Služby Božie – 1. adventná nedeľa

Piesne: 1, 8, 10

Texty: Iz 2,1-5; R 13, 11-14; Matúš 24, 36 – 44

Modlitba: Pane Bože náš, plný lásky a milosti, Ty si poslal svojho Syna Ježiša Krista na svet, aby hľadal a spasil, čo by muselo pre hriechy zahynúť. Prosíme Ťa pokorne, daj nám poznať, akým vhodným časom pokánia je čas adventu, a Duchom Svätým priprav srdce každého z nás, aby sme Ho vďačne prijímali. Posielaj nám Ho neustále v Slove a sviatostiach, aby sme s Ním boli spojení tu v časnosti a po smrti aby sme sa k Nemu dostali a s Ním boli na veky vekov.      Amen

Bratia a sestry,

dnes budeme rozprávať o správach.  Nemyslím tým správy v televízii o tom, čo sa kde stalo, ale tie správy, ktoré si my ľudia posielame. Akým spôsobom si môžeme poslať nejakú správu? (sms, messenger, …) Tých možností máme nesmierne veľa. A čo myslíte, ako si ľudia posielali správy pred 30 rokmi? Listy, telefón, telegram… A ešte skôr, možno pred takými 200 rokmi? Napr. telegraf. To bol veľký zázrak. Tak by sme mohli pokračovať ďalej, až by sme prišli k bežcom, ktorý prenášali správy kdesi na začiatku dejín. A čo Pán Boh? Posiela On nejaké správy? Ako? Máme Božie slovo – to je ten najúžasnejší list, správa, ktorú človek kedy dostal. V ňom môžeme poznávať Trojjediného Boha, všetko to, čo urobil a robí, aký je, čo nám ponúka. Tak to bolo od počiatku dejín, tak je to aj dnes. Ale… Jedného dňa nastal čas, kedy bolo potrebné ľuďom poslať jednu výnimočnú, neobyčajnú správu. Správu, akú dovtedy nikto nepočul. Malo sa totiž stať niečo, čo sa ešte nikdy nestalo. Sám Pán Boh sa chystal prísť na svet. A na to, aby to oznámil ľuďom, použil veľmi špeciálny spôsob poslania správy.

Potom v šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta Nazareta k panne, zasnúbenej s mužom, ktorý sa volal Jozef a bol z domu Dávidovho; panna sa volala Mária. Keď anjel vošiel k nej, povedal: Buď pozdravená, milosťou obdarená, Pán s tebou! [Blahoslavená medzi ženami!] Ona, zarazená jeho rečou, premýšľala, aký to pozdrav. Ale anjel jej povedal: Neboj sa, Mária, lebo si našla milosť u Boha. Ajhľa, počneš, porodíš syna a dáš Mu meno Ježiš. Bude veľký, Synom Najvyššieho sa bude volať a Pán Boh Mu dá trón Jeho otca Dávida. Bude kraľovať nad domom Jákobovým naveky a Jeho kráľovstvu nebude konca. A Mária povedala anjelovi: Ako sa to stane? Veď ja nepoznám muža! Odpovedal jej anjel: Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni; preto aj to, čo sväté narodí sa [z teba], bude sa volať Syn Boží. Hľa, Alžbeta, tvoja príbuzná, ktorú nazývali neplodnou, tiež počala v starobe a je už v šiestom mesiaci. Lebo Bohu nič nebude nemožné. Vtedy povedala Mária: Som služobnica Pánova, staň sa mi podľa tvojho slova! A anjel odišiel od nej. (Lk 1, 26-37)

