PAŠIE – SMRTNÁ NEDEĽA    str. 5

Potom sa pobrali od vrchu Hór cestou k Červenému moru, aby obišli Edómsko. Cestou ľud zmalomyseľnel a hovoril proti Bohu i proti Mojžišovi: Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme pomreli na púšti? Veď nieto ani chleba ani vody, a tento biedny pokrm sa nám protiví. I poslal Hospodin na tento ľud ohnivé hady, serafov, tie štípali ľud, a mnoho ľudu z Izraela pomrelo. Vtedy prišiel ľud k Mojžišovi a hovoril: Zhrešili sme, lebo sme hovorili proti Hospodinovi a proti tebe. Pomodli sa k Hospodinovi, aby vzdialil od nás hady. A tak sa Mojžiš pomodlil za ľud. I riekol Hospodin Mojžišovi: Zhotov si serafa a vylož ho na stĺp, a ak sa na neho pozrie ktokoľvek uštipnutý, ostane nažive. Mojžiš teda zhotovil medeného hada a vyložil ho na stĺp. Ak niekoho had poštípal, a pozrel sa na medeného hada, ostal živý. 4. Moj 21, 4-9

Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi,

príbeh, ktorý ste si prečítali zo 4. knihy Mojžišovej, sa odohral nesmierne dávno, pred viac ako 3500 rokmi. Ak by sme ho čítali len v Starej zmluve, bol by to poučný príbeh zo života starozmluvného ľudu a my by sme sa z neho mohli naučiť mnoho o nevďačnosti voči Bohu i o Božom treste voči nevďačníkom. Ale náš príbeh o 1500 rokov neskôr spomína v jeden zvláštny večer Pán Ježiš Kristus. Pripomína ho učiteľovi zákona Nikodémovi, aby mu tak priblížil svoju obeť a pomohol mu pochopiť, čo sa malo stať. A tak aj my chceme tento príbeh čítať nielen ako príbeh, ktorý sa kedysi veľmi dávno stal Izraelcom, ale ako príbeh, ktorý sa týka každého jedného z nás.

Príbeh o medenom hadovi je z čias, kedy zachránený Boží ľud kráčal za svojim Pánom a Záchrancom do Ním zasľúbenej zeme. Hospodin Boh ich oslobodil z útlaku, vykúpil z otroctva, zachránil pred zničením. Neustále videli Jeho prítomnosť a vedeli, že ich nikdy neopustí. Kráčali za Ním k úplne inému a novému životu. Mali teda množstvo dôvodov na chválu a vďaku, na nasledovanie plné dôvery! Čítame však, žiaľ, niečo iné: Cestou ľud zmalomyseľnel a hovoril proti Bohu i proti Mojžišovi: Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme pomreli na púšti? Veď nieto ani chleba ani vody, a tento biedny pokrm sa nám protiví. I vo výčitke a frfľaní Izraelci vyznávali, že majú chlieb, majú mannu, ale nestačilo im to. Hovoria: Protiví sa nám to! Nestačila im záchrana, nestačili im zázraky, nestačila im Božia milosť.

Dnešná nedeľa má latinské meno: Judica. Znamená to: prisúď mi právo. Presne to žiadali Izraelci od Boha – svoje práva. Mali predsa právo na dobré bývanie, na rôznorodé jedlo, zábavu, na to, aby konečne po rokoch driny robili, čo sa im páči. Mali právo mať sa lepšie a mať viac, ako mali, dokonca viac než v tej chvíli ponúkal Hospodin mocností!

Úžasná paralela k dnešnému svetu a k ľuďom týchto dní. Aj dnes niektorí ľudia kričia: Máme svoje práva, máme právo žiadať viac a dostať viac. A nerobia to zďaleka len neveriaci! Vedome či podvedome má veľa ľudí pocit, že Boh im predsa musí dať všetko, čo potrebujú (aspoň podľa ich mienky). Vtedy Ho vraj budú brať vážne a budú Ho vzývať, pretože inak to nie je ten Boh, ktorého chcú mať. Ale tak, ako v prípade Izraela, aj v našom prípade je to absolútne nepochopenie toho, čo nám Pán Boh dal a dáva. Ak takto zmýšľame, hľadíme na hmotné, svetské veci, na to, čo má svet okolo nás, škaredo povedané na potreby svojho brucha a nevidíme, že z našich rúk boli sňaté okovy. Vidíme tú trochu nepohodlia, ktoré v živote máme a neuvedomujeme si každodennú Božiu ničím nezaslúženú lásku. Hľadíme na svet a jeho pozlátko a zabúdame na dar nevýslovnej ceny, ktorý nám dal Otec vo svojom Synovi, na istotu spasenia, na zasľúbený večný život. Nevidíme, že v Kristovi máme omnoho viac, než celý svet okolo nás a sme rovnako nevďační ako oni.

