Služby Božie – 2. pôstna nedeľa
V nasledovnom článku si môžete vypočuť zvukový záznam zo služieb Božích – 2. pôstna nedeľa.
Nahrávka služieb Božích je bez kázne.
Kázeň je v textovej forme.
Ako je teda cirkev poddaná Kristovi, tak aj ženy mužom vo všetkom. Mužovia, milujte si ženy, ako aj Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil, očistiac ju kúpeľom vody skrze slovo, a postavil si cirkev slávnu, bez poškvrny, bez vrásky a bez čohokoľvek podobného, ale aby bola svätá a bez úhony. Ef 5, 24-27
Bratia a sestry,
myslím, že väčšina ľudí má tento text primárne spojený s témou manželstva. Aj ja ho často čítam so snúbencami pri príprave a určite som na neho kázala pri národnom týždni manželstva alebo nejakom sobáši. Veľmi pekne nám totiž ukazuje postavenie a úlohu muža i ženy v ich manželstve. A je dobré si ho občas prečítať aj doma a pripomenúť si, k čomu Pán volá kresťanských manželov. V prečítanom Božom slove však máme zároveň nádherné slová o vzťahu Krista k nám, k svojej cirkvi, k svojej neveste. Niektorí bádatelia predpokladajú, že tieto slová boli súčasťou nejakého starodávneho kresťanského hymnu oslavujúceho to, čo Kristus urobil a robí pre svoju cirkev od dávnej minulosti až po slávnu budúcnosť. Čo tento text dnes pripomína nám? V prvom rade to, čo je základom evanjelia. Teda že:Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu. Apoštol tu používa slovo agapé, hovorí teda o láske, ktorá je sebaobetujúca. Dávajúca. O láske, ktorú Pavel v 13. kapitole 1. listu Korintským opisuje slovami: Láska … nehľadá svoj prospech, … … všetko znáša, všetkému verí, všetko dúfa a všetko vydrží. (5, 7) Práve táto láska, ktorá nehľadala svoj prospech a vydržala zostup zo slávy, biedu tohto sveta, odmietanie, nenávisť a nakoniec smrť na kríži, nás vykúpila a zachránila. A prečo? Aj tu nám dáva Pavel krásnu odpoveď: aby ju posvätil, očistiac ju kúpeľom vody skrze slovo, a postavil si cirkev slávnu, bez poškvrny, bez vrásky a bez čohokoľvek podobného, ale aby bola svätá a bez úhony. Dôsledkom Kristovej obete je teda posvätenie. Posvätenie cirkvi, posvätenie nás v nej. Pavel hovorí, že sa tak deje skrze kúpeľ vody, teda krst a skrze Slovo, ktoré v nás vzbudzuje vieru. Bez nej totiž nie je možné páčiť sa Bohu, bez nej ani samotný krst a sviatosti ako také neprinášajú správny úžitok. (AV 13. čl.)
… aby ju posvätil, očistiac ju kúpeľom vody skrze slovo. Vidíme tu, že pri krste je kľúčové Božie Slovo a účinku Božieho Slova musí byť človek vystavovaný opäť a opäť, aby dospel k uvedomelej, osobnej viere. Veď … viera je z počúvania skrze slovo Kristovo.(Rim 10,17) A potom nasleduje proces, ktorého výsledkom je, že cirkev je slávna: bez poškvrny, bez vrásky a bez čohokoľvek podobného. Je to proces, ktorý sa deje v moci Ducha Svätého a v ktorom sa charakter a správanie veriaceho i cirkvi ako takej mení a stáva sa svätým. Apoštol Pavel sľubuje, že jedného dňa si Pán Ježiš postaví svoju cirkev slávnu, svätú a bez úhony. Nám sa to môže niekedy zdať nemožné. Veď my často vidíme cirkev v potrhaných handrách, pošpinenú hriechom, škaredú a mnohorakým spôsobom prenasledovanú. On, Kristus, však pracoval a pracuje na tom, aby ju urobil krásnou, aby si ju naozaj mohol postaviť pred seba v plnej nádhere. Nevesta sa sama nepripraví na predstavenie ženíchovi. Ale Jeho láska a sebaobetovanie, Jeho očistenie a posväcovanie – to všetko je určené na jej oslobodenie a zdokonalenie, keď si ju nakoniec predstaví v plnej sláve. Jeden teológ o tom napísal: „Odborník na krásu (Kristus) sa poslednýkrát dotkne cirkvi a táto masáž bude taká dokonalá, že nezostane stopa ani po jednej vráske. Bude vyzerať mladá v kvete svojej mladosti. Na jej tvári bude rumenec, bude mať dokonalú pokožku bez chýb a vrások. A takou zostane naveky.