2. slávnosť Veľkonočná

2. slávnosť veľkonočná

Piesne: 392, 153, 151, 601

Texty: Žalm 118, 1-13; Lk 14, 13-35

Kázeň:
Mária však stála von pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a na mieste, kde ležalo telo Ježišovo, videla sedieť dvoch anjelov v bielom rúchu, jedného pri hlave a druhého pri nohách. Títo jej povedali: Žena, čo plačeš? Odpovedala im: Vzali mi Pána a neviem, kam Ho položili. Ako to povedala, obrátila sa a videla Ježiša stáť, ale nevedela, že je to Ježiš. I riekol jej Ježiš: Žena, čo plačeš? Koho hľadáš? Ona si myslela, že je to záhradník, a povedala mu: Pane, ak si Ho ty odniesol, povedz mi, kam si Ho položil, a ja si Ho odnesiem. Ježiš ju oslovil: Mária! Ona sa obrátila a povedala Mu po hebrejsky: Rabbúni! to znamená Majstre! Ježiš jej riekol: Nezdržuj ma, lebo som ešte nevstúpil k Otcovi, ale choď k mojim bratom a povedz im: Vstupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu. A Mária Magdaléna šla a zvestovala učeníkom, že videla Pána a že jej to povedal. J 20, 11-18

