2. nedeľa po Veľkej noci
Piesne: 146, 125, 151 Text: 1. list Petra 2, 21-25; Ján 14, 1-6
Modlitba: Ďakujeme Ti, Otče náš a Stvoriteľ náš, za nový deň života, za všetku Tvoju doterajšiu pomoc a ochranu, trpezlivosť a požehnanie. Prosíme, aby si nám, zablúdeným ovečkám dal silu, aby sme Tvojho Syn ako dobrého Pastiera poslúchali, radi plnili Jeho slovo a verne Ho nasledovali. Pomáhaj nám každý deň umierať svojim hriechom, kráčať po Tvojich cestách a jedného dňa vojsť do Tvojej slávy, kde Ťa spoločne budeme chváliť už na veky. Amen.
Keď hovorili ľudu, pristúpili k nim kňazi a veliteľ chrámovej stráže a sadukaji, ktorí sa hnevali na nich, že učili ľud a zvestovali vzkriesenie z mŕtvych v Ježišovi. I položili ruky na nich a vsadili ich do väzenia do druhého dňa, keďže bol už večer. Ale mnohí, ktorí počuli tú reč, uverili; počet mužov vzrástol asi na päťtisíc. Na druhý deň zhromaždili sa ich poprední mužovia, starší a zákonníci v Jeruzaleme, aj veľkňaz Annáš a Kaifáš, Ján Alexander a všetci, ktoríkoľvek boli z rodu veľkňazského; postavili ich do prostriedku a vypytovali sa: Akou mocou a v mene koho ste to učinili? Nato Peter, naplnený Duchom Svätým, odpovedal im: Vodcovia ľudu a starší! Keďže nás vyšetrujete dnes pre dobrý skutok na nemocnom človeku, ako bol uzdravený, vedzte teda vy všetci, aj všetok ľud izraelský, že tento človek stojí pred vami zdravý v mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, ale Boh Ho vzkriesil z mŕtvych. Toto je ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, ale ktorý sa stal uholným kameňom. A nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia. Sk 4, 1-12
Milí bratia a sestry,
pred viac ako 200 rokmi sa vo Viedni konal kongres, ktorý mal rozhodnúť o fungovaní Európy a rozdelení hraníc po porážke Napoleona. Stretli sa tam predstavitelia niekoľkých víťazných krajín a celé týždne rokovali. Jedného dňa však do rokovacej miestnosti vtrhol rýchly posol a zakričal: „On je zase tu. Napoleon sa vrátil.“ Napoleon naozaj ušiel z ostrova Elba a ujal sa opäť velenia nad francúzskymi vojskami. Vieme si predstaviť, aké zdesenie museli v tej chvíli prežívať účastníci rokovaní, keď sa dozvedeli, že ten, ktorého všetci považovali za odstaveného, sa znova zmocnil vlády. Veľmi podobné zdesenie nastalo v židovskej rade, keď sa na svojom zasadnutí od apoštolov Petra a Jána dozvedeli, že Ježiš z Nazareta, o ktorom si mysleli, že je mŕtvy, že Ho raz navždy odstránili, žije, bol vzkriesený z mŕtvych. Aký obrovský šok museli prežívať, keď zistili, že Ten, ktorého považovali za raz navždy zbaveného akejkoľvek sily a vplyvu, má stále moc, ktorá presahuje všetko, čo poznali. Tak ako omnoho neskôr vo Viedni, aj oni museli konštatovať: „On je zase tu.“ Ten, ktorého považovali za mŕtveho, žije! To, že Kristus je živý a mocný, mohli nielen títo mužovia, ale celé zástupy jasne vidieť v živote, konaní apoštolov. Peter a Ján totiž v Kristovom mene uzdravili človeka chromého od narodenia, ktorý žobral pri dverách jeruzalemského chrámu. Keď si od nich pýtal almužnu, dostal niečo iné: I povedal mu Peter: Striebra, zlata nemám, ale čo mám, to ti dávam: v mene Ježiša Krista Nazaretského [vstaň a] choď! (Sk 3, 6) Ten Kristus, ktorého všetci považovali za mŕtveho, bol živý, mocný a apoštolovia v Jeho mene robili divy. Divy uzdravenia, ktoré Kristus robil kedysi osobne, robil teraz ako Vzkriesený, prostredníctvom svojich apoštolov. Vďaka tomu, vďaka moci, ktorú bolo vidieť v živote apoštolov, začala Jeruzalemská rada chápať, že Ježiš, i keď Ho ukrižovali, nie je odstavený. Otázka Ježiša z Nazareta nebola v žiadnom prípade vyriešená Jeho smrťou. On je zase tu. Začali chápať, že Ježiša nie je možné sa len tak zbaviť. Vieru v Neho nie je možné umlčať. Ale i tak sa o to pokúsili. Pokúsili sa umlčať tých, ktorí boli svedkami Jeho vzkriesenia a Jeho moci. Petra a Jána uväznili a verili, že zoči voči násiliu, zlu sa vzdajú svojej viery v živého Krista. A čo apoštolovia urobili, keď z väzenia