Božia reakcia na frflanie Izraelcov bola okamžitá a tvrdá. Napriek tomu, že On vypočul ich volanie, zachránil ich, vyviedol a viedol, staral sa o všetky ich potreby, nachádza nevďak, nespokojnosť, frfľanie. A tak dáva ľudu najavo svoj hnev. Poslal ohnivých hadov, serafov, ktorých uštipnutie bolo smrteľné. Stalo sa niečo, s čím Izraelci nepočítali: milostivý Boh, ktorý urobil všetko pre ich záchranu, zrazu ukazuje svoju zvrchovanosť. Áno, aj tak môže dobrý a milosti plný Boh konať! On nie je bábka v rukách človeka, ani v rukách svojich detí. Nebude tancovať, ako my pískame. Mnohokrát môžeme mať pocit, že ak o niečo budeme prosiť dosť dlho či dosť dôrazne, Pán Boh nám to musí dať. Ale On je Zvrchovaný Pán! Aj Jeho Syn Ho poslúchal vo všetkom a Jeho modlitba znela: Otče, nech sa deje Tvoja vôľa.

Náš život občas bolí. Je v ňom nemálo bolestí i nespravodlivosti. My voláme: Prisúď nám právo! A Hospodin nám ho prisudzuje, dáva nám záchranu! Nie však tak, ako si to my predstavujeme. On zasahuje, On koná v našom súžení, dotýka sa nás v našich bolestiach, len nie vždy podľa našej, ale podľa svojej vôle. A my vieme, že Božia vôľa s nami je vždy dobrá. Veď … milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro. (Rim 8,28) A v Starej zmluve zas čítame: Lebo ja poznám úmysly, ktoré mám s vami – znie výrok Hospodinov – úmysly smerujúce k blahu, a nie k nešťastiu: dať vám budúcnosť a nádej. (Jer 29,11)

Izraelci teda zažili dotyk Božej zvrchovanosti a Božieho hnevu. Dôsledkom ich hriechu bola smrť. Smrť mnohých. A predsa sa Hospodin, na Mojžišov príhovor, opäť zmiloval, dal im záchranu. Opäť bez ich zásluh a schopností. Prikázal Mojžišovi postaviť medeného hada a kto sa na neho pozrel, bol zachránený. Kto uveril Božiemu slovu, bol poslušný Jeho vôli a pozrel sa na to, čo mu malo priniesť záchranu, našiel spasenie. Hady nezmizli, dôsledok ich hriechu zostal, ale dostali možnosť záchrany.

Napriek tomu, že sa občas na Izrael pozeráme so zdvihnutým nosom a krútime hlavou nad tým, akí boli, nie sme iní ako oni. Ani v najmenšom! Sme tiež spupným, arogantným ľudom, nevďačným a neposlušným. Veď nás Pán Ježiš zachránil svojou obeťou, svojím životom a v krste nás prijal za svoje deti! A my, napriek tomu všetkému, žijeme bez Neho, vo svete, v hriechu a všetko to, čo On pre nás tak ťažko vybojoval, zahadzujeme. Strácame sa nášmu Pánovi a Jeho milosti. On nám však nanovo ukazuje možnosť zachrániť sa. Kladie pred naše oči opäť to, čo je znakom záchrany. Kríž Ježiša Krista.

Jedna z našich pôstnych piesní, pieseň Paula Gerharda, hovorí: „Ó, Hlava ubolená, ranami pokrytá a na posmech zdobená, tŕňami obvitá, ó hlava hodná úcty a venca iného, buď slzou pozdravená i od mňa hriešneho.“ Slová tejto pieseň i celý pôst nám hovoria: pozeraj sa! Kto hľadá záchranu, kto hľadá nádej, pozri sa na tvár, ktorá prináša záchranu. Tak ako pohľad na medeného hada priniesol záchranu Izraelcom, tak pohľad na tŕním korunovanú hlavu Pána Ježiša Krista prináša život nám.

V každej chvíli nášho života, vo všetkých strádaniach, bolestiach, pokušeniach, túžbe po spravodlivosti sme pozvaní pozerať na Krista ukrižovaného na kríži za nás. Keď s dôverou prichádzame s našimi previneniami i s našimi obavami k Nemu, On otvára naše oči, aby sme v kríži videli Jeho milosť, bohatstvo Jeho lásky i nové možnosti plného života. Preto: Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery, ktorý napriek radosti, čo Ho čakala, pretrpel kríž; (Žid 12, 2). Stále platia slová ap. Pavla: Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko? (Rim 8, 31 – 32). Buďme vďační, radujme sa a chváľme Ho za svoje spasenie, za Jeho milosť, za dary Jeho lásky.

Keď v jeden zvláštny večer rozprával Pán Ježiš Nikodémovi príbeh o medenom hadovi, povedal jedny z najznámejších slov Biblie: A ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený aj Syn človeka, aby každý veriaci mal v Ňom večný život. Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. (J 3, 14-16) Nevieme, čo si o tých slovách vtedy myslel Nikodém, ale vieme, že neskôr ich pochopil. Spoznal, že smrť Ježiša, Božieho Syna na kríži je naozaj záchranou, jedinou záchranou pre každého hriešnika. Aj pre neho. To je posolstvo pôstu, posolstvo evanjelia. Pamätajme naň a s vďakou, s nekonečnou vďakou prijímajme to, čo v Kristovi máme: večný život.

Amen.

Súbor na stiahnutie: