si Ho, lebo to bola cesta nášho zmierenia s Tebou, Ty si ju pripravil aj vykonal. Oslavujeme Ťa, Pane Ježiši Kriste za to, čo si pre nás vykonal. Hoci si uvedomujeme, že máme svoj podiel na tom všetkom, čo si musel aj za nás a za naše hriechy vytrpieť. Odpusť nám to. Bože Duchu Svätý, veď nás po dobrej ceste, po ceste vytrvalej dôvery a nádeje. Ty nás upevňuj vo vedomí Božej blízkosti. Vkladáme sa do Tvojich rúk, Pane, a prosíme o zmilovanie a pre Kristove zásluhy dúfame, že aj nás v živote povedieš a raz prijmeš do svojej slávy. Buď s nami trojjediný Bože a Pane náš: Otče, Synu i Duchu Svätý, Ty na veky požehnaný.                                                               Amen.

 Oznamy:

  • Služby Božie túto nedeľu – Kvetnú – budú v Slovenskom rozhlase o 9.05 hod. z cirkevného zboru Uhorské.
  • Služby Božie na Zelený štvrtok budú na YouTube ECAV s vami o 17.00 hod. Káže brat biskup VD Peter Mihoč.
  • Rozpis ďalších služieb Božích počas Veľkonočných sviatkov bude na stránke ECAV, na stránke zboru i vo výveskách.
  • Ak by mal niekto záujem o prislúženie sviatosti Večere Pánovej, či už v domácnosti alebo v kostole prosím ohláste sa na farskom úrade.