Správa farára 2025

Správa farára 2025

Ježiš sedel pri pokladnici a prizeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Mnohí bohatí hádzali mnoho. Prišla aj chudobná vdova a vhodila dva haliere, to jest kodrant. Tu zavolal si učeníkov a povedal im: Vpravde vám hovorím: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, ktorí hádzali do pokladnice. Lebo všetci hádzali z prebytku, ale ona zo svojej chudoby vhodila všetko, čo mala, celý svoj majetok.  Mk 12, 41-44

Čo myslíte, má sa v cirkvi hovoriť o peniazoch? Na túto otázku pravdepodobne mnohí odpovedia: určite nie. V cirkvi sa má hovoriť o pekných veciach: o láske, o odpustení, o tom, čo je milé a dobré. Ale o peniazoch nie! Ľudia vraj majú potom pocit, že cirkvi ide len o peniaze. Ale všimnime si: Pán Ježiš s tým vôbec nemal problém. Častejšie totiž rozprával o peniazoch ako napr. o nebi. Zdá sa teda, že to nie je nejaká „špinavá“, nevhodná téma pre cirkev. Skôr naopak. Ono totižto náš vzťah k peniazom môže svedčiť o našom vzťahu k Bohu niekedy viac ako naše slová či gestá.

Veľmi pekne to ukázal Pán Ježiš v príbehu o chudobnej vdove. Sú tu spomenutí bohatí a vplyvní ľudia so štedrými darmi, a v protiklade k nim bezvýznamná chudobná vdova s dvoma haliermi. Obe strany svojim darcovstvom vyjadrili svoj postoj a svoju úctu voči Bohu. Odkiaľ vieme, koľko kto vhodil? Vďaka praxi, ktorú vtedy mali. Darca vždy pred vhodením oznamoval sumu kňazovi, ktorý bol za pokladňu zodpovedný, a ten ju potom nahlas zverejnil. A tak bolo počuť, koľko veľa hodili tí boháči a koľko vdova. Tí prví dali veľa, ale bol to len prebytok, niečo, čo mohli ľahko oželieť. Chudobná vdova vhodila dva medené peniaze, každý v hodnote, za ktorú si človek mohol kúpiť niečo drobné na jedenie. Keby si žena povedala: jeden Bohu a jeden mne, už aj tak by bola mimoriadne štedrá. Ale ona obetovala obidve mince. Vyjadrila tak svoju vďaku, svoju dôveru a svoju závislosť na Bohu. Dala najavo, že so všetkým, čo má, patrí Bohu. Verila, že má bohatého Otca, ktorý jej pridá, čo potrebuje. Z pohľadu väčšiny ľudí v chráme neznamenali tie dva haliere nič. Ale v Ježišových očiach znamenali veľa. Boli dôkazom jej vzťahu k Bohu.

Podobne to niekedy môže byť aj v našich životoch. Koľkí aj v uplynulom roku venovali zo svojho neveľkého príjmu či dôchodku ten svoj „kodrant“, tie svoje „dva haliere“, koľkí napriek množstvu povinností venovali svoj posledný voľný čas pre službu v tomto zbore, koľkí sa napriek mnohým svojim trápeniam modlili za náš zbor a spasenie ľudí v ňom. To všetko boli činy viery, spôsob, akým si uctili Pána Boha a dali najavo, že je pre nich dôležitý. Na druhej strane si však chceme v pokore uvedomiť, že aj v našom živote môžu byť oblasti, kedy sme Bohu nedali takmer nič, alebo sme Mu dali len to, čo zvyšovalo. Boh však pre nás obetoval to najlepšie a najvzácnejšie – svojho Syna, a sú chvíle, kedy čaká, že aj my Mu dáme, obetujeme to najlepšie zo seba.