Aký bol ten výnimočný spôsob poslania správy, ktorý použil Pán Boh v prečítanom príbehu? Ani sms, ani viber, ani WhatsApp. Pán Boh poslal anjela. Anjel v preklade znamená posol a sú to bytosti, ktoré slúžia Bohu, uctievajú Ho a ak je to potrebné, prinášajú ľuďom správy. A tento anjel, volal sa Gabriel, bol poslaný za mladou ženou, ktorá sa volala Mária. Židia už veľmi dávno vedeli, že má na túto zem prísť Mesiáš, Záchranca. Niekto, kto ľuďom pomôže, kto premôže zlo a diabla. Hovorili o tom mnohí proroci v Starej zmluve a Židia veľmi dobre slovo Božie poznali. Ale teraz bolo potrebné ľuďom oznámiť, že už je to tu, že už je ten čas, kedy sa to stane. A prvý, kto sa to musel dozvedieť, bola Mária, ktorú si Boh vybral ako matku pre svojho Syna. Prečo si Pán Boh vybral práve ju? Bola to staršia a skúsená žena, ktorá sama vychovala niekoľko detí? Alebo bola bohatá, mocná alebo slávna? Nič z toho o Márii neplatilo. Bola to mladá žena, ktorá mala pred svadbou, nemala žiadne veľké skúsenosti s deťmi a ani nemala vysokú školu teológie. A predsa mala niečo veľmi vzácne. Mala milujúce srdce. Milovala Pána Boha, verila Jeho svätému Slovu, verila Jeho sľubom a s dôverou čakala na to, čo Pán Boh urobí. A mala aj poslušné srdce. Bola ochotná poslúchať to, čo Pán Boh hovorí. To sú veľmi, veľmi vzácne vlastnosti. Preto si Pán Boh vybral práve túto mladú ženu.

Samozrejme, keď Máriu anjel oslovil, bolo to niečo nevídané. Nie každý deň sa u vás zastaví bytosť z iného, Božieho sveta. Nečudo, že sa Mária tak trochu aj zľakla. Ale ešte viac bola prekvapená z toho, čo jej anjel povedal. Nielenže príde Mesiáš, že to bude Boží Syn, že príde na svet ako bábo, ale že sa tento Boží Syn narodí práve jej. Bolo to pre ňu obrovské prekvapenie. Nechápala to, nechápala tú veľkú Božiu milosť, nechápala, ako to bude možné. Ale ona to ani chápať nemusela. Všetko to bolo v rukách Boha, ktorému nie je nič nemožné.

A tak po chvíli rozhovoru s anjelom Gabrielom Mária povedala jednu úžasnú vec: Som služobnica Pánova, staň sa mi podľa tvojho slova! Mária dostala pozvanie od Pána Boha. Pozvanie byť súčasťou jedného úžasného Božieho plánu, vďaka ktorému môžu ľudia nájsť odpustenie svojich hriechov a stať sa Božími deťmi. Bol to nádherný plán, ale pre Máriu to bolo spojené aj s rôznymi ťažkosťami. Ona však napriek všetkému to Božie pozvanie prijala. Pretože to bolo úžasné pozvanie a jej srdce naplnilo radosťou. Radovala sa tak veľmi, že spievala Pánu Bohu na chválu. Lebo je Dobrý Boh.

Ale bol tu ešte niekto ďalší, komu bolo potrebné túto novinu oznámiť. Lebo rodinu, do ktorej sa mal Pán Ježiš narodiť, netvorila len Mária, ale aj Jozef, jej snúbenec a budúci manžel. A tu prišiel na rad ďalší, veľmi špecifický spôsob, ako Pán Boh posielal správy svojim ľuďom. V starej zmluve ho používal často, ale v novej zmluve len raz. Čo sa stalo?

Ježiš Kristus narodil sa takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom, a skôr, ako sa zišli, ukázalo sa, že bola v požehnanom stave z Ducha Svätého. Jej muž Jozef bol spravodlivý; nechcel ju vystaviť hanbe, ale chcel ju tajne prepustiť. Keď premýšľal o tom, ajhľa, zjavil sa mu vo sne anjel Pánov a povedal: Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu za ženu, lebo čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš Mu meno Ježiš; lebo On vyslobodí svoj ľud z ich hriechov. Toto všetko sa stalo, aby sa naplnilo, čo Pán riekol ústami proroka: Ajhľa, panna počne a porodí syna a dajú Mu meno Emanuel; to v preklade znamená: Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil zo sna, urobil, ako mu prikázal anjel Pánov: prijal svoju ženu, neobcoval s ňou, kým neporodila syna, a dal Mu meno Ježiš. (Mt 1, 18-25)

