Služby Božie – 3. nedeľa po Sv. Trojici

Piesne: 367, 527, 245

Text: 1 Pt 5, 6-11; L 15, 1-7

Modlitba: Vo vedomí svojej hriešnosti a nehodnosti koríme sa pred Tebou, Pane a Bože náš, veď Ty poznáš naše slabosti a vieš, že sa nevládzeme vzoprieť diablovi, tomu starému nepriateľovi, ktorý by nás chcel zničiť. Spoliehame sa však na Teba, lebo Ty si nás omilostil vo svojom milovanom Synovi.  Z Tvojej ruky prijímame aj utrpenia, len prosíme,  nedaj nám v nich zúfať a veď nás nimi ku pokániu. Ty, Bože všetkej milosti, ktorý si nás povolal v Kristovi Ježišovi do večnej slávy, Ty nás, veríme, zdokonalíš, utvrdíš, upevníš a postavíš na stály základ, na ktorom obstojíme tu i potom vo večnosti.  Amen.

Po týchto udalostiach zaznelo Abrámovi vo videní slovo Hospodinovo: Neboj sa, Abrám, ja som ti štítom, čaká ťa veľmi veľká odmena. Abrám však povedal: Hospodine, Pane, čo mi chceš dať, veď som bezdetný a dedičom môjho domu bude damašskýElíezer. Ďalej povedal Abrám: Hľa, nedal si mi potomstvo a sluha narodený v mojom dome, bude mojím dedičom. Tu zaznelo mu slovo Hospodinovo: Tento nebude tvojím dedičom; tvojím dedičom bude ten, ktorý vyjde z tvojho tela. Potom ho vyviedol von a riekol: Pohliadni na nebesá a spočítaj hviezdy, ak ich môžeš spočítať. Nato mu riekol: Toľko bude tvojho potomstva. I uveril Hospodinovi a On mu to počítal za spravodlivosť.                                                                                                                                              1M 15, 1-6

Bratia a sestry v Pánu,

ústredným textom dnešnej nedele je podobenstvo o stratenej minci a stratenej ovci. Zväčša ho chápeme ako podobenstvo o hľadaní tých, ktorí sú stratení vo svete, bez poznania Pána a Spasiteľa. A to je určite správne chápanie. Niekedy sa však aj ako veriaci ľudia môžeme cítiť ako tá stratená ovečka. Napriek viere vo Všadeprítomného a Všemohúceho Boha sa cítime opustení, bezmocní, nevieme, kde je náš Pastier, máme pocit, že na nás zabudol.

V takejto situácii sa ocitol aj Abrám, ktorého dnes voláme praotcom viery. Aj on sa v istej chvíli svojho života cítil stratený a potreboval zažiť Boží dotyk. Čo prežíval, keď sa mu Hospodin zjavil a potešoval ho slovami: Neboj sa, Abrám, ja som ti štítom, čaká ťa veľmi veľká odmena? V predchádzajúcej kapitole sa Abrám ocitol v situácii bojovníka. Musel ozbrojiť svojich sluhov a kvôli vyslobodeniu synovca Lóta bojovať so štyrmi kráľmi. Zvíťazil, ale nevedel, či sa tí králi nebudú chcieť pomstiť. Tí porazení i tí oslobodení,  keď odmietol ich spojenectvo a odmeny. A možno si tiež uvedomil svoju smrteľnosť, to, že mohol v tom boji zomrieť. To sú veľmi vážne myšlienky v živote človeka. Hospodin Pán to videl a nanovo ho ubezpečil o svojej ochrane a blízkosti. Ale to nebolo evidentne všetko, čo Abráma trápilo. Jeho odpoveď nám prezrádza veľa o jeho vnútornom prežívaní: Abrám však povedal: Hospodine, Pane, čo mi chceš dať, veď som bezdetný a dedičom môjho domu bude damašský Elíezer. Ďalej povedal Abrám: Hľa, nedal si mi potomstvo a sluha narodený v mojom dome, bude mojím dedičom. Priam cítime Abrámovu beznádej, bezmocnosť, skľúčenosť. Zdalo sa mu, že všetko to, čo mu Hospodin doteraz dal alebo sľúbil, je maličkosťou oproti tomu, čo sľúbil a stále nedal. Veď mu bolo zasľúbené: Rozmnožím tvoje potomstvo ako prach na zemi: ak niekto vládze spočítať prach na zemi, tak bude možné spočítať aj tvoje potomstvo.(1M 13,16) Odvtedy však prešlo mnoho rokov a nemal jediného potomka. A tak na jednej strane s výčitkou, na strane druhej s akousi rezignáciou povedal, že cudzinec bude jeho dedičom. Nehovorí však len o sebe a svojom potomstve, veď Hospodin sľúbil, že v ňom budú požehnané všetky čeľade zeme! Akoby Pán Boh zabudol nielen na neho, ale aj na celý svet. Abrám chcel vidieť naplnenie Božích sľubov, kládol Pánu Bohu podmienky, ako a kde sa to malo stať. A keď sa tak nedialo, podľahol pokušeniu nedôvery.