Obeťou je, keď dám z toho, čo nemám nazvyš (peniaze, čas, ochota, sily). Obeť boháčov, ktorých Ježiš sledoval, nebola skutočnou obeťou. Obeť určitým spôsobom vždy bolí a ich nebolelo nič.  Naopak, mali pocit záslužnosti a dôležitosti. Obeťou je napríklad to, keď nejaká mama, po všetkých prácach okolo domácnosti a detí, si namiesto zaslúženého oddychu pripraví lekciu na vyučovanie Detskej besiedky. Obeťou je to, keď muž namiesto sobotnej lyžovačky ide pomôcť svojmu kolegovi na stavbu. Obeťou je i to, keď sa unavený otec namiesto relaxu pri futbalovom zápase rozhodne venovať čas svojmu synovi či dcére. Obeťou je, keď žena v sobotu opustí nepoupratovaný byt, aby išla na brigádu – pomôcť napríklad s upratovaním kostola. Obeťou je venovanie svojho posledného voľného času osamelému človeku, ktorý ten rozhovor potrebuje. Obeťou je vypĺňanie štatistických tabuliek namiesto príjemne stráveného času vo wellness. Obeťou je otvoriť svoj dom a z lásky ubytovať hostí zboru. A každý z vás by iste do tohto zoznamu ešte niečo vedel pridať.

V Švajčiarskej misii viery som pred rokmi videla na nástenke heslo, podľa ktorého sa snažili žiť. Mali tam napísané: Svet žije z ľudí, ktorí robia viac ako len svoju povinnosť. A to platí aj o cirkvi, aj našom zbore. Vďaka Pánu Bohu za všetkých, ktorí v uplynulom roku obetovali čosi zo svojho života a urobili viac, ako bola ich povinnosť, aby tak uctili svojho Boha. Vďaka ich obetavosti a službe sme mohli ako zbor fungovať tak, ako sme fungovali. Ale možno sme si niečo nechali pre seba a vyhli sa obeti, prosme preto Pána o odvahu, aby sme pri výzvach, ktoré pre nás Pán Boh pripravil, nabudúce už nezaváhali. Amen!

1. Bohoslužobný život

Vždy znovu dostávajú naši konfirmandi v rámci vyučovania otázku: čo sú to bohoslužby? Ako by ste odpovedali vy? Väčšina z nás by asi povedala, že je to stretnutie kresťanov. A nebola by to nesprávna odpoveď. Naši konfirmandi sa ale učia trochu inú odpoveď. Odpoveď na základe významu slova BOHO-SLUŽBA. A napočudovanie to nie je o tom, že my na bohoslužbách slúžime Bohu. Je to presne naopak. Pán Boh, Svätý Trojjediný Boh, slúži nám. Bohoslužobný život nie je naša zásluha pred Bohom. Nie je to ani povinnosť. Bohoslužobný život je naša základná potreba. Byť s naším Pánom a Spasiteľom, zažívať Jeho prítomnosť, čerpať z Jeho moci, prijímať Jeho milosť, radovať sa zo spoločenstva bratov a sestier. To všetko je niečo, čo je potrebou našej viery, nášho vzťahu s naším Pánom, niečo, čo nám dáva silu, výživu, aby bol náš život nasledovaním nášho Pána.

Služby Božie

Podľa štatistických tabuliek sme sa v roku 2025 stretli na hlavných službách Božích 133-krát s priemernou účasťou na nedeľu 66 ľudí. V Jamníku priemerne prichádzalo 14, v Liptovskom Petre 28 a vo Vavrišove 24 účastníkov. V skutočnosti je to mnohokrát úplne „popletené“. Niekto z Vavrišova príde na služby Božie do Jamníka, niekto z Jamníka do Liptovského Petra… Tak ako kto môže, ako mu to práve vyhovuje. A ja som vďačná. Sme predsa jedným zborom a dôležité nie je to, kde sme na službách Božích, ale že sme dali svoj čas Bohu, aby nám On mohol slúžiť a žehnať.

Okrem Štedrého večera, kde sme mohli na službách Božích vidieť viac ako polovicu zboru, bola najvyššia účasť na celozborových službách Božích v 1. slávnosť veľkonočnú – na rodinných službách Božích  s programom detí, dorastu a Rodinného spoločenstva. Priemerná účasť na celozborových službách Božích bola 51 ľudí. Na nešporných službách Božích (na prvé slávnosti a Nový rok) bola účasť: 31 ľudí, pôstne a adventné večerné služby Božie mali priemernú účasť: 26 ľudí (v celom zbore – teda 8 ľudí na jedných SB).