Milí bratia a sestry,
vo veľkonočné ráno sa v Nemecku, v časti obývanej Lužickými Srbmi, koná veľkolepá jazda mužov na koňoch. Z jednej dediny do druhej prechádza sprievod krásne oblečených jazdcov, ktorí sa zastavujú v jednotlivých kostoloch k modlitbám. V každej dedine sa k nim pridávajú noví a noví jazdci. Je to veľmi starý zvyk, ktorým ľudia oslavujú vzkriesenie a radujú sa z neho. Je to jedinečná oslava Božieho víťazstva nad smrťou. Zároveň je to aj symbol poslania Ježišových nasledovníkov. Ľudia, ktorí prežívajú radosť z Kristovho vzkriesenia, si ju nemôžu nechať len pre seba, ale prinášajú ju ku všetkým. Aj my dnes už druhý deň prežívame radosť z Kristovho vzkriesenia a aj my máme prijať úlohu zvestovať správu o Zmŕtvychvstalom za múrmi našich kostolov. Je to poslanie od Pána Ježiša Krista, ktorý nás k tomu chce povzbudiť cez svoje slovo.
1. Slovo Božie, ktoré sme počuli, zachytáva ponurú atmosféru. Hovorí o nej evanjelista Ján. Hovorí totiž o strate: Vzali mi Pána… To sú slová Márie Magdalény. V tých slovách je smútok a beznádej. Je v nich opísaná strata niekoho, kto bol vzácny, dôležitý, milý. V tejto postave vidíme naše ľudské žiale, zármutky, trápenia, ktoré prežívame, keď nám život berie niečo vzácne či niekoho vzácneho. V strate Márie Magdalény vidíme aj naše vlastné straty: ak strácame čosi, čo bolo súčasťou nášho života, nášho srdca, ak strácame niekoho, koho sme milovali, alebo ak strácame niečo, čo dávalo zmysel nášmu životu. Dobre chápeme Máriu Magdalénu. Ako by v takejto situácii neplakala? Patrila predsa k Ježišovmu sprievodu. Pán Ježiš ju oslobodil spod moci choroby. Našla v Ňom odpustenie, porozumenie, istotu, pravú múdrosť. S Jeho smrťou to všetko stratila. Ako neplakať, keď ani Jeho mŕtve telo nezostalo v hrobe, keď bolo porušené miesto, kde mal v pokoji odpočívať? Kto si len dovolil narušiť toto posvätné miesto? Mária hľadela do hrobu celkom zasiahnutá touto stratou. Prežívala skutočnú tragédiu. Veď stratila toho, ktorý bol zmyslom jej života. A to je skutočná tragédia pre človeka. Koľko je ľudí, ktorí s ňou musia zápasiť aj dnes? Čo bolo vzaté nám? O čo sme prišli? Niekomu bolo vzaté zdravie, a ešte včera hovoril: len aby to zdravie bolo a bude dobre. Niekto možno stratil prácu, zdá sa sám sebe zbytočný a láme si hlavu nad tým, ako uživí rodinu. Inému bol vzatý blízky človek. Ďalší stratil lásku iného – rozišiel sa s ním. Je nám veľmi ťažko, keď nám je vzaté niečo, k čomu sme priložili svoje srdce, čo bolo zmyslom nášho života alebo sme to považovali za veľmi dôležité. Napĺňa nás to pocitom prázdnoty a cítime sa ako bezduché trosky. A keď je človek v takejto situácii, správa sa veľmi podobne ako Mária – ona nevidela Ježiša. Vzkriesený Pán k nej totiž prišiel. On prichádza k tým, ktorí niečo stratili. On prichádza ku každému z nás, aby sme nežialili nad tým, čo sme stratili, aby sme sa neľutovali. On nám ponúka viac. On nám otvára nové možnosti. Nie ľudské, ale Božie. Tie veľmi potrebujeme. Nikto iný nám ich predsa nemôže dať, iba Ten, ktorý dokázal poraziť aj smrť a zvíťaziť nad ňou. On má moc, aby nás vyviedol z beznádeje, depresií, zo sebaľútosti, z neistoty. Živý Ježiš Kristus to môže. On sa nás nevzdáva ani vo chvíľach, keď Ho nevidíme, nevnímame, keď sa nám zdá, že Ho niet, že je mŕtvy. On žije.
2. Vzkriesený Pán Ježiš prichádza k nám, aby nás oslovil a prebudil našu vieru. On nás aj dnes oslovuje svojim slovom. Oslovuje nás, aby sme nevideli len naše straty, ale to, čo nám Pán Boh ponúka, čo nám On dáva. Oslovuje nás, aby sme sa mohli otvárať Božím možnostiam. Mária videla Pána Ježiša, ale nepoznávala Ho. Tak ako emauzskí učeníci. Aj oni videli Ježiša a nepoznali Ho. Aj pre Máriu Magdalénu zostal Ježiš cudzou osobou, neznámou bytosťou – až kým ju neoslovil po mene. Až kým si s emauzskými učeníkmi nesadol za stôl a nelámal chlieb pred ich očami. Pán Ježiš aj nás osobne oslovuje – dotýka sa nás cez svoje slovo a sviatosti. Keď sa prihovoril Márii, keď ju oslovil menom, zmenila sa celá situácia. Ťaživá atmosféra zmizla. Slzy boli usušené. Otvoril