Služby Božie 25. nedeľa po Svätej Trojici – posledná nedeľa cirkevného roka
Piesne: 397, 197, 664
Texty: 2.Tes 2, 16-17; Mt25, 1-13
Modlitba: Oslávený náš Pán a Spasiteľ, Ty nás stále napomínaš k modlitbám a k bdelosti, aby sme boli hotoví kedykoľvek Ti vyjsť v ústrety a postaviť sa pred Teba. Prebúdzaj nás stále slovom milosti i slovom súdu, aby sme duchovne nezaspali a mocou Ducha svätého neustále udržuj v našich srdciach oheň viery, aby nikdy nevyhasol. Nezatvor, prosíme, pred nami dvere do večného blahoslavenstva, ale vezmi nás so sebou na radostnú nebeskú svadbu, Ty Baránok Boží a Ženích našich duší, na veky vekov požehnaný. Amen
… lebo hľa, ja tvorím nové nebesia a novú zem, na predchádzajúce sa viac nebude spomínať a ani neprídu na myseľ. Tešte sa však a ustavične jasajte nad tým, čo tvorím, lebo pozrite, ja tvorím jasajúci Jeruzalem a radujúci sa ľud v ňom. Jasám v Jeruzaleme a radujem sa medzi jeho ľudom, nebude v ňom viac počuť hlas plaču a kvílenia. Nebude tam viac dieťa, čo žije len pár dní, ani starec, ktorý by nezakúsil plnosť svojich dní. Mladík zomrie ako storočný, ale storočný hriešnik bude prekliaty. Budú stavať domy a bývať v nich, budú vysádzať vinice a jesť ich plody. Nepostavia, aby iný býval, nevysadia, aby iný jedol, lebo vek stromu sa rovná veku môjho ľudu a prácu svojich rúk budú požívať moji vyvolení. Nebudú sa nadarmo namáhať ani nebudú rodiť v stave nečakanej hrôzy, lebo oni a ich potomkovia s nimi sú pokolením požehnaných od Hospodina. Prv ako budú volať, ja odpoviem, dokiaľ budú hovoriť, budem počúvať. Vlk a baránok sa budú spolu pásť, lev ako vôl bude žrať slamu, ale pokrmom hada bude naďalej prach. Nebudú robiť zle a nebudú ničiť na celom mojom svätom vrchu, hovorí Hospodin. Iz 65, 17-25
Bratia a sestry,
keď sa dožijeme posledného dňa občianskeho roka, naše myšlienky sú vo veľkej miere zamerané na budúcnosť. Pred nami je ďalší rok a my premýšľame, čo nás v ňom čaká, čo dosiahneme, čo získame, či naopak, čo stratíme. Niekto do tej budúcnosti pozerá s túžbou a nádejou, niekto zo strachom – veď nevieme, čo bude.
Dnešná nedeľa, svojím spôsobom posledný deň starého cirkevného roka, nás tiež učí hľadieť do budúcnosti. Len trochu inej. Posledná nedeľa cirkevného roka nás učí pozerať ďalej než je jeden budúci rok. Učí nás hľadieť do budúcnosti, ktorá nemá konca. Budúcnosti, ktorej Božie slovo hovorí večnosť. Preto sa dnes chceme zamyslieť nad zasľúbeniami, ktoré sú spojené s večnosťou, pretože to, čo očakávame, ovplyvňuje našu prítomnosť, to, čo žijeme dnes.
V Božom slove sme čítali verše určené izraelskému národu, ktorý bol práve v tej chvíli v babylonskom zajatí. Dlhé roky sa izraelský národ prispôsoboval pohanským národom, dobe, v ktorej žil a pomaly sa vzďaľoval od svojho Boha, od toho, k čomu ho povolal – byť Božím ľudom v tom najlepšom slova zmysle. Napriek varovaniam prorokov, napriek Božím súdom šli ďalej svojou cestou, až Hospodin nakoniec dovolil, aby bola ich krajina dobytá a väčšina ľudí sa ocitla v babylonskom zajatí – stovky kilometrov od domova. A tak si asi vieme predstaviť ich bezútešnosť, poníženie a biedu, ktorú prežívali. Všetko to spôsobilo, že mnohí z nich boli zameraní na minulosť. Boli zakuklení v minulosti. Niektorí z nich spomínali na minulosť s nostalgiou – ako bolo kedysi dobre, aký úžasný chrám mali v Jeruzaleme, ako to všetko bolo za čias otcov jednoduché. A teraz? Celé zle. A zase ďalší hľadeli do minulosti so smútkom a pocitom viny, veď to bol ich hriech a hriech ich otcov, ktorý toto spôsobil. Veď babylonské zajatie nebolo o vojenskej moci Babylonu, ale o Božom súde nad ich národom. Utápali sa v smútku, vracali sa k hriechom minulosti, zúfali si nad budúcnosťou. Ale do toho všetkého im zaznelo slovo od Hospodina: … lebo hľa, ja tvorím nové nebesia a novú zem, na predchádzajúce sa viac nebude spomínať a ani neprídu na myseľ. Bola to výzva nezostať v minulosti, ale s Božou pomocou a v Božej milosti hľadieť do budúcnosti – pretože aj pre nich mal Pán Boh pripravené niečo nové.