Zostávame približne na 10 % účasti na bežných službách Božích. Opäť musím konštatovať, že je to veľmi, veľmi málo. Zdá sa, že väčšina zboru nie je hladná, necíti potrebu prijať službu, ktorú im ponúka Trojjediný Boh a Pán. Niekde, zdá sa, sa stala chyba – vo vyučovaní, v praxi, či vo výchove ďalších generácií. Neviem. Viem len, že o to viac sa musíme modliť, aby sa Pán dotkol nášho ducha a prebudil náš hlad po Boho-službe. Hlad po Bohu a Jeho moci v nás.

Ďakujem všetkým, ktorí roznášajú domáce pobožnosti do domácností. Momentálne rozposielame cca 40 ks. Ďakujem všetkým, ktorí sa zapájajú do prípravy služieb Božích. Niektorí každú nedeľu čítaním epištoly alebo prípravou priestorov, ďalší pri Rodinných službách Božích prípravou ich obsahu, či priamym zapojením sa do nich. Znamená to obetovať mnoho svojho času, dať Bohu k dispozícii svoje schopnosti, podeliť sa s tým, čo máme, a tak – spolu – vyznávať svoju vieru v Neho a oslavovať Ho. Ďakujem aj tým, ktorí sa pred službami Božími stretajú, aby sa modlili za požehnanie služieb Božích i za celý náš zbor. Verím, že Pán Boh sa k ich modlitbám mocne prizná.

Osobitne chcem poďakovať našim obetavým sestre kantorke a bratovi kantorovi, sestrám a bratom kostolníkom i dobrovoľníkom, ktorí upratujú naše chrámy a zabezpečujú ich výzdobu. Mnohokrát je to služba, ktorú ani nevnímame. Všimneme si ju vtedy, keď nefunguje dobre. Keď zbadáme špinku, keď haprujú mikrofóny, keď je chladnejšie. Ale nevnímame čas, ktorý tam v sobotu niekto strávil, aby ten kostol upratal. Nevidíme, že niekto musel ísť o polnoci či o štvrtej ráno zapnúť kúrenie a ďalší zohnali či kúpili kvety. Buďme vďační za všetky tieto obete.

Sviatosti

Dôležitou súčasťou bohoslužobného života sú sviatosti. V nich nám náš dobrý Pán slúži tým najúžasnejším spôsobom. Dáva nám sám seba, ponúka nám svoju milosť a spravodlivosť. Prijíma nás za svoje deti, obnovuje a posväcuje nás. Preto sú sviatosti pre nás vždy radosťou, oslavou, vďakyvzdaním za Jeho veľkú milosť voči nám. Sú posilnením, povzbudením k životu na Božiu chválu.

Krst svätý

V roku 2025 sme mali 7 krstov – tri dievčatá a štyroch chlapcov. V roku 2024 sme mali 4 krsty.

Večera Pánova

Večera Pánova bola v uplynulom roku prislúžená 8x v Jamníku, 8x v Liptovskom Petre, 12x vo Vavrišove a na celozborových službách Božích bola prislúžená 13x.  Spolu pristúpilo 1132 ľudí, z toho 690 sestier a 442 bratov (v min. roku 1081). Zdá sa to byť veľké číslo, v skutočnosti však pristupuje k Večeri Pánovej priemerne 52 ľudí počas jedných služieb Božích. Najviac to bolo 60 ľudí, najmenej 35 – na Kajúcu nedeľu. V domácnosti pristúpil 1 brat a 9 sestier.

Konfirmácia

Konfirmačné vyučovanie je istou formou obete, len som si nie istá, či je to vždy dobrovoľná obeť lásky 😊. Chlapci prichádzajú na vyučovanie, na dorast, na služby Božie. Musia tomu obetovať svoj čas i svoje schopnosti. Nie je to pre nich úplne ľahké, ale sú verní. A po celý ten čas im Pán Boh slúži – svojím Slovom a svojou mocou, a ja dúfam, verím, že On sám požehná toto vyučovanie v živote našich konfirmandov.

V roku 2025 boli konfirmovaní dvaja chlapci. Tento rok vyučujeme troch konfirmandov, v prvom ročníku nemáme nikoho.

Bohoslužobné úkony

Sobáš

Uzavretie manželstva pred Božou tvárou je tiež vyjadrením vzťahu k Bohu. V dnešnej dobe, keď mnohí považujú manželstvo za prekonané (reakcie ľudí na Národný týždeň manželstva), je rozhodnutie uzavrieť manželstvo a uzavrieť ho v kostole istým druhom vyznania pred svetom i ľuďmi. Nie je to len o romantike sobáša v kostole, ale predovšetkým o vyznaní Toho, komu patríme, na kom sme závislí. Je odovzdaním sa do Jeho moci a milosti.

V roku 2025 sme mali 1 sobáš, rovnako ako v roku 2024.

Pohreb

Keď sa my, veriaci v Pána Ježiša Krista, lúčime so svojimi blízkymi, prežívame rovnaký smútok, bolesť i vďačnosť, ako naši neveriaci priatelia. Na rozdiel od nich však prežívame aj  niečo viac. Máme nádej. Nádej večného života v Božom kráľovstve vďaka smrti Pána Ježiša Krista za nás a naše hriechy. Túto nádej zvestujeme a o nej svedčíme na kresťanskom pohrebe.

Ďakujem nášmu „pohrebnému kantorovi“, bratovi farárovi Pavlíkovi, za jeho ochotu poslúžiť na našich pohreboch.

V roku 2025 sme mali 11 pohrebov. Rozlúčili sme sa so 4 sestrami a 7 bratmi. V Jamníku boli 3 pohreby, v Liptovskom Petre 5 pohrebov, vo Vavrišove 3 pohreby.

V roku 2024 bolo13 pohrebov.

Vnútromisijná činnosť

Vnútromisijný výbor

VMV sa stretáva niekoľkokrát do roka podľa potreby. Navrhuje a plánuje jednotlivé aktivity zboru a potom sa zapája do prípravy. Ďakujem Pánu Bohu za ochotných ľudí, ktorí aj v tejto oblasti prikladajú ruky k dielu, za všetky nápady a návrhy pre aktivity nášho zboru. Je úžasné mať ľudí, ktorí svoje dary a schopnosti dávajú do služby Bohu.

Detská besiedka

Na nedeľnej besiedke sa deti stretávali skoro každú nedeľu okrem prázdnin. V Liptovskom Petre sa stretávajú počas služieb Božích a vo Vavrišove po službách Božích o 9.30 hod. Počas celozborových služieb Božích deti prichádzali na spoločnú nedeľnú besiedku.

Priemerná účasť na besiedke bola 13 detí, v Liptovskom Petre 7 a vo Vavrišove 6 detí.  Kým v Petre máme skôr staršie deti, ktoré sa už aktívne zapájajú do priebehu besiedky, vo Vavrišove máme viac tých maličkých, od troch rokov vyššie. Za každé dieťa i za rodičov, ktorí ho na besiedku posielajú alebo prinášajú, sme veľmi vďační. Je to vzácna príležitosť, kde sa Pán Boh môže dotknúť sŕdc detí, miesto, kde Ho môžu poznávať a zažívať.

Ďakujem našim sestrám učiteľkám. Ich služba v našom zbore je krásna a zároveň veľmi náročná. Na čas, na schopnosti, ochotu. Ďakujem aj ich rodinám, lebo bez ich podpory by to nebolo možné.

Spolu s Andym Alboiu z Detskej misie pripravili naše sestry Denný detský tábor. Téma bola: Víťazný beh. Zúčastnilo sa ho 25 detí a vďaka obetavosti členov nášho zboru, milodarom, sponzorstvu, dobrovoľníckej službe ho môžeme robiť vždy za prijateľnú cenu.

Počas roka sme pripravili pre deti aj Veľkonočné stretnutie vo Vavrišove, Palacinkovú párty v Liptovskom Petre, Vianočné stretnutie detí vo Vavrišove i v škole v Jamníku, kde sme rozdali darčeky od iniciatívy OVD – Operácia vianočné dieťa.

