Služby Božie – 20. nedeľa po Sv. Trojici
Piesne: 367, 198, 647
Texty: 2. Tim 1, 6-14 ; J 15, 1-8
Modlitba: Večný Bože, nebeský Otče, ďakujeme Ti z hĺbky svojho srdca, že nás každodenne povolávaš k milosti svojho Syna, Ježiša Krista. Prosíme Ťa pokorne, veď nás a spravuj svojím Svätým Duchom tak, aby sme nedávali prednosť pominuteľným veciam pred nebeským kráľovstvom a nepohŕdali Tvojim pozvaním. Daj prosíme, aby sme vďačne prijímali Tvoje slovo ako sviecu našim nohám a svetlo našim chodníkom a tak boli dokonale pripravení vojsť do Tvojej slávy a tam Teba oslavovať naveky. Amen
Keď faraón prepustil ľud, Boh ho neviedol cestou cez krajinu Filištíncov – hoci bola blízko – lebo Boh si riekol: Keby ľud videl vojnu, mohol by to oľutovať a vrátiť sa do Egypta. Boh viedol ľud okľukou cez púšť pri Červenom mori. Izraelci vyšli z Egypta v bojovej pohotovosti. Mojžiš vzal so sebou aj Jozefove kosti; ten totiž zaprisahal Izraelcov takto: Boh sa vás istotne ujme; potom odneste moje kosti odtiaľto so sebou. Potom sa pohli zo Sukkótu a utáborili sa v Étáme, na okraji púšte. Hospodin kráčal pred nimi vo dne v oblakovom stĺpe, aby ich viedol cestou, a v noci v ohnivom stĺpe, aby im svietil, takže mohli ísť dňom i nocou. Oblakový stĺp sa vo dne, ani ohnivý stĺp v noci, nevzdialil spred ľudu. 2Moj 13, 17-22
Bratia a sestry,
asi po prvýkrát som sa odvážila využiť služby slávnej AI – umelej inteligencie a opýtala som sa jej, aké majú ľudia očakávania od Boha. A čo myslíte, že odpovedala? Podľa očakávania dala na prvé miesto ochranu a bezpečie. Ľudia očakávajú, že ich Pán Boh ochráni pred chorobami, nešťastím, vojnou… Potom chcú, aby zachoval poriadok a spravodlivosť vo svete – teda aby potrestal zlých a odmenil dobrých. Tu by sme, samozrejme, vedeli dlho debatovať, kto je vlastne dobrý a kto zlý. A ešte od Neho očakávajú bezpodmienečnú lásku a posmrtný život. Myslím, že to naša AI odhadla celkom dobre. Ochrana, pomoc, prijatie, večný život. To ľudia očakávajú a to všetko Pán Boh naozaj ponúka. Ale On ponúka ešte oveľa viac.
Čo Pán Boh naozaj človeku chce dať, môžeme veľmi pekne vidieť v príbehoch druhej knihy Mojžišovej. V prvých 12 kapitolách je opísaný Boží zápas o záchranu Jeho ľudu z otroctva v Egypte. Čítame o zotročení židovského národa, útlaku, vraždení, o Božom vyvolení budúceho vodcu Izraela a mocných skutkoch, ktoré Trojjediný Boh robil v Egypte, aby faraón Jeho ľud prepustil. Bol to dlhý a ťažký zápas s neverou a tvrdosťou ľudského srdca. Ale nakoniec faraón a celý egyptský národ Izraelcov doslova hnali preč. Povedali im: Zoberte sa, odíďte spomedzi môjho ľudu, vy, i Izraelci, a choďte slúžiť Hospodinovi, ako ste hovorili, (12,31) pretože sa báli Hospodina mocností. Nakoniec teda Pán Boh izraelský národ vykúpil z otroctva a dodnes je to pre Izraelcov dôvodom k oslavám sviatku Pesach, sviatku Vykúpenie.
Kniha Exodus, teda odchod, východ, má však až 40 kapitol. V skutočnosti o ich ceste z Egypta píšu aj ďalšie Mojžišove knihy a tých je celkovo päť. O čom to teda ešte je, čo im ešte Pán Boh ponúkol? Záchrana, vykúpenie je, samozrejme, absolútnym základom. Ale tým Božie konanie v živote človeka nekončí. Naopak, tým začína. Boh zachraňuje – Izrael z otroctva v Egypte, mňa a nás všetkých z otroctva nášho hriechu a z moci Božieho nepriateľa. Sme v Kristovi ospravedlnení a vykúpení. Čo ďalej? Keď faraón prepustil ľud, Boh ho neviedol cestou cez krajinu Filištíncov – hoci bola blízko – lebo Boh si riekol: Keby ľud videl vojnu, mohol by to oľutovať a vrátiť sa do Egypta. Boh viedol ľud okľukou cez púšť pri Červenom mori.