Veľa ľudí aj dnes žije podobne ako kedysi dávno židovský národ v Babylone. Poznáte to: dobre už bolo. Celý svet je zlý, nič dobré nás už nečaká. Iní sa zase utápajú v pocite viny, či už to je ich vlastná minulosť a vlastná vina, alebo minulosť a vina niekoho blízkeho. Potrebujú to riešiť a vŕtať sa v tom, čo bolo. A to nie je dobré. Nenechajme sa zaťažovať a ubíjať tým, čo bolo. To chce Boží nepriateľ, chce aby sme žili v zajatí a beznádeji. Ale my máme inú možnosť. Urobme to, čo urobil Pavel: Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a snažím sa o to, čo je predo mnou; cieľ mám vždy pred očami a bežím za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristovi Ježišovi. (F 3, 13-14) Pavlova minulosť nebola jednoduchá, bola plná pýchy, nenávisti a zla. A predsa dokázal, mohol hľadieť do budúcnosti s nádejou. Tak ako my. Prečo? Pretože Trojjediný Boh je Bohom nádeje. Pretože Božie slovo vždy znovu a znovu hovorí o Božom milosrdenstve. Pretože v Pánovi Ježišovi Kristovi máme odpustenie všetkých našich hriechov, všetkých našich chýb. Nie len tých, ktoré sme práve urobili, nielen tých, na ktoré si vieme spomenúť a vyznať ich. Všetkých! Spomeňme si na Martina Luthera a jeho strach z minulosti, z hriechov, ktoré mal. Niekoľkokrát za noc budil svojho spovedníka, lebo si spomenul na niečo, čo urobil ako chlapec a musel sa z toho ísť vyspovedať. Ale potom našiel Božie slovo a v ňom Spasiteľa, Pána Ježiša Krista, a Jeho milosť. … ospravedlňovaní sú zadarmo z Jeho milosti skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi. (R 3, 24) A On celým srdcom uveril v toto vykúpenie, prestal sa zožierať minulosťou a v nádeji hľadel dopredu. Na to, čo Pán pripravil tým, čo ho milujú.
K tomu bol pozvaný aj Izrael. Uprostred zajatia, neistoty, nie práve najlepších vyhliadok, mali s radosťou pozerať dopredu. Hospodin im predostrel pred oči niečo, čo oni ešte vidieť nemohli, niečo, čo bolo mimo ich skúsenosti a možnosti, ale nie mimo Božie možnosti. Tento týždeň sme sa na náboženstve s deťmi učili slová, ktoré Abrámovi povedali Boží poslovia: Je azda Hospodinovi niečo nemožné? (1M 18, 14a) A to platí stále. Bohu nie je nič nemožné. Aj v tej dávnej dobe Pán Boh tvoril pre Izrael niečo nové a aby im aspoň čiastočne predstavil budúcnosť, ktorú pre nich mal použil krásne obrazy: ja tvorím jasajúci Jeruzalem a radujúci sa ľud v ňom. … nebude v ňom viac počuť hlas plaču a kvílenia. Nebude tam viac dieťa, čo žije len pár dní. … Prv ako budú volať, ja odpoviem, dokiaľ budú hovoriť, budem počúvať. Vlk a baránok sa budú spolu pásť, lev ako vôl bude žrať slamu, ale pokrmom hada bude naďalej prach. Nebudú robiť zle a nebudú ničiť na celom mojom svätom vrchu, hovorí Hospodin. Ukazuje svojmu ľudu svet, v ktorom nebude nič z toho, čoho sa báli, naopak, bude tam všetko, čomu sa nádejali, v čo dúfali. Pokoj, radosť, istota v Bohu a Boh samotný uprostred nich.
Ako ozvena týchto slov zaznievajú slová z poslednej knihy Biblie, zo Zjavenia Jánovho: Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet. A videl som, ako z neba od Boha zostupuje sväté mesto, nový Jeruzalem, pripravené ako nevesta ozdobená pre svojho ženícha. Od trónu som počul mohutný hlas: Pozri, Boží stan je s ľuďmi. Boh bude s nimi prebývať a oni budú jeho ľudom; on sám, ich Boh, bude s nimi. Zotrie im z očí každú slzu a smrť už viac nebude, ani smútok, ani nárek, ani bolesť už nebude, lebo čo bolo skôr, sa pominulo. A ten, čo sedel na tróne, povedal: Hľa, všetko tvorím nové. Oni už nie sú určené len starozmluvnému Božiemu ľudu, Izraelu. Sú určené všetkým, ktorých pohľad je jednoznačne upretý na Pána Ježiša. Všetkým, ktorí nežijú v minulosti, ale hľadia dopredu, pretože v Pánovi Ježišovi Kristovi našli svoje vykúpenie, našli zmierenie s minulosťou i budúcnosťou, našli pokoj a prijatie. Už dnes platí, že v živote svojich detí Pán tvorí nové, ale raz, keď opäť príde, bude nové úplne všetko. A bude to úžasné.
Nie je nám dopriate všetko to vidieť už teraz a tu, veď by sme to svojimi zmyslami len veľmi ťažko dokázali pochopiť a prijať. No aj ten kúsok, ktorý môžeme vďaka Božiemu slovu vidieť, ďaleko prevyšuje naše očakávania a predstavy. Vďaka teda Pánu Bohu za to, čo je pre nás pripravené. Vďaka za budúcnosť, ktorú máme. Vďaka za nádej, ktorá vyplýva z Ježišovho víťazstva nad smrťou. Nedajme si to vziať, bratia a sestry. Vytrvajme vo viere v Pána Ježiša, majme pred očami Božie kráľovstvo a aj my budeme tým radujúcim sa ľudom – nielen potom v nebi, ale aj tu a teraz. Lebo náš Pán a Spasiteľ už tvorí to nové.
Amen.