Služby Božie – 9. nedeľa po Svätej Trojici
Dokedy to bude v srdci prorokov, ktorí prorokujú lož a klam vlastného srdca, ktorí zamýšľajú u môjho ľudu do zabudnutia priviesť moje meno svojimi snami, ktorí si navzájom rozprávajú, ako ich otcovia zabudli na moje meno pre Baala? Prorok, ktorý má sen, rozpráva sen, ale ktorý má moje slovo, verne hovorí moje slovo. Čo má slama spoločné so zrnom? – znie výrok Hospodinov. Či nie je moje slovo ako oheň – znie výrok Hospodinov – a ako kladivo, ktoré rozráža skalu?
Jer 23, 26-29
Bratia a sestry,
sme týždeň pred takzvanou Kajúcou nedeľou. Z detstva si ju pamätám ako nedeľu plnú čierne oblečených ľudí, na oltári bolo čierne rúcho a počas služieb Božích sa čítal príbeh zničenia Jeruzalema. To všetko na mňa veľmi pôsobilo. Prežívala som bázeň, strach pred Božím trestom, uvedomovala som si, kam až môže viesť nevera, nekajúcnosť človeka. Veď Izrael bol vyvolený národ, Jeruzalem milované mesto, v chráme prebývala sláva Božia, a predsa to všetko bolo zničené. Prečo? Preto, že izraelský národ nepočúval a neposlúchal Slovo, ktoré im ich Boh a Pán posielal skrze prorokov. Slovo, ktorým ich pozýval k návratu, k obráteniu, slovo, ktorým ich varoval pred cestou, ktorú si vybrali. Oni mali radšej slová falošných prorokov, lebo tí im hovorili to, čo chceli počuť. Niečo, čo im lahodilo, čo ich hladkalo. Ale tie ich slová viedli do zahynutia, k úpadku a zničeniu. Preto je aj pre nás dnes veľmi dôležité naučiť sa rozpoznať, či slovo, ktoré počúvame a ktoré nás ovplyvňuje, hovorí Boží alebo falošný prorok. Ako to rozpoznať?
Prvým znakom pravého proroctva je, že je to evidentne akési iné slovo, ako to, čo bežne počúvame na ulici, v rozhlase či zo správ. Je to akoby niečo cudzieho charakteru, niečo, čo si evidentne nevymyslel človek – či to bol v minulosti prorok Hospodinov, či dnes konkrétny kazateľ. Prorok, ktorý má sen, rozpráva sen, ale ktorý má moje slovo, verne hovorí moje slovo. Čo má slama spoločné so zrnom? – znie výrok Hospodinov. A prorok Izaiáš zase hovorí: Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky. (Iz 55,8) Naproti tomu, falošný prorok prináša svoje vlastné myšlienky: Vidinu vlastnej mysle zvestujú, a nie to, čo je z úst Hospodinových. (Jer 23, 16b) Inými slovami: svoje vlastné túžby a myšlienky podávajú ako slovo Božie.
Preto je vždy podozrivé, ak pod nálepkou Božieho slova počúvame niečo, čo zodpovedá nášmu mysleniu, záujmom a cieľom, čo sa nijako alebo len minimálne líši od toho, čo počujeme z tohto sveta a čo sa dnes považuje za správne a progresívne. To od slova Božieho neočakávajme, ono nemá podporiť náš názor a náš plán! Naopak, ono bodá v srdci (Sk 2,37) a mení ho: Lebo slovo Božie je živé a mocné a je ostrejšie než ktorýkoľvek dvojsečný meč a preniká až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a je schopné posudzovať hnutie a zmýšľanie srdca. (Žid 4,12)
Druhým znakom je to, že to Božie slovo je jasné, jednoznačné. Nebalamutí, nehovorí chvíľu to a chvíľu ono. Slovo, ktoré prináša prorok Boží, je stále rovnaké a nemenné. Hospodinove slová sú rýdze ako striebro tavené v hlinenej forme, sedemkrát prečistené. (Ž 12, 7) Naproti tomu slová falošných prorokov balamutia (v.16) a prorokujú lož a klam vlastného srdca. Zahmlievajú a zatemňujú to, čo je jasné.
Dnes to vidíme v učení nemenovaných svedkov, ktorí chodia od domu k domu a každú chvíľu menia učenie a pravdy, ktoré hlásajú, alebo, žiaľ, aj u učiteľov a kazateľov našej cirkvi, ktorí učia, že slovo Božie a jeho pravdy je potrebné chápať podľa doby, v ktorej práve žijeme a tej dobe jeho výklad aj prispôsobovať. To je naozaj strašné balamutenie. Preto, ak počujeme zvesť slova a vďaka nej sa pre nás niečo stalo jasným, máme istotu v tom, v čom sme ju predtým nemali – je to Božie slovo. Ak však cítime, že sme ničomu nerozumeli a že nás to zneistilo aj vo veciach, v ktorých sme mali jasno – pozor, môže to byť slovo falošného proroka.