sa priestor pre radosť, oslavu Boha. Naša viera nežije z videnia. Naša viera sa nezakladá na dôkazoch, po ktorých volajú mnohí pochybovači. Naša viera sa rodí a rastie iba z Ježišovho slova. On sa nám prihovára veľmi osobne. Oslovuje nás po mene. Nie všeobecne, neosobne, ale konkrétne každého jedného človeka. Prihovára sa vo svojom kázanom slove aj vo viditeľnom slove sviatosti. Vzkriesený Pán prichádza i dnes k nám a oslovuje nás. Naša viera žije len z Ježišovho slova. Moja viera žije iba z Ježišovho slova. Ak niet Slova, niet viery. Ak nemáme toto Slovo, upadáme, stagnujeme, pripútame si srdce k niečomu inému. A keď to stratíme, sme sklamaní. Božie slovo nás nesklame, lebo svedčí o Božej láske, o Božom záujme. Keby sa aj všetko pominulo, keby nám aj všetko vzali – Božie slovo sa nepominie. Ono svedčí o tom, že Pán Boh o nás stojí a prichádza za nami, ktorí sme tak veľa stratili. Ponúka nám niečo, čo len tak ľahko nestratíme. Ponúka nám večnosť. Možností stretnúť sa so živým Pánom Ježišom cez Jeho slovo máme dosť i v našom zbore, len keby sme ich aj využívali. Potom by bol náš život iný – radostnejší, istejší, spokojnejší.
3. Vzkriesený Pán prichádza k tým, ktorí potrebujú nové poslanie. Pán Ježiš poslal Máriu k učeníkom. K ľuďom, ktorí zlyhali, sklamali svojho Majstra. Im mala Mária odkázať, že ich Pán Ježiš nepokladá za odpísaných ľudí. Nazýval ich svojimi bratmi. Aj keď ich mohol nazvať zradcami. Nič iné by si ani nezaslúžili. Mária im má však priniesť správu o Božej milosti. O tom, že Pán o nich stojí, že s nimi počíta, že ich neodpísal, aj keď by mohol. Vzkriesený Pán nám pripomína, že Mu nejde iba o nás. Nejde iba o to, aby osušil len naše slzy, utíšil len naše žiale a smútky, vyliečil len naše bolesti a rany. To by bolo príliš sebecké. On nás posiela aj za inými. Za druhými ľuďmi, ktorí si ani dnes nespomenuli, že je tu Boh, že je tu živý Ježiš Kristus. Sedia doma zavretí so všetkým, čo ich ťaží a tlačí a možno sú spokojní sami so sebou. Sú zatvorení do svojich súkromných hrobov. Prehŕňajú sa vo svojich vlastných ziskoch alebo oplakávajú svoje vlastné životné straty. Aj oni potrebujú počuť, že Ježiš žije, že o nich stojí, aj keď oni o Neho nestoja. Túto úlohu nikto nevykoná za nás. Je to naše poslanie, naše poverenie, ktorým aj nás poveruje a zaväzuje Ježiš Kristus – živý Pán. Zoberieme Ho vážne? Prenesieme túto zvesť do všedných dní? Emauzskí učeníci, keď poznali Vzkrieseného, sa okamžite vrátili do Jeruzalema a vydávali o Ňom svedectvo slovami: Vskutku, vstal Pán. Nezabúdajme na to, že to, čo sme počuli, prijali, dostali od Krista, musíme posúvať ďalej, rozdávať, dávať ďalším ľuďom. Aby sme sa cez Veľkú noc a aj po nej nerozprávali iba o šunke, šaláte, koláčoch alebo o tom, ako sme sa prejedli a koľko sme zase pribrali. Nezabime vzácnu zvesť radosti a nového života iba prázdnymi ľudovými zvykmi – šibačkou a oblievačkou. Význam Veľkej noci je v inom a možno tento rok máme veľmi vzácnu príležitosť to nanovo pochopiť. Pochopiť, že Veľká noc je svedectvom o stretnutí človeka so živým a vzkrieseným Kristom; o moci slova, ktorý premieňa ľudský život; o tom, čo sme prijali a dostali od vzkrieseného Pána. Porozprávajme sa s priateľmi, kolegami či so spolužiakmi o tom, ako nás osobne oslovil Pán Ježiš svojim slovom. Aké životné straty nám On nahradil svojou láskou. Aké nové ciele pre nás otvoril svojim zmŕtvychvstaním.
Vzkriesený pán Ježiš prichádza aj dnes k nám. K tým, ktorí v živote všeličo stratili, ktorí pre hriech stratili večnosť. Pán Ježiš Kristus nám však nebol zobratý. Ani smrť nám Ho nezobrala. On je živý aj dnes. On nás oslovuje, aby budoval a posilňoval našu vieru. Celkom osobne a konkrétne zasahuje do našich životov cez svoje Slovo. Robí to dnes a chce to robiť vždy. Posiela nás aj ďalej. K tým, ktorí nie sú horší, ako sme my. K tým, ktorí potrebujú počuť, že je tu živý Pán, že On naozaj žije, že On vskutku vstal. Tak ako jazdci v Nemecku – aj my ohlasujme túto radostnú správu v dňoch a týždňoch, ktoré sú pred nami. Ohlasujme ju po celý život.

Amen.