vyšli? Svedčili o Kristovi. Na otázku, akou mocou a v mene koho to urobili, odpovedali: … tento človek stojí pred vami zdravý v mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, ale Boh Ho vzkriesil z mŕtvych. Nebáli sa ani väzenia, ani vyhrážok. Veď platilo: On je zase tu a mocne koná. Prečo nebolo možné sa Ježiša zbaviť? Pretože On je Božím Synom. Pretože Ho Boh vzkriesil z mŕtvych. Pretože Jeho vec je Božia vec. (Sk 5, 38-39) A proti tomu, čo je Božie, ľudia bojujú zbytočne. Keby šlo o niečo ľudské, keby boj veľrady proti Ježišovi bol len bojom proti človeku, boli by určite vyhrali, veď mali vo svojich rukách veľkú moc. Aj s Napoleonom si nakoniec poradili; aj keď sa na krátky čas vrátil, bol opäť porazený a odvedený do vyhnanstva. Ale Kristus je omnoho viac ako Napoleon, omnoho viac ako ktorýkoľvek človek. Darmo proti Nemu bojovala veľrada, darmo proti Nemu bojuje svet, stále platí: On je zase tu. A nielen to. On tu aj stále bude. Ľudia Ho síce zavrhli a ukrižovali, ale Boh Ho vzkriesil a urobil uholným kameňom. Tak to vysvetľoval poslucháčom ap. Peter. Toto je ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, ale ktorý sa stal uholným kameňom. Tak ako nie je možné odstrániť ten uholný kameň, na ktorom všetko stojí, tak nie je možné odstrániť, vymazať Ježiša. On tu stále je a stále tu aj bude. Áno, Ježiš je stále tu! Napriek všetkým útokom, vojnám a prenasledovaniu, napriek všetkým zdanlivým víťazstvám v boji proti Kristovi a Jeho cirkvi, môžeme vždy nanovo až dodnes spoznávať, že Ježiš je tu. On je živý Pán. Mocný, konajúci, zachraňujúci a hľadajúci. Prichádza ku každému, kto Ho potrebuje, kto Ho hľadá, aj k tomu, kto sa Mu stratil, aby opäť v Ňom mohol nájsť záchranu a nanovo dokázal vyznať: On, Ježiš, je zase tu, pri mne a so mnou. Slová – on je zase tu – vyvolali kedysi dávno veľké zdesenie u tých, ktorí bojovali proti Napoleonovi. Ale ak ich vztiahneme na Krista, ak o Ňom vyznáme – On je zase tu – budeme prežívať úplne iné pocity. Pretože Ježiš Kristus, ukrižovaný a vzkriesený nie je náš nepriateľ, nie je ničiteľ, ale je Záchranca, Vykupiteľ. O Ňom dodnes platí to nádherné Petrove svedectvo: A nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia. V Ňom je záchrana, v Ňom je nádej, v Ňom je pokoj. Tak ako konal, kým chodil po tejto zemi a tak ako konal cez svojich apoštolov, koná aj dnes. Prináša pomoc, prináša uzdravenie, prináša radosť, silu a odvahu. Lebo je tu. Je živý. A keď Ho vpúšťame do svojho života, stávame sa účastnými všetkých Jeho darov. Dnešná nedeľa Ho oslavuje ako Pastiera svojho ľudu. Prijímajme Ho tak, otvárajme Mu svoje srdcia, svoje životy a radujme sa, že On je zase, stále tu. Amen.
Oznamy:
- Od 19.4. sú opäť povolené služby Božie, zatiaľ s istými obmedzeniami. V chráme môže byť jedna osoba na 15 metrov štvorcových a samozrejmosťou je dezinfekcia, odstupy a respirátor. Na službách Božích sa teda stretneme z milosti Božej 25.4. o 8.00 hod. vo Vavrišove, o 9.30 hod. v Liptovskom Petre a o 11.00 hod. v Jamníku.
- Služby Božie budú aj v rozhlase a televízii: v rozhlase v nedeľu 25.4. o 9.05 hod. a v televízii v sobotu 24.4. o 18.00 hod. a v nedeľu 25.4. o 10.00 hod.
- Ostatné stretnutia v našom zbore fungujú stále na https://meet.jit.si/cz_ecav_lp. Biblická hodina bude tentoraz vo štvrtok o 18.30 hod. – pokračujeme v 1. liste Petrovom, v 5. kapitole; ženská skupinka bude v sobotu 17.4. o 19.00 hod.
- Vždy v stredu večer je na Rádiu Regina evanjelická pobožnosť – aj túto stredu o 17.30 hod.
- Milodary: Hybenová 50,-€; br. Černota 30,-€; r. Ondrová Vavrišovo: 30,-€ na školu; Bohuznáma rodina obetuje pri nedožitých narodeninách otca a manžela:100,-€; r. Zapalačová: 150,-€ (ofera); s. Gondoľová 15,-€; Bohuznámy brat pri 70. narodeninách obetuje na opravu hodín vo Vavrišove: 70,-€; Pri 4.výročí smrti Márie Tomčíkovej obetuje spomínajúca rodina: 100,-€ na zborové ciele
Sám Pán nech podľa svojho zasľúbenia odplatí všetkým, ktorí dávajú z ochotného srdca.