Predstavme si, že by Hospodin zachránil Izrael z rúk faraóna a potom by ich nechal tak. Na pokoji. Kam by vlastne šli? Ako by sa im cestou darilo? Ako by zvládli národy, ktoré v Kanaáne žili? A kto by uprostred toho státisícového davu vlastne rozhodoval? To všetko boli vážne veci, ktoré by v konečnom dôsledku priniesli pre Izrael problémy, ktoré by sami nezvládli. Ale Trojjediný Pán Boh ich nenechal tak. Šiel s nimi. To je ďalší div Božej milosti. Sám Svätý Boh Izraela šiel s nimi. A nielen to. On nešiel len tak pomimo nich, neponúkol im „len“ svoju ochranu a pomoc. On ich viedol. Ukazoval im správnu cestu, správny smer. To bolo veľmi dôležité. Prečo? Pretože Izraelci možno vedeli, kam sa chcú dostať – do zeme, ktorá im bola zasľúbená – ale nemohli vedieť, ako sa tam dostať. Nepoznali dobre všetky cesty, nemohli vedieť, čo presne ich čaká, kde bude cesta dobrá, kde, naopak, na nich číha nebezpečenstvo. Ale Pán Boh to vedel. Preto ich … neviedol cestou cez krajinu Filištíncov – hoci bola blízko – lebo Boh si riekol: Keby ľud videl vojnu, mohol by to oľutovať a vrátiť sa do Egypta. Boh viedol ľud okľukou cez púšť pri Červenom mori. Hneď na začiatku im hrozilo nebezpečenstvo od Filištíncov. Tí boli iste lepšie vyzbrojení a pripravení ako otroci utekajúci zo zajatia a nenechali by ich len tak prejsť cez svoje územie. Bol by ich čakal ťažký boj. A preto ich Pán Boh viedol okľukou. Bolo to pre nich bezpečnejšie. Dlhšie, ale bezpečnejšie.
Ako veľmi potrebujeme Božie vedenie aj my, ktorí sme – ako hovorí Božie slovo – boli vyvedení z tmy do predivného svetla. Sme ospravedlnení Božou milosťou a pozvaní vojsť do Božieho kráľovstva, ale zatiaľ v ňom nie sme. Zatiaľ je pred nami cesta, tak ako pred Izraelitmi kedysi. A tá cesta je ťažká. Plná všelijakých prekážok, púští, nepriateľských útokov, ťažkých rozhodnutí. Sami ju nezvládneme. Potrebujeme, aby náš Pán šiel s nami, aby nás viedol. A On to robí. Nie vždy sa nám to Jeho vedenie ľahko rozpoznáva a ešte ťažšie sa nám niekedy prijíma. Mnohokrát nevieme, nerozumieme, prečo nás Pán Boh vedie určitým smerom, prečo nám nedá to, o čo ho v dobrej viere prosíme, prečo sú na tej našej ceste všelijaké zákruty. No preto, lebo Pán Boh vie, kde nás čakajú tí naši Filištínci, kde by sme museli zažívať skúšky či pokušenia, ktoré by sme ešte nezvládli. On vidí ďalej, omnoho ďalej ako my. Vidí všetky nebezpečenstvá, ktoré nás ohrozujú, všetky pokušenia, ktoré na nás číhajú, i prekážky, ktoré nás na tej našej ceste čakajú. A preto nás On vedie najlepšie. Múdro, milostivo a bezpečne. Len Mu treba dôverovať.
Hospodin Boh teda Izrael nielen vykúpil, ale On ich aj viedol. A viedol ich úžasným spôsobom: Hospodin kráčal pred nimi vo dne v oblakovom stĺpe, aby ich viedol cestou, a v noci v ohnivom stĺpe, aby im svietil, takže mohli ísť dňom i nocou. Oblakový stĺp sa vo dne, ani ohnivý stĺp v noci, nevzdialil spred ľudu. On sa svojmu ľudu zjavoval vždy v oblaku. Oblak bol znamením Božej slávy, Jeho prítomnosti. Aj teraz mohli Izraelci Jeho prítomnosť jasne vnímať, zažívať. Raz v podobe oblakového, raz v podobe ohnivého stĺpa. A čo bolo pre nich dôležité: Oblakový stĺp sa vo dne, ani ohnivý stĺp v noci, nevzdialil spred ľudu. Nevzdialil. Nikdy. Po celý čas ich putovania sa Hospodin od nich nevzdialil. Nevzal si dovolenku, neodbehol si riešiť niečo „dôležitejšie“. Bol stále pri nich, stále mohli mať istotu Božieho vedenia.
Tú istotu máme aj my. Nevidíme ohnivý či oblakový stĺp ako Izraelci, ale ani to nepotrebujeme. Prečo? Pretože Boh prebýva v nás skrze svojho Svätého Ducha. Každý, kto vyznáva Pána Ježiša Krista ako Božieho Syna, ktorý zomrel za jeho hriechy, je naplnený Duchom Svätým a Jeho mocou. To máme jasne zasľúbené v Božom slove. Takéhoto človeka Boží Duch vedie. Cez Slovo, cez spoločenstvo cirkvi. Robí ho citlivým voči Božiemu hlasu, Božej vôli. Pomáha mu rozpoznávať duchov. Posilňuje ho v nasledovaní a službe skrze svoje dary milosti. Napomína, keď sa zahľadí zlým smerom. A v neposlednej rade mení jeho srdce a robí ho novým stvorením. Smieme si byť teda istí, že Boží Duch je s nami, vedie nás, je naším Radcom a Pomocníkom a nikdy sa od nás nevzdiali – ak sa Ho my nevzdáme.
Myslím, že otázka: čo očakávam od Trojjediného Boha, je veľmi dôležitá. Chceme „len“ ochranu a pomoc alebo niečo viac? Hľadám u Neho záchranu pred hriechom a smrťou? A keď som tú Jeho milosť už prijal, očakávam vo svojom živote Jeho vedenie? Pán Ježiš nás pozýva k nasledovaniu. K tomu, aby sme v živote kráčali s Ním a za Ním. Podľa Jeho svätej a dobre vôle. Premýšľajme nad tým: čo ja očakávam od svojho Spasiteľa? Chcem, aby bol Pánom a Vodcom môjho života? Nechám sa viesť Jeho Svätým Duchom? On vidí ďalej ako my a vie, čo je pre nás najlepšie. Dôverujme Mu a dovoľme Mu viesť nás v našom živote.
Amen.