1. adventná nedeľa – Pamiatka posvätenia chrámu

Piesne: 6, 579, 8

Text: Rim 13, 8-12; Lukáš 4, 16-21

Modlitba: Pane Bože, Otče náš milý nebeský, ďakujeme Ti srdečne, že si v plnosti času poslal na svet svojho Syna Ježiša Krista pre naše spasenie. Priprav nás, prosíme, na začiatku nového roku, aby sme Ho, kedykoľvek k nám prichádza, pokorne a vďačne prijali, z Jeho príchodu sa tešili, Tebe a Jemu ďakovali tu časne i tam potom v nebesiach na veky vekov. Amen.

 

Raz, keď podľa poriadku svojej triedy konal kňazskú službu pred Bohom, na neho padol lós podľa obyčaje kňazského úradu, aby vošiel do chrámu Pánovho a zapálil kadidlo. Všetko množstvo ľudu v hodinu kadenia modlilo sa vonku. Vtedy zjavil sa mu anjel Pánov, ktorý stál z pravej strany kadivého oltára. Ako ho Zachariáš uzrel, preľakol sa a zmocnila sa ho bázeň. Ale anjel mu povedal: Neboj sa, Zachariáš, lebo vypočutá bola tvoja modlitba; manželka Alžbeta porodí ti syna; dáš mu meno Ján, bude ti radosťou a potešením a mnohí sa budú radovať z jeho narodenia; lebo bude veľký pred Pánom; víno a opojný nápoj nebude piť a Duchom Svätým naplnený bude už od života matky. Mnohých zo synov izraelských obráti k Pánovi, ich Bohu; on sám pôjde vopred pred Ním v duchu a moci Eliášovej, aby srdcia otcov obrátil k synom, neposlušných k rozumnosti spravodlivých, a tak ľud hotový pripravil Pánovi. I povedal Zachariáš anjelovi: Po čom to poznám? Veď som starý a moja manželka je tiež v rokoch. Anjel mu odpovedal: Ja som Gabriel, ktorý stojí pred Bohom, a som poslaný hovoriť s tebou a zvestovať ti túto radostnú novinu. Ajhľa, onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa to stane, pretože si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia svojím časom.

On si pýtal tabuľku a napísal slová: Ján je jeho meno! A divili sa všetci. Hneď nato otvorili sa mu ústa, [rozviazal] jazyk, i prehovoril a velebil Boha.    Lk 1, 8-20 a 63-64

Bratia a sestry,

prvú adventnú nedeľu si tradične pripomíname Pamiatku posvätenia jedného z našich kostolov. Pred 82 rokmi bol matkocirkevný kostol odovzdaný do užívania a posvätený, aby slúžil Božiemu ľudu a aby v ňom vždy znelo čisté Božie slovo. Verím, že túžbou tých, ktorí tento kostol v neľahkej dobe stavali, i tých, ktorí ho posviacali, bolo, aby to zvestované Slovo prinášalo zmenu a úžitok do života jeho poslucháčov. Teda aj nás. A tak chceme dnes spolu premýšľať nad tým, ako má to Božie slovo pôsobiť v každom z nás, čo nám má priniesť.

Prečítali sme hneď z úvodu Lukášovho evanjelia príbeh človeka, ktorý pravidelne prichádzal do chrámu. Iste aj ako poslucháč, ale mnohokrát aj ako Boží služobník. Zachariáš totiž pochádzal z kňazskej triedy a tak bolo jeho úlohou v pravidelných intervaloch slúžiť v chráme. V tomto prípade mal na oltári Hospodinovom zapáliť kadidlo, dym ktorého symbolizoval modlitby stúpajúce k Bohu. A Zachariáš túto svoju úlohu splnil iste dobre. Najlepšie ako vedel. Prišiel, preniesol horiace uhlíky, nasypal na ne kadidlo a modlil sa. Všetko tak, ako to bolo predpísané v Božom zákone. Ale v ten deň mal Pán pre neho pripravené niečo iné. Niečo viac než to, na čo bol zvyknutý. Pripravil pre neho osobné stretnutie sa s Božím slovom, s posolstvom, ktoré bolo pre neho pripravené. A chcel, aby sa dotklo jeho života.

Niekedy môže naša návšteva kostola, domu Božieho vyzerať veľmi podobne. Prídeme a urobíme všetko, čo robiť máme. Keď treba, tak sa postavíme, keď treba, tak sedíme, v správnej chvíli dáme správnu odpoveď, počúvame, modlíme sa, spievame. Tak, ako to poznáme, tak, ako sme sa to naučili. Na tom samozrejme nie je nič zlé. Ale možno chce Pán Boh trochu viac. Chce, aby sa Jeho slovo dotýkalo nášho srdca, našej mysle, našich životov. Aby sa stalo pre nás osobným slovom, osobným posolstvom. Aby sme aj my, ja, ty boli súčasťou Božieho konania, tak ako kedysi dávno Zachariáš.