Vraveli sme si, že stať sa súčasťou Božieho plánu bolo pre Máriu spojené s rôznymi starosťami. Jednou z nich bolo sklamanie, ublíženie Jozefovi. Keď sa dozvedel, že Mária, jeho snúbenica, čaká dieťa, bolo to pre neho veľmi ťažké. Mal ju rád a bol smutný, pretože nerozumel tomu, čo sa stalo. Nemohol si ju vziať, ale nechcel jej ani ublížiť. Tak o tom premýšľal a premýšľal, a iste sa aj modlil a prosil Hospodina, aby mu dal múdrosť, ako to vyriešiť, čo urobiť. A Pán mu odpovedal veľmi nezvyčajným spôsobom. Poslal mu do sna anjela. Nepovedal mu asi nič, čo by mu nebola povedala aj Mária. Ale priznajme si. Ak by mu snúbenica povedala, že dieťa, ktoré čaká, je súčasťou Božieho plánu, asi by jej neuveril a pravdepodobne by ňou aj pohrdol. Nielen preto, že ho podviedla, ale ešte si aj kruto vymýšľa. Preto mu všetko musel vysvetliť niekto iný a iným spôsobom, aby uveril. A tak mal opäť jeden anjel dôležitú prácu. Doniesť Jozefovi dobrú správu, vysvetliť mu Boží plán a pozvať ho doň. Jozef bol mužom viery, dobre poznal Božie slovo, dobre poznal zasľúbenia prorokov a tak mu stačilo len pripomenúť jedno z nich: Ajhľa, panna počne a porodí syna a dajú Mu meno Emanuel; to v preklade znamená: Boh s nami. A Jozef užasnutý, prekvapený, pokorený a zároveň šťastný prijal to Božie pozvanie byť súčasťou príprav na zázrak vykúpenia, poslúchol a vzal si Máriu za manželku. A keď sa ten malý človiečik narodil, dal mu meno, ktoré vybral Boh: Ježiš – to znamená – Boh je spása, Boh je záchrana.

Tá dobrá správa, po grécky evanjelium, znie v našom svete už 2000 rokov. Je to dobrá správa, pretože nám ľuďom pomáha poznať dobrého Boha. Boha, ktorý sa stal človekom, Boha, ktorý svojím vlastným životom zaplatil za nás, prijal trest za naše hriechy a to všetko pre to, aby sme my nemuseli zomrieť a ísť do pekla. Dobrý Boh pripravil ten najlepší plán pre našu záchranu a každý, kto uverí, že Ježiš je Boží Syn a že je naozaj Záchrancom pre hriešnikov, má istotu večného života.

Túto správu dnes už neprinášajú anjeli, ani nám ju nikto nehovorí v sne, pretože máme Božie slovo, živé a mocné, v ktorom môžeme jasne počuť, čo Boh urobil pre nás, pre naše spasenie. A toto Božie slovo môžeme každú nedeľu, každý sviatočný deň počuť aj v tomto našom kostole už 84 rokov. V tom staršom, ktorý tu kedysi stál, to bolo ešte oveľa dlhšie. Ale nestačí len počuť. Mária a Jozef tú dobrú správu nielen počuli, oni jej aj uverili a poslúchli to, k čomu boli pozvaní. Radikálne to zmenilo ich život, všetky ich plány, ktoré mali do budúcnosti a prinieslo im to nielen dobré, ale aj ťažké chvíle. Ale, a to je najdôležitejšie, Mária a Jozef mohli prežiť radosť z toho, že Boh splnil svoj sľub, dal ľuďom možnosť záchrany a otvoril im tak dvere do svojho kráľovstva. Mohli spoznať, že Pán Boh nezabudol, ale splnil svoje sľuby. To bola tá  najlepšia správa.

Presne to potrebujeme urobiť aj my. Stále tu znie Božie pozvanie. Stále môžeme počuť dobrú správu – evanjelium a veriť, že tá Božia ponuka je tu aj pre mňa. Veriť, že aj za mňa Pán Ježiš zomrel a aj mne sú odpustené všetky moje hriechy. A potom žiť svoj život s Pánom Ježišom. Božie slovo tomu hovorí nový život. Možno bude nie vždy úplne bezproblémový a nie vždy bude prechádzkou ružovou záhradou, ale bude to život v istote, že Pán Boh nikdy nezabúda, že vždy plní svoje sľuby, že všetko to, čo môžeme počuť v Božom slove, je pravda. Sme milovaní, sme zachránení, naše hriechy sú odpustené. Nie je žiadna lepšia správa. A tak sa z toho radujme a nesme ju do tohto sveta.

Amen