Naše deti boli pred Vianocami poslúžiť aj starkým v Stredisku opatrovateľskej služby ČK v Liptovskom Hrádku a aktívne sa zapájajú do prípravy Rodinných služieb Božích.

Začiatkom roka sme mali klub Najúžasnejšia cesta v Jamníku, kam prichádzalo 8 detí. Od decembra sa opäť koná, tentoraz vo Vavrišove a prichádza naň 8-10 detí, o ktoré sa obetavo starajú dve naše sestry. Vďaka Pánu Bohu za to.

Biblické hodiny pre dorast

Stretnutia dorastu mávame stále v piatok podvečer. Vedenie majú sestry N. Čatlošová, K. a Z. Ondrové, i keď na dorast, zatiaľ, prichádzajú samí chlapci. Preberali sme Skutky apoštolské, koncom roka sme začali preberať list Jakuba. Stretli sme sa cca 30x a priemerná účasť bola 6 mladých ľudí.

Počas roka sme mali aj jarnú víkendovku v Prameni na Súši a ďalšiu spoločnú s Tatranským seniorátom vo Veľkom Slavkove, na jeseň boli dorastenci na víkendovke: Boj o prežitie. Niektoré z detí boli na dorastových táboroch Detskej misie, na Semfeste, aj na stavebnom tábore v Prameni na Súši.

Ďakujem všetkým, ktorí sa zapájajú do služby pre dorast.

Biblické hodiny pre dospelých

Biblické hodiny boli aj v uplynulom období v stredu vo Vavrišove a v Liptovskom Petre a vo štvrtok v Jamníku. V roku 2025 sme v Jamníku preberali Zjavenie Jánovo, v Liptovskom Petre evanjelium Lukáša a vo Vavrišove sme skončili knihu Daniel a začali malých prorokov – Ozeáša. Aj účasť na biblických hodinách je svedectvom – svedectvom viery. Nechať práce a povinnosti doma, ísť na biblickú, občas hneď z práce, je o obeti, je o vzdaní sa voľného času, o obetovaní povinností, ktorých má každý dosť a dosť. Ale aj tu nám slúži svätý Boh – svojím mocným Slovom. Vedie nás bližšie k Nemu a mocne mení naše myslenie a potom aj naše životy. Srdečne pozývame ďalších a ďalších. Pridajte sa k nám. Biblické hodiny máme v rôznom čase – niekde skôr, aby sa nebáli prísť aj starší, niekde neskôr, aby mohli prísť aj zamestnaní. Iste si nájdete ten správny čas a miesto.

Počas roka sme mali biblickú hodinu pre dospelých 49x. Z toho v Jamníku 11x, v Liptovskom Petre 22x a vo Vavrišove 16x. Priemerná účasť bola v Jamníku: 3, v Liptovskom Petre: 9 a vo Vavrišove: 6 ľudí. Priemer pre zbor je teda približne 18 ľudí. Opäť poviem, že veľmi, veľmi málo. Ale som vďačná za tých, ktorí prichádzajú a Božie slovo v ich živote koná.

Ženská skupinka

Ženská skupinka sa stretáva raz za dva týždne. Preberali sme Kresťanské vodcovstvo – 1. a 2. list Timoteovi a list Títovi; tohto roku sme začali preberať knihu Žalmov. Stretáva sa viac-menej pravidelne 8 sestier.

Rodinné spoločenstvo

Rodinné spoločenstvo sa v roku 2025 stretávalo pravidelne každé tri týždne v škole v Liptovskom Petre. Niekedy sa stretlo sedem manželských párov, niekedy štyri. Preberali sme biblickú knihu Sudcov. Vedenie RoS prevzali manželia Zuzka a Rasťo Čatlošovci, za čo im úprimne ďakujeme.

RoS pripravilo aktivity na Národný týždeň manželstva a aktívne sa zapája aj do prípravy Rodinných služieb Božích a do mnohých ďalších prác v zbore.