Keď Zachariáš vykonal svoju bežnú povinnosť, stalo sa niečo, čo bežné vôbec nebolo: Vtedy zjavil sa mu anjel Pánov. Niekto, kto stojí v nebi pred Božou tvárou, v sláve Hospodinovej, prišiel na túto zem, aby odovzdal nášmu Zachariášovi posolstvo. Ja som Gabriel, ktorý stojí pred Bohom, a som poslaný hovoriť s tebou a zvestovať ti túto radostnú novinu. Priniesol mu správu o blížiacom sa naplnení Božích zasľúbení: Neboj sa, Zachariáš, lebo vypočutá bola tvoja modlitba; manželka Alžbeta porodí ti syna; dáš mu meno Ján, bude ti radosťou a potešením a mnohí sa budú radovať z jeho narodenia; lebo bude veľký pred Pánom; víno a opojný nápoj nebude piť a Duchom Svätým naplnený bude už od života matky. Mnohých zo synov izraelských obráti k Pánovi, ich Bohu; on sám pôjde vopred pred Ním v duchu a moci Eliášovej, aby srdcia otcov obrátil k synom, neposlušných k rozumnosti spravodlivých, a tak ľud hotový pripravil Pánovi. Anjel prišiel tomuto človeku povedať, že sa konečne naplnia túžby celého Izraela a že jeho syn, jeho dieťa bude súčasťou tohto Božieho plánu. Pripraví  Boží ľud, synov izraelských na stretnutie s Mesiášom, ktorý príde, aby zachránil svet. Bude pripravovateľom cesty pre Ježiša Krista! Lepšia správa v tej chvíli ani len nemohla zaznieť. A čo na to Zachariáš? Po čom to poznám? Veď som starý a moja manželka je tiež v rokoch. Pýtal sa: Ako mi to dokážeš? Akú mám istotu, že je to pravda? Veď ak sme nemali deti doteraz, teraz to už nie je pravdepodobné! Asi tomu veľmi neverím.

Taká býva mnohokrát odpoveď ľudí na Božie slovo. Na Jeho zasľúbenia, na Jeho povolania, na Jeho prikázania. Nedôvera, neochota poslúchnuť, neistota a strach. Ako mi to dokážeš, akú mám istotu, že je to pravda? Že sa mi to oplatí žiť?! Neverím, bojím sa.

Zachariáš sa bál, neveril, nedôveroval Božiemu slovu. A tak, aby uveril, dostalo sa mu veľmi zaujímavého znamenia. Veď niečo také požadoval: Po čom to poznám? Len to znamenie, to potvrdenie bolo tak trochu iné, ako očakával. Ajhľa, onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa to stane, pretože si neuveril mojim slovám. Stal sa zázrak, ale bol asi viac napomenutím, ako čímkoľvek iným. Veď ako môže kňaz kázať, zvestovať Božie slovo, ako by mohol hovoriť o tom, čo prežil, keď tomu naplno nedôveroval, keď si nebol istý tým, či Boh môže konať veľké veci, či má tú moc. Zachariáš onemel. Mohol sa síce vyjadrovať posunkami, ale takmer nik mu nerozumel.

Ani to naše svedectvo rodine, priateľom, tomuto svetu nebude zrozumiteľné, ak my sami nebudeme celým srdcom veriť  Slovu, ktoré je nám v našich kostoloch zvestované. Veď ak tomu neveríme, to Božie slovo bude z našich úst znieť ako naučené frázy, formulky, ktoré opakujeme, ale ktorým chýba život, presvedčivosť. A môžu byť akokoľvek rečnícky zvládnuté, nepresvedčia, neprivedú k nasledovaniu, kým im my sami nebudeme dôverovať. Kým ich my sami nebudeme žiť.