“ Ako sa toto všetko týka mňa, nás? Aj my sa skrze krst a vieru stávame Kristovou nevestou, ktorej sú pripisované tie najkrajšie črty ako sláva, bezúhonnosť, krása, čistota. Z duchovne mŕtvych, hriechom presiaknutých ľudí patriacich do večného zatratenia, sme Kristovými zásluhami vyhlásení za čistých, svätých a bezúhonných. Sme označení za spravodlivých, i keď sme bez vlastnej spravodlivosti, a to jedine z nezaslúženej Božej milosti. Spasiteľná, Duchom Svätým darovaná viera má, musí mať svoje viditeľné prejavy v našom živote. Tak to píše Pavel aj Títovi: On vydal za nás seba samého, aby nás vykúpil z každej neprávosti a aby si očistil svoj vyvolený ľud, ktorý sa horlivo usiluje o dobré skutky. (Tit 2,14) Úrodou alebo ovocím viery je posvätenie nášho života. Proces, v ktorom je charakter veriaceho menený na charakter Ježiša Krista. Nie je to vôbec jednoduchý proces, veď duch žiada proti telu a telo proti duchu. Je to beh na dlhú trať, vyžaduje si každodenný zápas s hriechom, je to boj o posvätenie, bez ktorého nikto neuvidí Pána. Ale my ten boj nebojujeme sami. Máme Ducha Svätého, Kristovu moc a Jeho lásku, o ktorú sa smieme opierať a vďaka ktorej sme ten ľud, ktorý sa horlivo usiluje o dobré skutky. Tu si samozrejme musíme dať pozor na jednu vec:Prísne oddeľujme spasenie od posvätenia. Spasenie je úplne zdarma, z milosti, ako to vyjadruje aj krst svätý, kde naše skutky nehrajú žiadnu úlohu. Na druhej strane, kto obdržal dar spasiteľnej viery, určite sa to odrazí na jeho živote, ktorý sa pomalšie, alebo rýchlejšie začne meniť k lepšiemu, aby si Kristus postavil cirkev: slávnu, bez poškvrny, bez vrásky a bez čohokoľvek podobného, ale aby bola svätá a bez úhony. Ak ste boli niekedy v kostole v Istebnom, možno si pamätáte, že vpredu na stene sú dva obrazy. Ten vľavo zobrazuje cirkev zápasiacu. Je to postava ženy v tmavom, ktorá nesie kríž, je tak trochu zbedačená a unavená, bijú do nej blesky a neustále na ňu drak chrlí oheň. Je to veľmi dramatický obraz. Napravo zase vidíme obraz, ktorý znázorňuje cirkev víťaznú. Je mladá, krásna, je oblečená v bielom ruchu, v rukách nesie svetlo a palmovú ratolesť. Tento obraz je plný pokoja a radosti. Vždy, keď som tam, idem si tie obrazy pozrieť, aby som si pripomenula na jednej strane náš zápas o posvätenie, na strane druhej to víťazstvo, ktoré nás čaká. Bojujme svoj osobný zápas o posvätenie, o život premenený mocou Svätého Ducha na Kristov charakter, aby sa cirkev Kristova jedného dňa, keď bude postavená pred svojho ženícha, mohla postaviť pred Neho ako nevesta ozdobená pre svojho ženícha (Zj 21,2), ktorá sa: smela sa obliecť do skvúceho, čistého kmentu! Tým kmentom sú spravodlivé skutky svätých. (Zj 19, 8) Je úlohou nás, ktorí sú vykúpení Kristovou krvou, osláviť Jeho meno na tejto zemi, aby sme Ho jedného dňa mohli sláviť v nebi. S celou Cirkvou a na veky.
Amen.