Koncom roka začali v našom zbore manželia Zapalačovci viesť Manželské večery. Sú to pravidelné stretnutia manželských párov, na ktorých budujú, rozvíjajú svoj vzťah, manželstvo. Prihlásilo sa 5 párov a stretávali sa každý druhý piatok. Iste to nebolo ľahké – ani pre Zapalačovcov, pre ktorých to znamenalo mnoho prípravy a organizovania, ani pre manželské páry, ktoré sa prihlásili. Museli obetovať piatkové večery, robiť si „domáce úlohy“. Ale verne prichádzali a ja verím, že prijali veľa požehnania.

Modlitebné týždne

Aj v roku 2025 sme sa stretli na Aliančnom modlitebnom týždni spolu s ďalšími štyrmi zbormi, aby sme sa spolu modlili za cirkev a cirkevné zbory. Téma AMOT v minulom roku bola: Bojujte o vieru na základe listu Júdovho. Na každé stretnutie prichádzalo v priemere asi 40 ľudí.

Evanjelická tlač

V cirkevnom zbore odoberáme časopisy Evanjelický Posol spod Tatier, Evanjelický východ, Cestou svetla a detský časopis Dúha; zároveň ponúkame na predaj Tesnou bránou – čítanie na každý deň v roku, tradičnú evanjelickú ročenku Tranovského kalendár a ďalšiu kresťanskú literatúru.

Občasník Svetlo spod Kriváňa minulý rok vyšiel štyrikrát. Ďakujeme manželom Bartkovcom za veľký kus obetavej služby pri príprave časopisu, ďakujeme tým, ktorí doň prispievajú, aj tým, ktorí ho roznášajú do všetkých evanjelických rodín.

V zbore je aj knižnica. Nájdete tam literatúru, ktorá vzdeláva, povzbudzuje i potešuje. Romány, ale aj biblické výklady. Otvorená je každú nedeľu a vždy, keď som na fare. Som vďačná, že tieto knihy viacerým ľuďom počas celého roka prinášajú radosť a potešenie.

Mimoriadne príležitosti v zbore

Niektoré aktivity v zbore som už spomenula: Aliančný modlitebný týždeň sa konal hneď začiatkom roka, podobne aj Národný týždeň manželstva. Témou Beh na dlhú trať nám poslúžil brat Mikuláš Lipták z Kežmarku. Vo februári sme mali aj prednášku sestry Šuchtárovej: Pohľad kresťana na vojnu v Izraeli.

Pripravili sme aj rodinné služby Božie na 1. slávnosť veľkonočnú, Pamiatku reformácie a v 4. adventnú nedeľu.

V máji sme medzi nami na Nedeľu rodiny privítali manželov Kolárovských, ktorí nám poslúžili témou: Venuj mi svoju pozornosť.  Spoločne sme pripravili Agapé – hod lásky, kde sa každý mohol zapojiť, každý mohol priniesť niečo dobré a pohostiť tak spoločenstvo bratov a sestier. Priznám sa,  že je to moja obľúbená aktivita v zbore 😊.

V júni sme organizovali zborový zájazd do Badína, Hronseku, Zvolena. Zbor sa zúčastnil aj Dňa Liptovsko-oravského seniorátu v Žaškove, ktorý bol venovaný roku rodiny.

Niekoľkokrát sme sa počas roka zapojili do zbierky Srdce plné lásky, v ktorej sme zbierali veci potrebné do poľných nemocníc a na front na Ukrajinu. Veľmi pekne ďakujem za všetky ochotné srdcia, za obetavosť a láskavosť všetkých, ktorí sa zapojili.

V septembri sme si mohli opäť pripomenúť Zlatú konfirmáciu, tentoraz sme pozvali dva ročníky, z ktorých prišlo 12 zlatých konfirmandov.

Koncom septembra bol opäť Zborový deň. Vo Jamníku nám slovom Božím poslúžil brat František Korečko. Témou nášho zborového dňa bolo: Padanie do výšky.  Hovorili sme o skúškach v živote človeka, o strate blízkeho, chorobe i o tom, že práve takáto situácia nás môže priviesť bližšie k Bohu.