Stalo sa nám to niekedy, bratia a sestry? Stalo sa nám, že sme ako Abrám sedeli a boli sme smutní či dokonca zúfalí? Toľko zasľúbení sme počuli a predsa sa v našom živote, v živote našej rodiny, v živote nášho zboru dejú nie dobré, ale zlé veci. V takej chvíli sa človek pýta: Kde je Pán Boh? Na čo čaká? Zabudol na nás, zabudol na mňa? Áno, aj Božie deti bývajú pokúšané k nedôvere. Ale je tu Pán Boh, ktorý prichádza s pomocou a prináša vyslobodenie.

Abrám síce oslovil Hospodina vo svojej odpovedi veľmi úctivo, Hospodine, Pane, napriek tomu sa zdá, že Ho považuje za rovnako slabého ako pohanské modly. Neurobil nič doteraz, asi už ani nič neurobí. A tak mu Pán Boh pripomína, že On je naozaj Hospodin, Pán. Opäť veľmi jasne potvrdzuje svoje predchádzajúce zasľúbenie. Tento nebude tvojím dedičom; tvojím dedičom bude ten, ktorý vyjde z tvojho tela. Jeho zasľúbenie je dokonca väčšie, ako bolo predtým. Predtým porovnal Abrámovo potomstvo k prachu zeme. Ale teraz ho prirovnáva k nebeským hviezdam. Potom ho vyviedol von a riekol: Pohliadni na nebesá a spočítaj hviezdy, ak ich môžeš spočítať. Nato mu riekol: Toľko bude tvojho potomstva. Akoby povedal, že jeho potomstvo bude dvíhané hore k nebesiam. Telesným ľuďom stačí zem a to, čo je na nej, ale i keď sa veriaci ľudia tešia pozemským darom, vedia, že to všetko je len slabý odvar toho, čo im je zasľúbené v nebesiach. Abrám mal dosť všetkého, čo mu mohla dať zem. Aby bola jeho radosť úplná, žiadal od Hospodina naplnenie sľubu o potomstve, aby mal komu odkázať svoj majetok. Hospodin, Pán mu ukázal milióny nebeských hviezd, akoby sa ho pýtal, že či by ten, ktorý jedným slovom stvoril všetky nebeské hviezdy, nebol schopný naplniť jeden prázdny dom potomstvom? A Jemu, Svätému Bohu, viac ako Abrámovi záležalo na tom, aby bolo na zemi udržané pokolenie, z ktorého malo prísť spasenie všetkému stvoreniu. Pretrhnúť reťaz Abrámovho potomstva znamenalo pretrhnúť aj zasľúbenie o spasení a záchrane človeka. Možno Abrám strácal svoju vieru, ale Hospodin Pán nestratil svoju moc a zostal verný svojím sľubom.

Tak je to vždy. Je to Pán, ktorý skrze svoje Slovo pochybujúcemu človeku, človeku, ktorý sa cíti byť stratený, či dokonca opustený svojim Pastierom, pripomína nielen svoju moc, ale aj svoje zasľúbenia a najmä svoju lásku. On je verný, On nezabúda, On nám pripravuje oveľa viac, ako si my predstavujeme. Len Mu treba dôverovať.

Ako sa tento Abrámov a vlastne aj náš príbeh končí? Abrám… uveril Hospodinovi a On mu to počítal za spravodlivosť. Zdá sa to málo, veď či je to tak veľká vec veriť Bohu? To sa predsa v živote veriaceho človeka považuje za samozrejmosť. Iste, považovalo sa to za samozrejmé už v raji, a predsa človek uveril otcovi lží a nie vernému Bohu. Nie je samozrejmé veriť. Nie len veriť v Boha, ale veriť Bohu! … Častokrát je to podobné, ako keď loď pláva po tichom mori – nikto si nevšíma záchranné člny alebo kotvu. Keď však príde búrka a lodi hrozí stroskotanie, keď víchor odháňa loď od brehu, kde mala pristáť, vtedy všetci vkladajú svoje nádeje v kotvu, či v záchranné člny. Práve v pokušení sa človek učí volať k Bohu, opierať sa o Neho. Po skúške sa presvedčí, že naozaj jedine v Bohu je pomoc a záchrana. Pán Boh nežiadal ani od Abráma ani od nás nič iné, len aby Mu človek veril. Úžasné je, že keď Abrám uveril Hospodinu, Hospodin zabudol na jeho predchádzajúce poblúdenia a považoval ho za spravodlivého. … uveril Hospodinovi a On mu to počítal za spravodlivosť. Nie podľa skutkov, ale podľa viery. Pri Abrámovi to Hospodin urobil kvôli Tomu, ktorý mal prísť z jeho pokolenia; pri nás to robí kvôli Tomu, ktorý prišiel z potomstva Abrahámovho. Kvôli svojmu Synovi Ježišovi Kristovi. Apoštol Pavel to krásne napísal v liste Rímskym: Ospravedlňovaní sú zadarmo, Jeho milosťou, vykúpením v Ježišovi Kristovi. Boh ho ustanovil za prostriedok zmierenia prostredníctvom Jeho krvi pre tých, čo veria.(Rim 3,24-25)