Zachariáš nakoniec uveril. Kedy? Keď sa mu ten predpovedaný syn narodil. Neskoro!? Nie. Uveril a to je to najpodstatnejšie. Jeho viera sa ukázala v poslušnosti príkazu, ktorý dostal od Hospodina: manželka Alžbeta porodí ti syna; dáš mu meno Ján, bude ti radosťou a potešením a mnohí sa budú radovať z jeho narodenia. Vtedy bolo zvykom dať prvorodenému synovi, zvlášť, keď bola veľká šanca, že bude jediný, meno po otcovi. Ale Boží plán, Božia vôľa bola iná. Pretože syn Zachariáša a Alžbety nemal patriť len im, nemal byť len pokračovateľom ich života a dedičom ich dedičstva. Ján – Boh je milostivý – mal byť predovšetkým Božím služobníkom, tým, ktorý pripravuje cestu Pánovi, pripravuje cestu spasenia. Až vtedy, keď tomu všetkému Zachariáš uveril: otvorili sa mu ústa, [rozviazal] jazyk, i prehovoril a velebil Boha. A jeho oslava Boha, jeho svedectvom o mocnom Božom konaní, o naplnení Jeho, Božích sľubov bolo v tej chvíli mocné. Prinieslo ovocie: Vtedy prišiel strach na všetkých susedov a po celom hornatom kraji judskom sa rozprávalo o všetkom tomto; všetci, ktorí to počuli, vštepili si to do srdca a hovorili: Čo len bude z tohto dieťaťa? Veď aj ruka Pánova bola s ním. (Lk 1, 65-66)

Mohol to byť len jeden obyčajný deň strávený v chráme službou Bohu. A predsa sa stal neobyčajným. Keď sa Božie slovo stalo osobným. Keď sa dotklo srdca človeka. Chvíľu to síce trvalo, ale nakoniec premenilo nedôveru vo velebenie, nemotu v mocné a nádherné svedectvo. Prečítajte si celú tú kapitolu a celé Zachariášovo proroctvo o Jánovi. A uvidíte, akú veľkú moc má slovo Božie v živote, v srdci človeka, ktorý mu uveril.

Peterský kostolík tu, bratia a sestry, stojí už 82 rokov. Koľko Božieho Slova ste tu mali možnosť počuť. V kázňach, v čítaných biblických textoch,  skrze naše nádherné piesne. Stalo sa pre nás niečím samozrejmým, čo vnímame tak akoby úchytkom, alebo je pre nás vždy živým a mocným Božím slovom, ktoré sa nás dotýka a vťahuje nás do života s Bohom? Do vzťahu s Ním, do služby Jemu? Je to slovo, ktoré počujeme, slovom, ktoré podávame ďalej? Skrze svedectvo úst i svedectvo života, ktorý žijeme podľa Božej vôle? Alebo sme nemí, tichí a našu „posunkovú“ reč nikto nechápe, lebo nie je postavená na živej viere? Tento kostol bol postavený, aby v ňom znela dobrá správa, evanjelium a aby ako mocné Božie slovo menila životy poslucháčov. Viedla ich k vďake a velebeniu tak, aby celý svet poznal Toho, kto navštívil svoj ľud a vykúpil ho. Nechajme sa vždy nanovo tým Božím slovom naplniť a zmocniť. K dôvere, k velebeniu a jasnému svedectvu o záchrane skrze Ježiša Krista. Tak veľmi aj dnes svet potrebuje vidieť tých, ktorých Božie slovo napĺňa a mení, tak veľmi potrebuje počuť evanjelium Kristovho kríža. Buďme tí, ktorí tú dobrú zvesť vierou prijímajú a s láskou a nádejou ju prinášajú svojim. Amen.

 

28.11. 2021

  1. Túto nedeľu – adventnú – budú rozhlasové služby Božie z Popradu Veľkej o 9.05 hod..
  2. Vyučovanie konfirmácie bude zajtra o 18.00 hod. online – https://meet.jit.si/cz_ecav_lp
  3. Biblická hodina pre dospelých bude v Liptovskom Petre v stredu o 18.30 hod. online.
  4. Biblická hodina pre dorast bude v piatok o 18.00 hod.
  5. Stále je umožnená osobná pastorálna starostlivosť a možnosť prislúženia Večere Pánovej, či už v domácnosti alebo jednotlivcom v kostole. Prosím, využite túto možnosť v adventnom čase.
  6. Prijali sme milodar: Brat Mikuláš Černota obetuje pri prijatí Večere Pánovej na opravu školy v LP: 50,- €

Pánu Bohu známa rodina pri Pamiatke posvätenia chrámu obetuje na opravu školy: 50,- €

Sám Pán nech podľa svojho zasľúbenia odplatí všetkým, ktorí dávajú z ochotného srdca.

  1. Ofera minul. nedeľu bola: vo Vavrišove: 21,40 €, v Liptovskom Petre: 68,40 € a v Jamníku: 18,- €
  2. Na fare si môžete kúpiť Tesnou bránou na rok 2022 za 3,50 €; Tranovského kalendár za 5,-€ Nástenný kalendár za 5,5, Stolový evanjelický kalendár za 4,-€, diár evanjelika: 7,-€