Koncom októbra sme si pripomenuli Mesiac úcty k starším službami Božími pre starších, na ktorom sme pozdravili aj jubilantov a zároveň sme mali popoludní prednášku brata farára Ondreja Kolárovského: Zmysluplná jeseň života.

Poslednou väčšou akciou v zbore bola spomienka na Máriu Bellovú, prvú slovenskú lekárku a dcéru tunajšieho brata farára, pri 140. výročí jej narodenia. Zvesťou slova Božieho poslúžila sestra seniorka Katarína Hudáková a prednáškou o živote Márie Bellovej PhDr. Daniela Kodajová, PhD., zo Slovenskej akadémie vied.

Školská náboženská výučba

V školskom roku 2025/2026 učím v Základnej škole v Jamníku, a to 12 detí v dvoch skupinách. V školskom roku 2024/2025 to bolo 8 detí.

Pastorálna činnosť

Počas roka som mala niekoľko pastorálnych rozhovorov pri rôznych príležitostiach v rodinách – od krstu, cez sobáš až po pohreb a navštívila som aj niekoľko domácností.

Činnosť presbyterstva

Presbyterstvo sa na svojom zasadnutí stretlo počas roka štyrikrát. Plánovali sme práce v rámci zboru, rozdeľovali sme úlohy, schvaľovali dôležité rozhodnutia. Povzbudzovali i napomínali sme sa navzájom a snažili sme sa robiť čo najviac pre napredovanie zboru – pre spasenie ľudí a na chválu Božiu.

Mimozborová činnosť farára

V Liptovsko-oravskom senioráte som predsedníčkou Seniorátnej pastorálnej konferencie (SPK). Cez funkciu predsedu SPK som aj členom seniorátneho presbyterstva.

Som členkou Výboru zahraničnej misie našej cirkvi a členkou národného tímu Comunity Bible Study Slovensko.

Počet členov zboru

K 31.12.2025 mal náš zbor 665 členov. Z toho v Jamníku 179 (podľa sčítania 210), v Liptovskom Petre 250 (384), vo Vavrišove  236 (289) členov.

1. Hospodársky život

Asi to prvé, čo chcem napísať pri hodnotení hospodárskeho života zboru, je: Ďakujem. Ďakujem za ľudí, ktorým Trojjediný Pán Boh daroval ochotné, radostné srdce pre náš cirkevný zbor a nielen pre náš cirkevný zbor, ale pre Božie dielo ako také. Aj keď ich tu neviem všetkých vymenovať, vedzme, že ich práca nie je Bohu neznáma. Bez ochoty, obetavosti ľudí a ich pravidelného dávania by sme ako zbor nemohli slúžiť tak, ako slúžime. Lebo 99 % fungovania zboru zabezpečujeme len a len z našich milodarov, z ofier, ktoré si vyzbierame na službách Božích a z cirkevného príspevku. Z tohto príjmu platíme všetky réžie, prácu s deťmi, mládežou, cestovné, opravy našich kostolov a ďalších budov. Z týchto príjmov potom podporujeme aj prácu v senioráte, dištrikte či generálnej cirkvi, keďže aj oni fungujú len z peňazí cirkevných zborov. Jediné peniaze, ktoré cirkev dostáva od štátu, sú peniaze na platy farárov a na prevádzku biskupských úradov. Aj to však v čoraz menšej miere, takže dnes už aj cirkevné zbory musia prispievať na platy zamestnancov ECAV do Fondu finančného zabezpečenia nemalou sumou. Kiež by Pán Boh povzbudil ďalších ochotných darcov, ktorým nielenže záleží na Božom diele, na spoločenstve cirkvi, ale sú si vedomí toho, že sú plne závislí na Bohu, že Mu patria so všetkým, čo majú a dôverujú Mu celým srdcom.

Príjmy zboru:

V roku 2025 sme mali celkový príjem: 51.226,- €  (v roku 2024 to bolo 117.842,- €). V tom sú zahrnuté milodary: 29.140,- € (23.720,- €); ofery: 12.078,-€ (10.946,,- € ), cirkevný príspevok: 7.155,- € (7.280,- €).