Nik z nás nie je imúnny voči pokušeniu sveta, či svojho vlastného vnútra. Nie raz sa ocitáme v podobnej situácii ako Abrám. V pocite, že Boh na nás zabudol, že nenapĺňa svoje zasľúbenia, že sme na všetko sami. Možno aj my, tak ako Abrám, kdesi sedíme a trápime sa nad minulosťou, či budúcnosťou. Ale aj k nám, tak ako k nemu, prichádza Hospodin, ktorému záleží na každom jednom z nás. I keď nie sme praotcami viery, i keď z nášho potomstva nepríde zasľúbený Mesiáš, predsa sme vzácni v Jeho očiach. Pozná nás, hľadá v Ježišovi Kristovi. Tak ako žena z podobenstva o stratenej minci, či pastier z podobenstva o stratenej ovci. Chce, aby sme Mu skrze Pána Ježiša opäť verili, dôverovali Jeho láske a Jeho moci. Dôverovali, že On je verný a nikdy neopúšťa. Keď sa nám bude zdať, že sme stratení, či zabudnutí, počúvajme Božie slovo, čítajme Božie slovo, počujme evanjelium dobrú správu Ježiša Krista a dovoľme Hospodinu, aby nám pomohol opäť Mu dôverovať – ako dieťa svojmu Otcovi. Amen.

Pane Ježiši Kriste, Ty si náš Pán, ktorému patríme, a predsa s nami nenakladáš ako s otrokmi, ale v nás vidíš Božie deti a posilňuješ v nás vedomie vlastnej hodnoty. Prihovárame sa za ľudí, ktorí neveria, že ich miluješ. Prosíme Ťa za ľudí, ktorí trpia pocitmi menejcennosti a neodvažujú sa konať to, k čomu ich povolávaš. Prosíme za tých, ktorí majú pocit, že sa Ti stratili, že o nich nevieš, že ich nevidíš ani nepočuješ. Prosíme za tých, ktorí sami nad sebou zlomili palicu, ktorí prepadli beznádeji a skepse, ktorí nevidia dobrú budúcnosť. Prosíme za ľudí skleslých, unavených a bez energie. Daj, nech poznajú, že Ty si blízko práve tým, ktorí sú skrúšení v srdci a že zachraňuješ tých, ktorých duch je zdeptaný. Aj sami seba vkladáme do Tvojej milostivej náruče a zverujeme sa Tvojej vláde. Lebo si to Ty, kto s Otcom i s Duchom Svätým žije a kraľuje po všetky veky vekov. Amen

Oznamy:

  • Služby Božie na bud. nedeľu – 4.po Svätej Trojici– budú s prislúžením spovede a Večere Pánovej v obvyklom čase.
  • Zasadnutie zborového presbyterstva bude v utorok 5.7. 2022 o 18.30 hod. v kostole vo Vavrišove.
  • Biblická hodina pre dospelých bude v stredu o 18.30 hod. v LP
  • Prijali sme milodary: Pri uložení urny dcéry a sestry Jarmily Füsiovej rod. Šimovičovej obetuje matka a súrodenci s rodinami na zborové ciele: 150,- €
  • Ofera min. nedeľu bola vo Vavrišove: 48,40 € v Liptovskom Petre: 72,50 € v Jamníku: 47,50  € a ofera na sviatok apoštolov Petra a Pavla: 42,60 €

Sám Pán nech podľa svojho zasľúbenia odplatí všetkým, ktorí dávajú z ochotného srdca.

  • Pri východe z kostola: Posol, Ev. východ a knihy Vivit: GeorgMuller – vytrvalá modlitba viery – po 2,50 €; JohanChristophBlumhardt po 2,50 €; Jirka Kaletu: Nevzdávej to – 4,-€