Jedným z hlavných znakov Božieho slova je aj volanie k pokániu. Kde chýba volanie k pokániu, tam neznie Božie slovo, ale hovorí falošný prorok, aj keď sa dovoláva Božieho mena. Tak to bolo aj za čias Jeremiáša. Falošným prorokom vytýkal: Stále hovoria tým, ktorí pohŕdajú slovom Hospodinovým: Budete mať pokoj! A každému, kto chodí so zatvrdnutým srdcom, hovoria: Nepríde na vás pohroma! Hovorili to, čo sa počúvalo príjemne – zvestovali bezpečie, pokoj a istotu namiesto toho, aby volali k pokániu ľudí, ktorí pohŕdali Božím slovom a mali zatvrdené srdcia.
Aj dnes platí to isté. Utvrdzovanie ľudí, že všetko bude v najlepšom poriadku, že sa nemusia ničoho báť, nech žijú akokoľvek – veď Boh je Bohom lásky – je jednoducho a jednoznačne falošným proroctvom. Vidíme to veľmi plasticky v oblasti ekológie, kde už začíname vidieť dôsledky našich vín, ale platí to aj v ďalších oblastiach. V oblasti morálky a sexuality i v sociálnej a ekonomickej oblasti. Falošný prorok povie: ľudia, môžete pokojne zbrojiť, nechať polovicu sveta vyhladovať, môžete sa mravne zvrhnúť, zabudnúť na Boha, jednoducho, môžete zostať takými, akými ste a predsa budete mať pokoj a nepríde na vás pohroma. Boží prorok však pripomenie Božie pravdy, bude volať k pokániu – k ľútosti a zmene myslenia – a bude varovať pred Božím hnevom. I keď sa to nepočúva dobre. Samozrejme, Boží prorok novej zmluvy k tomu dodá, že ten Boží hnev, povíchrica Hospodinova plná hnevu, a búrka vírivá (v19a), ktorú videl Jeremiáš, sa zniesla na hlavu Božieho Syna. Ježiš Kristus niesol naše viny a trest za ne. Bol usmrtený pre naše hriechy, aby každý, kto v Neho uveril, mal istotu, že mu bude otvorená náruč Božej istoty. Lebo Božia milosť prichádza len tam, kde je pokánie a obrátenie. Kde tá ochota chýba, prichádza Boží hnev, tak ako to zvestuje prorok: Neodvráti sa hnev Hospodinov, kým nesplní a nevykoná úmysly svojho srdca. (v.20) A my si potrebujeme uvedomiť, že sa pred ním neukryjeme: Či sa môže niekto tak skryť v úkrytoch, aby som ho nevidel? – znie výrok Hospodinov. Či ja nenapĺňam nebo i zem? – znie výrok Hospodinov. (v.24)
Tým posledným znakom pravého Božieho slova, o ktorom budeme dnes hovoriť, (samozrejme by sa našli aj ďalšie) je, že to čisté Božie slovo je: ako oheň – znie výrok Hospodinov – a ako kladivo, ktoré rozráža skalu. Na prvé počutie to neznie veľmi povzbudivo. Zdá sa, že tu počujeme veľa o ničení. Áno, ak je to potrebné, slovo Božie, pravé a úprimné, rozbíja zatvrdené srdce a stáva sa ohňom, ktorý ničí to, na čo sa človek spolieha – vlastná spravodlivosť, viera predkov, tento svet. Ale rovnako tak je úlohou Božieho slova rozohriať vieru v našich srdciach, tak ako sa to stalo v živote Emauzkých učeníkov (Lk 24,33) pri stretnutí so živým Ježišom Kristom. A jeho úlohou je aj budovať, a to kladivo, o ktorom hovorí prorok, sa vo viere v Pána Ježiša stáva murárskym kladivom, ktoré nás zasadí a umiestni do Božej stavby, do Kristovej cirkvi.
Sme vďační, že dnes môžeme počúvať slobodne a bez akýchkoľvek obmedzení počúvať veľa kázní, bohoslužieb u nás doma, ale aj z celého sveta. Kajúca nedeľa, ktorú si budeme pripomínať o týždeň, nám však pripomína, aké ľahké je dať sa zviesť k nedôvere a k neposlušnosti. Aké ľahké a pohodlné je počúvať falošných prorokov, ktorí hovoria sladko, milo, len to, čo sa naozaj dobre počúva. Preto nezabudnime! Božie slovo rozpoznáme, pretože je iné ako ľudské slovo, je jasné a jednoznačné, volá k pokániu a vo svojich účinkoch je ako oheň a kladivo. Ak nám takéto slovo znie – nezatvrdzujme pre ním srdce, ale počúvajme ho, prijímajme a žime podľa neho. Lebo blahoslavení sú tí, čo Božie slovo ochotne počúvajú a zachovávajú v celom svojom živote. (podľa Lk 11,28) Amen.
Modlitba: Hospodine, Bože náš, Ty nám na príklade svojho vyvoleného ľudu dávaš výstrahu, že žiadne vyvolenie nás nezachráni pred trestom, ak sa budeme protiviť Tvojej svätej vôli. Ty vieš, akí sme slabí a ako ľahko podliehame pokušeniam, preto Ťa pokorne prosíme, nedopusť, aby sme im podľahli, ale v sile Ducha Svätého pomôž nám ich premáhať a zvíťaziť nad nimi. Nech si vo všetkom pre Ježiša Krista oslavovaný Ty sám, Hospodine, Bože náš, ktorý máš slávu a moc na veky vekov.
Amen. Otče náš …