Výdavky zboru:

V roku 2025 boli celkové výdavky: 49.437,-€  (v  roku  2024  boli  výdavky:  68.133,-€ ) Najväčšie výdavky mala celozborová pokladňa: 19.148,- €, Vavrišovo: 13.961,- €, matkocirkev: 11.649,- €, Jamník: 4.681,- €.  Najvyššiu sumu tvoria réžia: 19.562,- €; poplatky vyšším COJ – teda poplatky, ktoré posielame seniorátu, dištriktu a generálnej cirkvi: 16.340,- € a služby ( opravy, obstaranie majetku, reprezentácia) 13.535,- €. Najväčšou opravou v zbore bola oprava fary (stierky a podlahy v kuchyni a jedálni + podlaha na chodbe): 3.196,- €.

Ďakujem všetkým bratom a sestrám za každý dar a podporu nášho cirkevného zboru. Bez vašej ochoty a obetavosti by náš cirkevný zbor fungoval vo veľmi obmedzenej miere. Ale Pán Boh stále vzbudzuje ochotu u tých, ktorí prijali Krista Ježiša ako svojho Pána, a povzbudzuje ich k obetavosti a nie len po finančnej stránke. Uvedomujeme si, že je to Božia milosť a chceme Mu za to celým srdcom dobrorečiť.

Ďakujem veľmi pekne bratovi dozorcovi, našim kurátorom, pokladníkom a účtovníčke za ich obetavú službu počas celého roka. Bez nároku na odmenu, z lásky k Pánovi cirkvi.

Záver

Uplynulý rok bol tak trochu pre náš zbor skúškou. Prihlásila som sa totiž do pilotného sabatikálneho programu našej cirkvi. Čo je to sabatikal? Je to dlhodobé pracovné voľno, ktoré slúži na zotavenie, načerpanie nových síl, na vzdelávanie… V mojom prípade trvalo 3 mesiace – od júna do septembra. A som veľmi vďačná zboru, že mi toto voľno po 27 rokoch v službe farára a 15 rokoch v našom zbore umožnil. Bol v tom obrovský kus obetavosti. Brat dozorca a spolu s ním mnohí ďalší prevzali na seba zodpovednosť za fungovanie zboru. S bratom farárom Hankom zabezpečovali zastupovanie na službách Božích, zorganizovali zájazd, detský tábor… všetko, čo bolo potrebné. A Pán Boh to požehnal. Posilnil vzťahy v zbore, povzbudil k aktivite, dával sily i schopnosti. Mohli sme tak vidieť, že sa Pán k našej službe a obetavosti priznáva. Sme, som vďačná Pánu Bohu, za všetko to dobré, čo sme v roku 2025 mohli zažiť, prežiť a vytvoriť spolu – ako spoločenstvo tých, ktorí veria v Pána Ježiša Krista. Som vďačná za všetkých, ktorí obetavo slúžia v zbore. Často bez vyzvania, funkcií, odmien. Len tak, z lásky. Vidia, že niečo treba urobiť, tak to urobia. Hľadajú možnosti zapojiť sa. Tešia sa, keď sa niečo dobré podarí. A som vďačná aj za ich rodiny – lebo bez podpory tých najbližších by to určite nešlo.

Heslom nového roka je verš zo Zjavenia Jánovho: Ajhľa, všetko tvorím nové. (21,5) Hovorí o Božom zasľúbení, ktoré sa naplní na konci vekov, keď náš Boh a Pán stvorí nové nebo a novú zem tak dokonalé a krásne, ako boli na začiatku. Ale už teraz a tu prichádza so svojou mocou, aby tvoril niečo nové a pekné uprostred svojho ľudu, uprostred nás. A potom cez nás v tomto svete. Sme pozvaní byť súčasťou Božieho konania v tomto svete. Smieme prinášať Božie svetlo do každej situácie ľudského života a slúžiť ľuďom okolo nás tak, ako nám slúži náš Boh a Pán. S láskou, obetavo. Sme pozvaní byť slúžiacou cirkvou. Prijmime to pozvanie a buďme požehnaním pre tento svet. Amen.